Študovať technické odbory? Možno sa len stačí zamerať na získanie tých správnych zručností

Masová elektrifikácia, rozvoj automobilového priemyslu či vynález polovodiča znamenali v 20. storočí nielen rýchly ekonomický rast, ale aj vznik celého radu nových pracovných odvetví, ktoré dodnes dávajú prácu miliónom ľudí. Staré povolania, najmä tie v poľnohospodárstve, zanikli a nové v priemysle a službách vznikli.

Požiadavkám pracovného trhu na vyššiu kvalifikáciu a rôzne špecializované zručnosti sa musel prispôsobiť aj vzdelávací systém.

Dnes sa po nástupe digitálnej revolúcie, čoraz dokonalejšej umelej inteligencie a automatizácie v priemysle opäť vynára otázka, či nové trendy neprekopú štruktúru pracovného trhu a ako na to bude musieť zareagovať vzdelávací systém.

Táto otázka vyvoláva debaty nielen v médiách, ale aj v akademických kruhoch. A názory sa rôznia. Známa americká štúdia z roku 2013, na ktorú sa často odkazuje, tvrdí, že pre technológie a automatizáciu je v ohrození až 47 percent pracovných miest v USA.

Nájdu sa aj akademici, ktorí tvrdia, že digitálna revolúcia nebude pre pracovný trh taká transformatívna, ako boli technologické zmeny v predchádzajúcom storočí. Väčšina dotknutých pracovných miest sa podľa nich zachová a zmenia sa len pracovné úlohy. Tento scenár naznačujú aj prognózy OECD, podľa ktorých je na Slovensku v ohrození jedenásť percent pracovných miest a približne 35 percent čakajú výrazné zmeny v pracovných úlohách.

Kvôli lepšiemu pochopeniu si to ilustrujme na príklade klientskeho pracovníka v banke. V minulosti bolo jeho hlavnou úlohou odovzdávať klientom hotovosť a uskutočňovať bankové prevody. To, že tieto tradičné úlohy nahradili bankomaty a inter-netbanking, neznamená, že klientski pracovníci z pobočiek bánk zmizli. Nezmizli, len sa zmenila ich pracovná náplň.