Niektoré študijné programy sa stávajú ohrozený druh

Chodby vysokých škôl sú v tomto akademickom roku prázdne. Vyučuje sa z domu cez rôzne online platformy. Môže za to, samozrejme, covid-19. Za normálnych okolností by sa tieto chodby, hlavne predpoludním, hemžili študentmi, ktorí by si prerážali cestu do učebne, pretože už o niekoľko minút sa im začína prednáška či seminár, alebo by len tak, v hlúčikoch, postávali pri oknách a horlivo debatovali o najnovších seriáloch na Netflixe.

Aj keby pandémia nebola, nie v každej škole by to vyzeralo takto. Na Slovensku máme fakulty, ktoré zívajú prázdnotou už aj v normálnych časoch. Dôvody sú celkom komplexné. Tým prvým je demografická krivka.

Vo výročnej správe o stave školstva z roku 2019 sa píše, že na vysokých školách bolo 130-tisíc študentov. Desať rokov predtým ich bolo takmer o 100-tisíc viac.

Nižší počet študentov doľahol na celé vysoké školstvo. Aj keď existujú študijné programy, napríklad právo či všeobecné lekárstvo, v ktorých sa počet študentov dramaticky nemení, aj tu klesá počet uchádzačov, takže sa znižuje selektívnosť a kvalita.

Z údajov Centra vedecko technických informácií sa dá ľahko zistiť, ktorých odborov či študijných programov sa úbytok študentov dotkol najviac. Niektoré sa dostali na hranicu prežitia, niektoré sú už dokonca za ňou. V TRENDE sme si vybrali niekoľko z nich a rozprávali sa s pedagógmi.

Podvod na študentoch

V diskusiách o meniacej sa štruktúre absolventov sa často opakuje klišé o nepotrebných politológoch. Vyzerá to tak, že začína naberať reálne kontúry. Politické vedy študuje len polovica študentov v porovnaní s počtom spred desiatich rokov.

Pokles sa veľmi tvrdo prejavil napríklad v magisterskom študijnom programe Verejná politika, ktorý ponúka Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, v rebríčkoch dlhodobo najlepšia fakulta v sociálnych vedách. Pred desiatimi rokmi som tu študoval aj ja a spolu so mnou dohromady asi sto študentov. Dnes je to už len pätina.

Absolventi by pritom s uplatnením nemali mať žiadny problém. V poslednom desaťročí sa totiž kladie veľký dôraz na profesionalizáciu štátnej správy. Na ministerstvách vzniklo aj množstvo analytických jednotiek. Práve tam majú často problém nájsť ľudí s adekvátnym vzdelaním. Absolventi tohto odboru by tam preto teoreticky mohli nájsť uplatnenie.

Katarína Staroňová z Ústavu verejnej politiky tvrdí, že okrem demografickej krivky je za poklesom študentov aj presýtený trh s podobnými odbormi. Naráža najmä na ponuku súkromných škôl, ktorých študijné programy majú často pochybnú kvalitu.

Viaceré prieskumy naznačujú, že pri výbere vysokej školy zohráva pre študentov veľkú rolu jej blízkosť. Môžu si preto vybrať aj školu pochybnej kvality, a to len preto, aby ju mali blízko domov. Podľa K. Staroňovej je to podvod na študentoch, pri ktorom zlyhávajú aj regulačné orgány, ktoré proti takýmto školám nezasiahnu. „Kontrola kvality tu neexistuje,“ hovorí.