Studenú vojnu 2.0 nikto nechce

Vyhrotenie treníc Ruska so Západom o Ukrajinu a Krym vyvoláva otázku, či sme svedkami návratu do čias studenej vojny napriek globalizovanej ekonomike 21. storočia. Globalizačné procesy a začleňovanie národných ekonomík do svetovej sa mohli naplno rozvíjať až po páde železnej opony pred 25 rokmi. Studenú vojnu 2.0, ktorá by blokovala voľný tok kapitálu a tovarov, si vie len málokto predstaviť. Bola by kontraproduktívna a podrazila by nohy všetkým aktérom.

Z tejto logiky vychádza i ruský prezident Vladimir Putin pri odhadovaní svojho manévrovacieho priestoru na vzdorovanie Západu v otázkach územnej celistvosti ukrajinského štátu. Spojené štáty, Európska únia, ale i Kanada, Švajčiarsko a iné krajiny začínajú prijímať sankčné opatrenia proti Rusku za jeho zasahovanie do vývoja na Kryme a tým do vnútorných záležitostí Ukrajinskej republiky. V úvodných fázach nepôsobia odstrašujúco a Moskva môže odpovedať protiopatreniami. „Domnievam sa, že v súčasnom svete, kde je všetko prepojené a od seba závislé, možno poškodiť inej krajine, ale treba mať na zreteli, že ujma bude obojstranná,“ upozornil 4. marca v rozhovore s novinármi. Šesťdesiatjedenročný ruský štátnik mávol pred kamerami rukou nad počiatočnými sankciami Západu voči jeho krajine siláckym spôsobom určeným pre domáce publikum. Deklarovaním odhodlania brániť záujmy ruského obyvateľstva na Kryme si zlepšil imidž a v prieskumoch verejnej mienky vyletel na najvyššiu úroveň od návratu na prezidentský post v máji 2012.