Prečo si sa pustila do organizovania verejných pochodov proti korupcii?
Vždy som sa zaujímala o to, čo sa deje okolo mňa. Možno ešte viac o to, čo sa deje vo svete, pravidelne som sledovala svetovú politiku. A, samozrejme, aj to, čo sa deje doma. Pripadalo mi veľmi dôležité porozumieť tomu, čo formuje, v akom svete žijeme.
Koľko si mala vtedy rokov?
Sedemnásť.
Kedy si sa začala zaujímať o veci verejné? Ako sa to začalo?
Snažila som sa rozvíjať debaty s ľuďmi z môjho okolia, zaujímal ma ich názor na rôzne veci alebo aj to, prečo ho nemajú. Snažila som sa využívať sociálne siete na to, aby som ľudí okolo seba upozornila, informovala o tom, čo sa deje, čo píšu médiá. Podľa mňa sú takéto bežné veci veľmi dôležité.
Zdroj: SITA/Ivan Fleischer
Čo konkrétne spustilo tvoju snahu usporiadať protikorupčný pochod?
Vo februári 2017 som mala za sebou také obdobie, že asi pol roka každý deň niečo vyplávalo na povrch. Napríklad že nejaký politik nekompetentne zastáva svoju funkciu alebo sa objavila nejaká nová kauza.
Predsedníctvo a Zuzana Hlávková, kompa, Bonaparte, Bašternák, Kočner...
Vnímala som, že je toho strašne, strašne veľa. Že keď sa niekoho opýtam, či čítal toto, tak mi povie, že nie, ale že čítal niečo iné. Videla som, ako sa zväčšuje apatia, nechuť s tým niečo robiť, ako sa úplne stráca dôvera k štátnym inštitúciám, k politikom, ktorí by tam mali byť pre ľudí. Ale oni sa správali, akoby to bolo naopak.
Čo bola posledná kvapka?
Vec, ktorá z môjho pohľadu začala protikorupčný pochod, bolo hlasovanie v parlamente o vyslovení nedôvery predsedovi vlády. Mala som dlho školu a nestihla som prenos naživo. Pozerala som to zo záznamu, aj keď som vedela, ako to dopadlo. Zrazu sa predseda parlamentu a koaliční poslanci zdvihli a odišli, pretože niekto chcel použiť vizuálne pomôcky.
Opoziční poslanci chceli odvolať Roberta Fica pre problémy s nárastom cien energií a kauzu Holjenčík a nový rokovací poriadok krátko predtým zakázal vizuálne pomôcky.
To ma strašne nahnevalo. Parlament práve rokoval o téme, ktorá bola dôležitá pre celú spoločnosť, nielen pre voličov koaličných strán. Malo sa hovoriť o veciach, ktoré zaujímali obrovské množstvo ľudí, a oni to nechceli riešiť pre takú maličkosť. Bol to totálny prejav arogancie moci v priamom prenose.
Karolína Farská Zdroj: Maňo Štrauch
Čo ste urobili?
Potrebovala som o tom niekomu povedať. Zavolala som kamarátovi Dávidovi [Dávid Straka, spoluorganizátor protikorupčných pochodov] a on mi povedal: „Tak s tým niečo sprav. Náš hlas je dôležitý, máme právo prejaviť názor, spravme pochod.“ Tak hovorím OK, spravme. Urobila by som vtedy skoro hocičo, ten hnev sa vo mne zbieral fakt dlho. Ešte počas telefonátu som založila event podujatia na Facebooku.
Aké ste mali očakávania?
Predpokladali sme, že obvoláme kamarátov, aby prišli na Hviezdko [Hviezdoslavovo námestie v centre Bratislavy], a ak sa im bude chcieť, budeme dvadsiati a pravdepodobne sa trochu prejdeme po meste s transparentom. Cieľom bolo, že si nás možno všimne nejaké malé médium a vďaka tomu si o našej akcii prečíta niekoľko ľudí a možno pár z nich sa nad tým zamyslí a pri najbližších voľbách pôjdu voliť zmenu.
Si z Dubnice nad Váhom, kde aj študuješ. Prečo ste organizovali pochod v Bratislave?
Je to hlavné mesto a už vtedy som bola v Bratislave často. Dávid tam zase býval na internáte.
Zdroj: Miroslava Spodniaková
Usporiadať veľký protestný pochod nie je maličkosť. Ako ste si s tým poradili?
Zo začiatku sme vôbec nevedeli, čo treba vybaviť. Tušili sme, že niečo bude treba, ale nevedeli sme čo. Vyzeralo to potom tak, že od momentu, keď sme vyhlásili pochod, sa nás každú chvíľu niekto pýtal, či máme také alebo onaké povolenie a či sme mysleli na toto a tamto. Snažili sme sa to zvládnuť a našťastie to dobre dopadlo. Teraz je to už oveľa profesio-nálnejšie. Vieme, kde, na akom úrade a čo riešiť. Komunikácia s úradmi bola vždy super, nikdy nám nikde nerobili problémy. Napojili nás na políciu, na štátnu, na mestskú, na antikonfliktný tím.
Spolupracovali sme s profesionálmi z hľadiska bezpečnosti, mali sme napríklad niekoľko kamier, ktoré sledovali, čo sa deje, a ak boli nejaké podozrenia, tak sa to riešilo. Dôležité bolo zabezpečenie dobrovoľníkov, dvesto až tristo. Tiež treba vybaviť pódium, technické zabezpečenie, ľudí, ktorí prídu ráno stavať pódium a večer ho zase rozložiť. Je toho celkom dosť, ale ide to.
