Studená vojna sa vracia

Nástup globálnej ekonomiky prehĺbil prepojenosť Ruska s transatlantickým Západom do takej miery, že sa vojnový konflikt medzi nimi javil ako nepredstaviteľný. Ruský prezident Vladimir Putin sa na rétorickej rovine vzdal výrazov ako protivník, oponent a nepriateľ v prospech univerzálneho obchodného pojmu partner.

O to viac Rusko zaskočilo začiatkom mesiaca svojho „amerického partnera“, keď šéf Kremľa vydal výnos o pozastavení plnenia dohody o likvidácii plutónia využiteľného na zbrojné účely. Z Moskvy zavial mrazivý dych studenej vojny. Stanovila totiž Washingtonu svoje podmienky obnovenia plnenia dohody, ktoré s likvidáciou plutónia z demontovaných jadrových hlavíc až na jednu priamo nesúvisia. Sú vojenskopolitickými ultimátami, aké zvykne klásť víťaz porazenému. Také veľké poníženie v Bielom dome sotva prehltnú.

Zdrvujúce podmienky

„Chcem zdôrazniť, že Rusko neodstupuje od svojich záväzkov v oblasti jadrového odzbrojenia vrátane znižovania jadrových materiálov zahrnutých do zbrojných programov,“ utešoval šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov novinárov. Poslanci ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, požehnali text predloženého prezidentského dekrétu takmer jednohlasne. Nikto nebol proti a iba jeden zo 445 poslancov sa zdržal hlasovania.

Prezident odôvodnil svoj rázny postup voči Američanom „zásadnou zmenou okolností a vznikom ohrozenia strategickej stability“ v dôsledku údajného amerického počínania, „neschopnosti Spojených štátov dostáť splnenie prijatých záväzkov z medzinárodných zmlúv týkajúcich sa likvidácie prebytočného plutónia“ a „nevyhnutnosti podniknúť bezodkladné kroky na ochranu bezpečnosti Ruska“, uvádzajú tlačové agentúry. „Snažiť sa hovoriť s Ruskom z pozície sily a ultimát a pritom pokračovať v selektívnej spolupráci s našou krajinou len v oblastiach, kde je to výhodné pre USA, nie je prijateľné,“ vyhlásil šéf diplomacie S. Lavrov.

Transatlantický Západ podmieňuje nepredlžovanie sankcií plnením podmienok, ktoré sa v Moskve považujú za nehanebné ultimáta

Jeho nezvykle hranaté formulácie odrážajú rozčarovanie Kremľa nad neochotou Západu poľaviť v sankčnom tlaku na Rusko za jeho egocentrické vystupovanie v konfliktoch na Ukrajine a v Sýrii. Transatlantický Západ podmieňuje nepredlžovanie sankcií plnením podmienok, ktoré sa v Moskve považujú za nehanebné ultimáta.

Prezident V. Putin sa cíti po septembrových parlamentných voľbách politicky posilnený do takej miery, že predložil dume na schválenie súbor zdrvujúcich podmienok. Niečo podobné Spojeným štátom nediktovala žiadna veľmoc od dôb konfrontácie USA s britským impériom v predminulom storočí.

Aj ruské médiá vrátane českojazyčnej spravodajskej mutácie agentúry SputnikNews konštatujú bez okolkov: „Niet pochýb o tom, že prezident Putin nielenže pozastavil zmluvy s USA, ale zároveň si necháva otvorené dvere. Otvor dverí však naplnil podmienkami, ktoré sa pri pozornom skúmaní rovnajú výzve a ultimátu.“

Návratný potenciál

Spojené štáty si môžu dovoliť odmietnuť ruské požiadavky. Obe strany budú môcť prestať likvidovať prebytočné zásoby vysoko rádioaktívneho plutónia v intenciách protokolu k spomínanej zmluve (Plutonium Management and Disposition Agreement). Jej ratifikovanú podobu podpísali šéfdiplomati oboch superveľmocí Hillary Clintonová a Sergej Lavrov. Obe tieto osobnosti začnú opäť zápoliť na svetovej politickej scéne, ak H. Clintonová vyhrá na budúci mesiac americké prezidentské voľby.

Text zmluvy pochádza z augusta 2000, keď sa obe ministerstvá obrany potrebovali zbaviť nadbytočného plutónia, ktoré sa nedalo bez náročných úprav využívať v reaktoroch atómových elektrární. Každá zo signatárskych strán sa zaviazala zneškodniť 34 ton tzv. vojenského plutónia. Prijateľné boli tri druhy likvidácie: prepracovaním na palivo do reaktorov jadrových elektrární, úpravou na vojensky nevyužiteľný materiál, skladovaním v špeciálnych úložiskách hlboko pod zemou.

Kremeľ používa dve roviny odôvodňovania pozastavenia plnenia zmluvy. Politickú a technickú. V. Putin objasnil už dávnejšie tú druhú verejnosti takto: