Štrnásť rokov rastu. Čo stojí za hospodárskym zázrakom Izraela?

Izraelskej ekonomike sa dlhodobo darí. Vidieť to aj na aktuálnych číslach. V prvom polroku tohto roka sa podľa tamojšieho štatistického úradu posilnila o 3,2 percenta, keď veľmi slušne narástla spotreba domácností, najmä na zariadenie domácností nábytkom, spotrebičmi a na kúpu osobných áut. O niečo menej rástla spotreba vlády a ešte rýchlejšie sa medziročne zvýšili export a import. V druhej polovici roka by malo hospodárstvo podľa predpovedí rásť ešte dynamickejšie, keďže štatistici za celý rok očakávajú nárast HDP o 4,3 percenta.

Recesiu počas krízy nezažili

Zaujímavosťou je, že izraelská ekonomika rastie v kuse už štrnásty rok za sebou. Izrael, podobne ako Poľsko, ani v roku 2009 nezažil hospodársku recesiu. Hrubý domáci produkt tam iba spomalil svoj rast na hodnotu blízku jednému percentu. Ekonomika naposledy klesala v roku 2002 a aj vtedy len o dve desatiny percenta, ako vyplýva zo štatistík Medzinárodného menového fondu.

Januárová správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorej je krajina členom od roku 2010, hodnotí, že izraelské hospodárstvo stojí na silných základoch. Jeho slabinou je však produktivita práce, ktorá rastie, podobne ako inde vo vyspelom svete, pomerne pomaly.

Podľa izraelského štatistického úradu by si miestna ekonomika mala v tomto roku polepšiť o viac ako štyri percentá

„Vysoko dynamické odvetvia obchodovateľných výrobkov spolunažívajú s neefektívnymi chránenými sektormi obchodu a služieb, čo celkovú výkonnosť ťahá nadol,“ píšu analytici z Paríža, kde OECD sídli. Podľa nich za to môžu zásadné rozdiely v regulácii a konkurencii na trhu produktov, ako sú potraviny, bankovníctvo či elektrická energia.

Celkovo je miestna úroveň príjmov v ekonomike prepočítaná na jedného obyvateľa zhruba o pätinu vyššia ako na Slovensku. Produktivita práce vyjadrená v porovnateľných medzinárodných dolároch je v oboch krajinách veľmi podobná. Svojím spôsobom výkonnosť izraelskej ekonomiky pripomína slovinskú či španielsku. Teda vyspelých krajín, ktoré tiež ležia na pobreží Stredozemného mora.

Inflácia nízka, nezamestnanosť tiež 1/4
(%)

Izrael obchoduje najmä so Spojenými štátmi americkými, ale aj s Čínou (vrátane Hongkongu) a Európou (najmä Švajčiarskom, Veľkou Britániou a Nemeckom). Blízkovýchodná krajina vyváža hlavne výrobky chemického priemyslu a farmácie – lieky, pesticídy a hnojivá, ale aj elektrotechnické produkty: integrované obvody, telefóny, počítače. A ešte ropu.

Zaujímavosťou je aj spracovanie a vývoz diamantov, na ktoré sa Židia špecializujú už po stáročia. Zo strany dovozu možno spomenúť napríklad autá, ktoré sa v Izraeli nevyrábajú. Obchodovanie so zahraničím však komplikujú pomerne vysoké necolné bariéry, ako sú rôzne špeciálne regulácie, ale aj znevýhodňovanie zahraničných firiem v daňovej oblasti či pri verejnom obstarávaní, kritizuje OECD.

Zdroj: Profimedia.cz

Príbeh hospodárskeho zázraku

Dlhodobý vysoký ekonomický rast sa zvykne označovať aj ako „hospodársky zázrak“. Čo stojí za týmto vývojom v Izraeli? Kvalitný ľudský kapitál, nízka regulácia zakladania či predávania firiem a silné vysoko technologické odvetvia, hovorí v rozhovore profesor ekonómie Pensylvánskej univerzity Zvi Eckstein.

Opisuje akúsi kultúru inovatívnosti, ktorá súvisí aj s povinnou vojenskou službou: tak pre mladých mužov, ako aj ženy. Namiesto patrolovania so zbraňou mladí často armáde pomáhajú s technológiami a výskumom. A tieto skúsenosti neskôr využívajú aj v súkromnom sektore.

Hlavné mesto Izraela Tel Aviv je aj preto označované za druhé najväčšie svetové zoskupenie start-upov, teda začínajúcich spoločností – po americkom Silicon Valley. Miestni ho niekedy nazývajú aj Silicon Wádí kvôli arabskému slovu označujúcemu vyschnuté riečisko. Spolu s top IT fakultami na miestnych univerzitách a veľkým podielom študentov prírodovedných a technických smerov to znamená plodné prostredie na vznik mnohých inovatívnych firiem napríklad v oblasti GPS navigácie, kybernetickej bezpečnosti, ale aj biotechnológií.

Recesii v roku 2009 sa vyhli 2/4
(rast reálneho HDP, %)

O podnikavosti Izraelčanov bola pred niekoľkými rokmi publikovaná kniha Američanov Dana Senora a Saula Singera s názvom Startup Nation (angl. Národ start-upistov). Autori to vysvetľujú aj kultúrou, ktorá sa nebojí