Stretne sa stredoškolák a šéf firmy... To nie je sci-fi, ale rozvojový program

Prečo si sa rozhodla odísť na strednú školu do Dánska?

Na strednej som si uvedomila, že mám veľa času a mala by som ho využívať efektívne. Začala som skúšať šport, dobrovoľníctvo, divadlo. Privyrábala som si spevom a hraním na gitare po kaviarňach Trenčína. Napokon som si povedala, že najviac mi dá štúdium v zahraničí.

Vo veku 16 rokov je to celkom veľká výzva. Neboli rodičia proti?

Rodičia sa o mňa báli. Nevedeli si predstaviť, že na čas odídem. Ale získala som polročné štipendium, tak sa im ťažko argumentovalo.

Ako si prežívala prechod z našej školy do dánskej?

Je tam lepšie školstvo ako u nás, ale nie ideálne. Štúdium je interaktívne. Učiteľ je rovnocenný partner študentov. Vyžaduje nasadenie, angažovanosť, záujem pracovať na sebe. Pomáha im, aby mohli rásť. Chcieť na sebe pracovať však musí študent. Po návrate som sa rozhodla, že chcem svoju dánsku skúsenosť preniesť na Slovensko.

Založila si rozvojový vzdelávací program pre stredoškolákov, kde spájaš študentov s firmami, so samosprávou a s neziskovkami.

Nebolo to hneď. Po návrate som absolvovala program neziskovej organizácie Leaf. Tri mesiace som mala mentora, vysokoškoláka, ktorý študoval v USA architektúru. Potom som sa dostala do programu Nexteria Leadership Academy. Do bubliny ľudí, ktorí cez projekty menia Slovensko k lepšiemu. Tam prišiel čas moju dánsku ambíciu naplniť.

Prečo?

Predtým som všade počúvala, že žiť na Slovensku je