Stratové hobby boháčov: investícia do zrúcanín

Obnova hradov a zámkov bola tento rok ohrozená. Zdalo sa, že na ňu nebudú peniaze, a teda ani ľudia. Na obnove sa totiž podieľa ročne päť až sedem stoviek nezamestnaných. Pod tlakom médií a neziskových organizácií sa napokon zdá, že rezort kultúry a rezort financií peniaze vyčlenia. Hrady a zámky však zachraňuje nielen štát, ale aj súkromníci. I na Slovensku sa nájdu ľudia, ktorí sa rozhodnú kaštieľ či hrad kúpiť, renovovať a dúfať v dobré časy. Ide však o stratové hobby.

Život na hrade

O tom, že vlastniť hrad nie je prechádzka ružovou záhradou, vie aj „hradná pani“ stredovekej pevnosti zo začiatku 14. storočia v Liptovskom Hrádku. Dagmar Machová bola úspešná podnikateľka, ktorá participovala na filmárskych produkciách. V roku 2002 sa rozhodla kúpiť cez svoju firmu Avans pozoruhodnú kultúrnu pamiatku. V čase kúpy zamestnávala približne 150 ľudí. S rodinou sa do hradu hneď presťahovala, skončila s podnikaním a začala realizovať svoje investičné plány a renováciu.

Hoci spoločnosť Avans, ktorá hrad prevádzkuje, bola v zisku len dvakrát, majiteľka svoje rozhodnutie neľutuje. „Najviac som získala tým, že som si mohla realizovať sen vlastniť historickú pamiatku a podieľať sa na jej obnove. Keď ho dokončím, možno začnem bilancovať,“ hovorí D. Machová. Predvlani jej spoločnosť hospodárila s tržbami viac ako 727-tisíc eur, jej strata bola na úrovni vyše 400-tisíc.

Investícia do hradu sa pohybovala v státisícoch eur. Ako D. Machová priznáva, zo začiatku prevládala obava, že rozpadajúca sa ruina niekoho zraní. Neskôr, keď sa hrad stal celoročne obývaným, ho bolo veľmi nákladné vykúriť. Pamiatka bola v čase kúpy v katastrofálnom stave. Dokazujú to historické fotky a snímky spred rekonštrukcie. Na hrade neboli okná, dvere, pec, chýbala voda, elektrina, kanalizácia. „Kúpila som zdevastovanú, podmočenú, staticky narušenú stavbu bez inžinierskych sietí. Nábytok bol rozkradnutý, musela som ho kupovať v starožitníctvach. Nebolo tu vôbec nič,“ spomína.