Mrazivejší než forma je však obsah jeho návrhu: dohodnúť sa na ústavnom zákone a obísť tak rozhodnutie, že zákaz už bol uznaný za protiústavný. To je krok priamo z učebnice Viktora Orbána. R. Fico pritom vôbec nepotrebuje robiť takéto drsné kroky: jedna časť opozície čaká, koho si vyberie za partnera, druhá pomaly vyhníva. Posolstvo je len jedno: R. Fico otvoril predvolebnú kampaň, ďalší rok je preto zbytočné očakávať rozumné kroky.
Pre ľudí, čo debaty už dávno prestali sledovať (napríklad preto, že premiér v nich nemá oponentov ani v politikoch, ani v moderátoroch), stačí načrtnúť nadchádzajúci rok: pribudnú ďalšie zľavy, pomoc dôchodcom, ale i mladým rodinám. Premiér sa zamračene a nekompromisne zahľadí na banky či nadnárodné reťazce, zrejme im aj pohrozí pár pro forma sankciami. Cez parlament už nepôjdu žiadne zákony, ktoré by mohli spôsobiť čo len najmenšiu boliestku. Ak sa bude hospodárstvo (a tým aj výber daní, plnenie štátneho rozpočtu a dlhové bremeno) vyvíjať zle, môže za to kríza a zahraničie, ak dobre, je to len a len zásluha tejto vlády. Cynika môže utešiť aspoň to, že spôsobený zmätok bude po sebe najpravdepodobnejšie zasa riešiť len Smer.
Problém nie je v predvídateľnom divadielku, len v tom, že – takmer dvadsať rokov po „spánombohom, idem od vás“ – podobné taktiky stále spoľahlivo zaberajú. Nasledujúci rok mohla vláda, ktorá už teraz vie, že potiahne krajinu aj po najbližších voľbách, robiť niečo užitočné. OECD v spolupráci s ňou nedávno ponúkla kôpku návrhov, ako zlepšiť daňový systém. Namiesto toho sa bude premiér venovať rozdávaniu darčekov všetkým občanom s volebným právom, ktorí až neskôr zistia, že si všetky tie zľavy musia sami zaplatiť. A nielen tie svoje: v rozpočte sa určite nájde miesto na nadbytočné ihriská, predražené tendre a ďalšie podobné podpory volebných mecenášov. Stačilo by pritom aspoň zopár zodpovedných krokov politika, nie populistu, aby si na svoju stranu pritiahol aj časť umiernených pravicových voličov, ktorí sú znechutení vývojom v opozícii. Lenže rozvoj Slovenska, dobiehanie Západu, reálne zlepšovanie podnikateľského prostredia – to všetko je na celý rok nepodstatné v porovnaní so snahou opäť raz vyhrať voľby.