Jednou z výziev, s ktorými sa tento rok bude celý rad krajín EÚ stretať, bude boj s nezamestnanosťou, najmä medzi mladými do 25 rokov. Posledné čísla, bohužiaľ, ukazujú, že situácia sa pri tejto skupine pre krízu citeľne zhoršuje. Mladých bez práce pribúda, a to rýchlym tempom. Ich nezamestnanosť je dvakrát vyššia než pri zvyšku pracujúcej populácie. V Španielsku a Grécku je bez zamestnania hrozivých vyše päťdesiat percent mladých. Niektorí politici, experti aj sami mladí oprávnene hovoria o stratenej generácii. So všetkými možnými a niekedy až katastrofickými dôsledkami, ktoré to môže mať na ekonomiku, systémy sociálneho zabezpečenia a celú spoločnosť.
Hľadanie riešení, ako zvrátiť tento trend, je v prvom rade úlohou národných vlád, avšak svoje miesto sa v tomto smere snaží zaujať aj EÚ. Európska komisia už v decembri predstavila návrh možných opatrení. Minulý týždeň jeden z jeho kľúčových prvkov, systém záruk pre mladých, podporili europoslanci. Hoci sa vari všetci zhodnú, že s tým treba niečo robiť a že nemožno zostať s rukami vo vreckách nečinne stáť bokom, v pohľadoch na prínosnosť záruk či ich financovania sa názory zatiaľ odlišujú.
Návrh má viesť k tomu, že mladí nezostanú dlhšie než štyri mesiace bez zamestnania alebo bez možnosti ďalšieho vzdelávania či odbornej prípravy, ktoré by uľahčili ich prechod do práce. Krajiny by na splnenie tohto cieľa mali využiť peniaze zo štrukturálnych fondov. To je zaujímavá myšlienka. Jej úspech by však vyžadoval, že mladí budú zo škôl vychádzať so znalosťami upotrebiteľnými v praxi alebo sa im zabezpečí následné dovzdelanie, že vskutku budú chcieť pracovať, že im úrady budú efektívnejšie pomáhať s hľadaním zamestnania, že firmy vypočujú výzvy, aby dávali šance mladým. Keby to tak bolo, čo by bolo ideálne, potom by sme tento problém zrejme s takou urgenciou neriešili. Realita je tomu na hony vzdialená.
Príklady zo Škandinávie či Rakúska ukázali, že systémy záruk môžu mať v určitom horizonte pozitívny efekt. Zástancovia podobných opatrení si uvedomujú náklady na ich zavedenie (v prípade eurozóny sa to odhaduje na 21 miliárd eur), zdôrazňujú však, že nakoniec na tom krajiny zarobia, alebo im odpadnú sociálne výdavky a, naopak, získajú peniaze z výberu daní. Kritici oponujú, že efektívnejšie než nalievať peniaze sem by možno bolo podporiť zamestnávateľov daňovými pobádaniami či inými krokmi, aby mladým dávali prácu alebo im počas štúdií umožňovali získavať prax.
Záruky by asi mohli pre mladých, ktorí budú mať záujem naozaj sa zapojiť do pracovného procesu a nevyužívať sociálne systémy svojich krajín, v krátkodobom horizonte priniesť určitý pozitívny efekt. Avšak za predpokladu, že nepôjde o ďalší z administratívne napučaných a skostnatených projektov, ktoré síce budú pekne vyzerať na papieri, do ktorých však bude „vidieť“ okrem úradníkov len pár zasvätených. A takto to niekedy aj s pôvodne dobrými nápadmi v EÚ končieva.
Treba zdôrazniť, že záruky sú pokusom o hasenie problémov, nie riešením ich príčin, lebo tie ležia často inde. Trebárs v zle nastavených školských systémoch, v ktorých vzdelávacie ústavy síce chrlia „vzdelaných“ľudí, ale ich znalosti a zručnosti sú po absolvovaní len ťažko použiteľné v praxi. V nefungujúcom či nedostatočnom kariérovom poradenstve alebo z pohľadu firiem rigidne nastavených zákonníkoch práce, pre ktoré sa najmä v neistých časoch krízy boja naberať nových pracovníkov.
Snahy zmierniť tieto neduhy existujú už dlho, na európskej aj národných úrovniach. Kríza len zvýraznila pocit nevyhnutnosti s tým niečo konečne urobiť. Lenže na potrebné reformy v štátnych pokladniciach, ktoré pre dosahy hospodárskych ťažkostí zívajú prázdnotou, nie je dostatok peňazí. A ak by aj nejaké boli, tak sa často používajú na hasenie urgentnejších problémov, ktoré pre krízu vznikajú.
Ako nakoniec krajiny k zárukám pristúpia, sa ukáže. Návrhy komisie sú len odporučením, vyjadrenie europoslancov nezáväznou deklaráciou. Isté však je, že s nezamestnanosťou mladých treba niečo robiť, lebo je hrozivá.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 3/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
