Hlavnou a v podstate jedinou vecou, ktorú od vlaňajšej „kolektívnej“ novely požadovali zamestnávatelia, bolo nastavenie podmienok štrajku. Ten síce zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje už roky a relatívne prísne okliešťuje, no od roku 1993 sa pojem štrajk dostal aj do Ústavy SR.
Precedensom bol štrajk zamestnancov Bábkového divadla Nitra v roku 1997, ktorí štrajkovali za prinavrátenie právnej subjektivity divadlu a opätovné vymenovanie pôvodného riaditeľa divadla do funkcie. Podľa žalobcu bol však štrajk protiprávny, pretože sa pri ňom nepostupovalo podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Najvyšší súd SR v roku 1998 dal štrajkujúcim za pravdu s tým, že „právo na štrajk každému občanovi SR zaručuje Ústava Slovenskej republiky“. Štrajk je teda dovolený aj nad rámec zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Novela zákona o vyjednávaní nakoniec otázku štrajku vôbec neriešila.
