Zakladatelia firiem by mali v predstihu myslieť na odovzdanie ich riadenia ďalšej generácii. Toto je päť rizík, ktoré dokážu tento proces skomplikovať.

Riziko 1: Deti nie sú pripravené. Nástupcu v rodinnom biznise treba pripravovať, ideálne už od detstva. Príprava by mala pozostávať z poskytnutia vzdelania v potrebnom smere, postupného zapojenia do života rodinnej firmy, ale aj zo zvládania narábania s finančnými prostriedkami. Vhodnou metódou je, že deti idú na začiatku svojej pracovnej kariéry pracovať a získavať skúsenosti do inej firmy.

Riziko 2: Rodičia deťom neveria. Zakladateľ firmy sa musí zmieriť s tým, že raz príde čas, keď sa zo svojej pozície bude musieť stiahnuť a prenechať ju mladšej generácii. Môže byť pre neho ťažké veriť úsudku a rozhodnutiam potomkov, nemiešať sa im do aktívneho riadenia spoločnosti a vystupovať skôr ako mentor.

Riziko 3: Chýbajú jasné pravidlá a komunikácia. Rodina by si mala vypracovať pravidlá a plán, ako odovzdanie prebehne, kedy a aké kroky treba vykonať. Musia byť dostatočne konkrétne a medzi členmi rodiny otvorene a priebežne diskutované. Ak zakladateľ o svojich plánoch s blízkymi komunikuje nedostatočne, môže to u druhej generácie viesť k frustrácii
a prinášať konflikty.

Riziko 4: Líšia sa hodnoty. Medzi zakladateľom a nástupcom môže dôjsť ku kolízii rôznych svetov. Zakladateľ rodinného podniku väčšinou začínal od nuly a musel tvrdo pracovať. Nič nedostal zadarmo, musel sa o všetko pričiniť a veľa obetovať. Naopak, nasledovník často v živote dostal všetko, nepozná nedostatok a rodičia ho ušetrili aj tvrdej práce. Ak prevezme firmu, tvrdej práci sa musí naučiť. Obe strany môžu mať aj rôzny pohľad na riadenie a fungovanie spoločnosti. Nová generácia sa obvykle snaží presadiť inovácie
a nové technológie, staršia sa drží zaužívaných metód, ktoré sa jej rokmi osvedčili.

Riziko 5: Dieťa biznis odmietne. Dôležitá je dôsledná, ale najmä otvorená komunikácia medzi členmi rodiny, poznanie detí, ich schopností a ambícií. Môžu mať iné ciele než prevziať rodinný podnik. To treba akceptovať, nenútiť ich do toho a nehnevať sa za to na ne. Ak to robiť nechcú, nikdy v tom nebudú dobré. Na druhej strane, niekedy sami rodičia zistia, že dieťa na riadenie rodinnej firmy jednoducho nemá vlohy a schopnosti, a rozhodnú sa riešiť situáciu inak.

Štěpán Štarha

Partner v právnickej kancelárii Havel & Partners. Špecializuje sa na oblasť práva informačných systémov a telekomunikácií, práva duševného a priemyselného vlastníctva, ochrany osobných údajov, zmluvného práva a na medzinárodné právo súkromné.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora