I. Štefunko: Nemám rád mikromanažment

Žartíky nie sú to, prečo – ako sám hovorí – ho má polovica ľudí rada a polovica nie. Mieša sa v ňom kreativita, podnikavosť, pokora a priateľskosť. Predseda predstavenstva Neulogy Ventures je jeden z mála ľavicovo zmýšľajúcich podnikateľov na Slovensku. Firmy, ktoré spolubudoval – EurActiv.sk, Pelikan.sk, Monogram či Neulogy, fungujú ako moderné biznisy a tento rok dal dohromady ďalších slovenských podnikateľov a spolu s európskymi peniazmi vytvorili najväčší fond rizikového kapitálu zameraný na inovatívne slovenské firmy.

Ako mladý ľavičiar ste kriesili týždenník Slovo – bolo toto vaše prvé podnikanie?

Týždenník Slovo bol pre mňa mladícka výzva. Stal som sa v roku 2001 jeho riaditeľom. Teda pôvodne som chcel a mal robiť obsah – ľavicový. Zistil som, že obsah nerobím, ale všetok čas zháňam peniaze na inzerciu, aby sme mohli vyjsť. Úplne ma to pohltilo, nemohol som ísť ani na dovolenku. Jedna z mála lyžovačiek s mojím už nebohým otcom bola o stresoch a telefonátoch do Bratislavy. Celý týždeň som riešil, ako Slovo prežije. Má to však svoju dobrú stránku. Dnes si myslím, že najlepšie je začínať v neúspešnej firme, lebo všetko ostatné je potom selanka. Slovo nemalo šance mať zisk, zato sme sa tam veľa naučili. Až v teréne som zistil, že som sa v škole vlastne nič do života nenaučil. Dodávatelia a odberatelia sa ma pýtali „ste platcom DPH“? Ja, netušiac, čo to je, som sa bál povedať, že nie, aby sme nevyzerali ako dlžníci. Hovoril som, že všetko platíme, nielen DPH. Až keď som si ekonómiu spätne naštudoval, zistil som, že sme platcovia boli.

Dokázali ste rozbiehať váš prvý komerčný projekt EurActiv aj popri šéfovaní v Slove?

EurActiv.sk bol v roku 2003 prvá firma, ktorú som založil s Radom Geistom. Robili sme na portáli o európskych veciach po nociach a cez deň sme zasa skoro zadarmo zarezávali v Slove. Žil som aj zo štipendia mojej vtedajšej frajerky. Tento portál má teraz ročný obrat stabilne okolo 300-tisíc eur, čo nie je zlý výsledok. Nemáme tam reklamu, iba sponzorov na jednotlivé sekcie, kde propagujú svoj brand firmy ako Tesco, Envipak, Slovenské elektrárne, U.S. Steel a ďalšie.

Ako sa mladík s politickými ambíciami dostane k podnikaniu?

Nechcel som podnikať, chcel som robiť politiku. Začal som podnikať, lebo som už nič iné nemohol robiť, v politike nebolo miesto, musel som sa živiť. Rozumel som ľavici, Európskej únii – to som vyštudoval. Tak som založil EurActiv. Veľa som ako študent, ale aj v rámci EurActiv cestoval, rozumel som potrebám ľudí, čo lietajú – preto som spoluzakladal s Táňou Ondrejkovou a Patrikom Dragulom Pelikan.sk. Z toho som rozumel internetu, presnejšie e-shopom, tak sme s chalanmi založili vývojovú firmu Monogram Technologies [IT firma roka 2013, pozn. TREND].

Prečo mladý Ivan Štefunko nepokračoval v politike, keď ju mal vyštudovanú a lákala ho?

Okrem toho, že som nenašiel poriadnu platformu, tak v politike sa realizuje jedna myšlienka veľmi dlho. Ak sa v podnikaní rozhodnem pre nejakú myšlienku, viem ju realizovať hneď. Ak sa mi idea páči, nemusím robiť verejné obstarávanie, rozhodujú iba ekonomické argumenty. Naopak, pri výberovom konaní vyberáme ľudí, ktorí sa nám páčia. Politik to nemôže robiť, mal by byť nestranný a rozhodujú paragrafy, tabuľky a podobné rigidné formality.

Vaše portfólio je široké, dokážete sa týmto projektom ešte vôbec venovať, keď riadite investičný fond?

Vo všetkých projektoch mám podiel, lebo ho nemá kto kúpiť. Nie som už vo firmách aktívny, skôr som pasívny. Keď mi známi volajú, Ivo, zožeň mi letenku z Pelikánu, musím povedať, že ja ju tiež kupujem cez portál a platím ten spracovateľský poplatok pár eur. To im radšej poviem, nech si ju kúpia a ja im na účet pošlem tých pár eur akože zľavu.

Neprekáža vašim spoločníkom, že ste pasívny?

Naopak, mne prekáža, že som pasívny. Teraz som s kolegami vytvoril fond. To znamená, že tu bude mojou robotou investovať do firiem, byť tam istý čas a potom ich predať. V týchto starších firmách, ktoré sme zakladali s kamarátmi, sme si nepovedali, kedy vystúpime. Ja mám dnes síce podiely, ale nemám vplyv. Samozrejme, že ten, kto to manažuje, dostáva aj riadny plat, nielen podiel na zisku.

Nepopálili ste sa na podnikaní s kamarátmi?

Niekto hovorí, nepodnikaj s kamarátmi, ale mne sa to v deväťdesiatich percentách vyplatilo. Keby som nepodnikal s kamarátmi, tak s kým? Kto iný, ak nie kamaráti, ktorí sa poznajú, by mali rozbiehať nejaký biznis? Teraz, keď som v pozícii profi investora, si spoločníkov vo firmách vážim, ale nie je mojím cieľom byť s nimi kamarát. Nechávam tomu voľný priebeh.

Pôsobíte ako živelný manažér, ktorý nemá rád formality a štábnu kultúru.

Sám sa aj pýtam, čo robím v ankete na manažéra roka, lebo sa sám za príkladného manažéra nepovažujem. Som menej zorganizovaný, mám zdravotné starosti, a teda menej času na robotu. Rád veci delegujem v štýle „zrob tak, žeby dobre bolo“. Zaujíma ma výsledok, nie postup. Chcem od kolegov, aby veci venovali čas, poriadne ju zanalyzovali a mne priniesli iba výstup na rozhodnutie, dôverujem im. Veľa vo firme diskutujeme, svoje nápady a rozhodnutia obhajujem pred ostatnými, čím si ich potvrdím alebo vyvrátim aj sám pred sebou. Rád priznám, že sa mýlim, nepotrebujem si potvrdzovať svoju autoritu.

Napriek tomu ste sa museli stať ako manažér organizovaný a štruktúrovaný, aby ste dokázali riadiť fond pre start- -upy.

Nestal som sa viacej štruktúrovaný preto, že by som prečítal nejakú múdru manažérsku knižku, ale preto, že mám vážne zdravotné problémy. Odkedy som ušiel zubatej z lopaty, naučil som sa ceniť si svoj čas omnoho viac. A teda sa ho snažím míňať oveľa efektívnejšie – nie s každým sa stretnem, ak sa to dá vyriešiť e-mailom. Okrem manažovania musím mať čas a priestor byť kreatívny.

 Nie ste asi fanúšik manažérskej literatúry.

Raz som sa pokúšal prečítať knihu o time manažmente, musel som ju po pár stranách zavrieť. Nechcem degradovať tento typ literatúry, ale nie je to pre mňa. Skrátka, každá kniha je ladená na iný psychologický profil. Nemám rád návody, poučky. Nečítam to, lebo nikdy som sa nevidel v manažérskej pozícii, som CEO vlastne náhodou. Teraz napríklad čítam Tisíc žiarivých sĺnk od Khaleda Hosseiniho o živote ženy v Afganistane.

Kam chodíte po manažérske rady?

Počúvam názory ľudí okolo mňa. S chalanmi – podnikateľmi a investormi – máme tzv. krvavé večere v krčme. Znie to morbídne, ale nejde o nič iné ako jedenie steakov a otvorene sa rozprávame o problémoch, hovoríme si, ako by sme to riešili na mieste toho druhého.

Rád delegujete, neprekáža vám, že nemáte nad vecami takú silnú kontrolu?

Som presvedčený, že mám dobrý tím a môžem im veľa delegovať. V Amerike sa hovorí „A people hire A people, B people hire C people“. Mne sa darí najímať A-čkových ľudí. Vo veľa veciach sú kolegovia lepší ako ja a mnohým veciam nemusím podrobne rozumieť. Keď mi príde podnikateľský projekt od známeho, poviem, nech ho neposielajú mne, ale nám na fond. Tam prejde procesom, kde všetko zodpovedia, taký štruktúrovaný dotazník, a do desiatich dní dostane od mojich kolegov odpoveď. Ak prejde prvým sitom, prvé stretnutie absolvuje podnikateľ s analytikmi. Tam sa dozvie, či mu náš fond môže pomôcť. Až potom sa stretáva so mnou a Christianom Mandlom a rozhodneme sa, či investovať. Ísť po známosti je u nás totálna hlúposť.

Aký je váš recept na efektívne delegovanie úloh?

Najviac ľudí som mal priamo pod sebou v Neulogy, bolo ich asi tridsať. Ale sám som riadil troch ľudí a tí riadili ostatných. Nemám rád mikromanažment. Nikdy neanalyzujem, či človek minul na telefonovanie 24- alebo 32-eurový paušál. Takéto prkotiny napríklad analyzoval jeden môj bývalý spoločník tri dni a nám zatiaľ ušiel kšeft za dvestotisíc. Podľa mňa je pravdivý jeden vtip: Aký je rozdiel medzi docentom a profesorom? Profesor je ten, kto vie, kde je docent. Som hladný po výsledkoch. Nechcem analýzu pre analýzu. Stačí mi zhrnutie, executive summary, na desať riadkov. Aby sme boli efektívni, na porady si naštudujeme materiály a reálne o investičnom projekte rozprávame iba pár minút.

Ktorý kanál sa vám pri najímaní správnych ľudí osvedčil?

Nikdy som nepoužil HR agentúru, vyberám ľudí podľa kvalitných kamarátov, spolužiakov a, samozrejme, zamestnancov. To je najlepšia referencia. Keď sa vo firme rozchýri, že naberáme, hneď nám prídu kvalitné CVčka, pretože kvalitní ľudia sa stretávajú s kvalitnými kamarátmi a ak sú spokojní v práci, roztrúbia to do sveta. Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo sme ako fond investovali do start-upu InHiro, čo vnímam ako veľmi dobrý cielený recruiting (TREND 17/2014).

Ako spoznáte tých „nepravých“ ľudí?

Kedysi som sa na pohovoroch pýtal, koľko škatuliek zápaliek sa vojde do skrine, aby som videl, ako ľudia uvažujú. Teraz to už každý vie, tak sa to nepýtam. Prijal som, samozrejme, aj tých nepravých ľudí. Sú to takzvaní kaskadéri, majú spravidla super CV-čko. Prijmeš ho, dá ti výsledok po pár dňoch, a je to také premakané, až tomu nerozumieš. Pripadáš si ako hlupák a utešuješ sa, akého kvalitného človeka si našiel. Keď sa s týmto stretnem, dám si spraviť od takéhoto človeka ďalší draft a tak pri treťom už vidím, že je mimo reality. V riadkoch, čo prinesie, iba onduluje horúci vzduch. Potom sú ľudia, ktorí dobre robia, ale nemajú drive na cieľ. A ďalej úplní frajeri, ktorým ostatní nestačia. Pri nich sa nemajú šancu ostaní flákať. Keď z nich spravím seniorov, makajú ešte viac, lebo sú viac na očiach.

Ako ich motivujete?

Nemám zlé úmysly, a preto viem presvedčiť ľudí na víziu, ktorú mám. Priťahujem podobných ľudí, ale to asi každý. Keď sa kvalitní ľudia po čase osvedčia, dávame im aj podiely vo firme.

Kto je váš manažérsky vzor?

Aj moja mama, aj môj otec boli úspešní manažéri, žiaľ, už nežijú. Keď sa o nich rozprávam, tak mi ľudia síce nepovedia, že boli dobrí manažéri, ale že boli dobrí ľudia. Toto je asi najväčšie ponaučenie pre život, nielen manažérsky, ktoré mám od svojich rodičov. Moja danosť je správne komunikovať s ľuďmi a nepodraziť ich. Ak sa tak aj stalo, nebol to zámer. Teraz spravujem peniaze cudzích ľudí, keby som mal zlú povesť, nemohol by som spravovať milióny eur aspoň 33 úspešných ľudí – napríklad Antona Zajaca z Esetu, Michala Trubana z Websupportu, Michala Meška z Martinusu, Dalibora Jakuša z Profesie, Karola Gogoláka z G4 či Mateja „Sajfu“ Cifru. Vo fonde, kde je 23,5 milióna eur, je približne 15 miliónov takzvaných štátnych peňazí. V druhom kole získavania peňazí do toho pôjde aj jedna banka a šéfovia veľkých nadnárodných firiem na Slovensku. Som hrdý, že sa nám niečo také podarilo a dokážeme tak podporiť kopu dobrých start-upov na Slovensku. V databáze máme štyri stovky projektov z celej palety odvetví na Slovensku, zainvestovali sme zatiaľ do dvoch a ešte osem máme rozrokovaných.

Teraz máte fond, ako ste však sám hľadali inšpiráciu pre nové podnikania?

Na začiatku môjho podnikania bolo skôr odkopírovanie niečoho zo zahraničia, čo úspešne fungovalo. Potom sú tu inovatívnejšie veci, ktoré sú svetové, napríklad portál na získanie názoru svetových zdravotných expertov na svoj zdravotný stav Diagnose.me, ktorý manažuje a tvoril Lukáš Alner. On mal podobné myšlienky a tiež si prešiel ťažkým obdobím ako ja s rodinným príslušníkom. Ja som mal v hlave malformáciu ako golfová loptička a s takouto diagnózou nie je veľa ľudí na svete, ktorí prežili. Preto to možno iným nenapadlo. Mne second opinion pomohlo rozhodnúť sa, či ísť alebo nejsť na operáciu. Hovorím, že človek, ktorý veľa zažije, veľa vymyslí. Preto potrebujú mladí cestovať, mať prax, poznať sa s mnohými ľuďmi, špeciálne v 21. storočí. To im rozširuje ich zorné pole, možnosti uvažovania a vidia príležitosti tam, kde iní nie.

Ste ľavičiar, ako sa to prejavuje u vás v podnikaní?

Treba povedať, že ľavica sa u nás chápe možno trochu inak ako v zahraničí. Ja som sa ňou inšpiroval, keď som žil s rodičmi vo francúzskom prostredí v Alžírsku, aj potom počas štúdií politológie v Paríži. Som presvedčený, že firmy by mali platiť dane, aby sa redistribuovali medzi ľudí, ktorí majú získať rovnosť šancí najmä vo vzdelávaní, ktoré podporuje kreativitu. Myslím, že štát, ako aj firma musia mať kvalitné ľudské zdroje, napríklad v zdravotníctve alebo inde. Ak sa nejaký človek dostane dočasne do problémov, mala by tu byť kvalitná sociálna sieť, ktorá mu pomôže. Pre mňa sociálna demokracia nie je neefektívny štát, rodinkárstvo, ale racionálna úvaha a systematicky fungujúci štát pre všetkých. Pravičiar mi povie, že zákon trhu všetko vyrieši. Veď aj z čističa topánok sa stal milionár. Len to je pár príkladov, o tých neúspešných sa nedočítate. Podľa mňa rovnosť šancí robí ľudí šťastných.

V čom je vaša firma sociálnodemokratická?

Nie je to možno ľavičiarske, ale každý kvalitný človek u nás časom dostal ponuku byť spoločníkom. V malých firmách to nie je bežné. Správame sa ekologicky, nerobíme žiadne rozdiely medzi mužmi a ženami. V Neulogy je väčšina žien, nepozerám na to, že pôjdu na materskú. Ak pôjdu, nájdu tu svoje miesto späť, skvelým príkladom je naša finančná riaditeľka. Nepresadzujem elitárstvo, veľa mojich spoločníkov nemá vysokú školu, u mňa rozhodujú etické a praktické kritériá.

Ivan Štefunko (37)

Zdroj: Maňo Štrauch

Rodák z Popradu. Dlhodobo žil v Alžírsku, kde pracovali jeho otec stavbár a mama učiteľka ekonómie. Vyštudoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, európske štúdie na Inštitúte politických štúdií v Paríži. Po návrate na Slovensko sa angažoval v bývalej SDĽ, bol aj predsedom Mladej demokratickej ľavice. Ako 24-ročný vydával ľavicový magazín Slovo. Stál pri zrode predajcu leteniek Pelikan.sk, technologickej firmy Monogram, portálu Lekar.sk, Euractiv.sk, Energia.sk. Posledné roky sa venoval poradenskej firme Neulogy, dnes vedie Neulogy Ventures, ktorá spravuje technologické fondy pre slovenské start-upy a inovatívne firmy.

Partneri projektu:

Official image partner: