Štefan Rosina: Naučil som sa byť prísnejší

Pre ďalší rozvoj priemyslu treba zmeniť systém podpory aplikovaného výskumu, hlavne na úrovni priemyselných korporácií Zdroj: Maňo Štrauch

Čo bolo náročnejšie rozhodnutie, prevziať riadenie firmy od otca alebo predať gumárenský biznis a zmeniť jej zameranie?

Prevziať riadenie firmy. To boli najťažšie roky môjho života. Zmeniť biznis z gumárstva na strojárstvo bola logická vec, ktorá vyplynula z trhu. Nebolo to niečo, čo som chcel, len som na novú situáciu musel reagovať.

Ako sa vám podarilo zmeniť firemnú kultúru a zabehané procesy, keď ste sa dostali na čelo spoločnosti?

Mal som trochu problémy so staršou generáciou zamestnancov. Bol som vtedy pomerne mladý, mal som 36 rokov a dovtedy tam fungovala iná kultúra i stratégia. Musel som presvedčiť rodinu, ale aj zamestnancov, že firma už nebude riadená centralisticky, ale rozdelí sa na menšie časti. A to, čo je dobré, si necháme, to zlé predáme.

Keď ste pred pätnástimi rokmi preberali riadenie Matadoru, kde ste si mysleli, že bude o jeden a pol desaťročia?

Vtedy som videl holding naďalej v pneumatikách. Sledoval som však globálne trendy a zistil, že sme v podstate zostali ako jediná nezávislá firma na výrobu pneumatík v Európe. V roku 2001 už začalo byť jasné, že to sami neudržíme. No nemal som tušenie, aká situácia tu bude. Nenapadlo by mi, že na Slovensku budeme mať toľko automobiliek, ktoré budú vyrábať takmer milión vozidiel ročne. Intuícia mi však hovorila, že treba ísť do automotive segmentu.

Na základe čoho?

To sa ťažko definuje. To bola intuícia. U mňa to je často presne takto, že mám len nejaké tušenie. Veľakrát som už oľutoval, že som na intuíciu nedal.

Riadite sa intuíciou ešte aj dnes?

Keď je niečo pol na pol a nie je možné to vyrátať, tak áno.

Ak sa dnes opýtame, kde vidíte skupinu Matador o desať rokov, čo vám hovorí intuícia?

Desať rokov je krátky čas. Ja som v myšlienkach ešte ďalej. Do desiatich rokov bude Matador špičková výskumno--vývojová organizácia zameriavajúca sa na využitie a aplikáciu nových technológií a materiálov v priemysle. Taktiež vkladám dôveru do našich ľudí, ktorí budú schopní samostatne ďalej budovať dobré meno skupiny.

V akom horizonte sa vy teda pozeráte na firmu?

V horizonte desiatich rokov ju vidím tak, že ju ešte stále budem spolu s kolegami riadiť. Už teraz však nútim ľudí, aby vymýšľali niečo nové – napríklad v nanotechnológiách. O pár rokov by som sa chcel venovať už len poradenstvu.

Ako vidíte budúcnosť automobilového priemyslu?