Po štedrých dotáciách prišli podpásovky. Bioplyn začal štátu smrdieť

V septembri minulého roka vydalo ministerstvo životného prostredia vyhlášku, podľa ktorej musia bioplynové stanice prekryť koncové sklady, silážne žľaby či iné priestory, z ktorých by mohol unikať zápach. Pre zhruba sto bioplyniek na Slovensku sa tým začalo odpočítavanie. Na splnenie opatrení dostali pol roka.

„Je to vynútená investícia za vyše stotisíc eur, s ktorou sme vôbec nerátali a ohrozuje udržateľnosť nášho biznisu. Všetky bioplynové stanice už pritom boli schválené úradmi vrátane inšpekcie životného prostredia, keď sa bral do úvahy aj možný únik pachových látok,“ hovorí Pavel Lupták, ktorý štyri roky prevádzkuje bioplynku Energoterra v Poprade-Matejovciach.

Vyhláška platí pre každú bioplynovú stanicu bez ohľadu na lokalitu či vzdialenosť od ľudských obydlí a možnosť ohroziť ich zápachom. Na farmy, ktoré bioplynkám poskytujú biomasu, sa pritom nové pravidlá nevzťahujú.

Zápach v legislatíve roka

Za šesť mesiacov musia prevádzkovatelia „narysovať“ projekt, získať pečiatky viacerých úradov a stavebné povolenie. Následne projekt zrealizovať, skolaudovať a získať povolenie od inšpekcie životného prostredia. To všetko v zimných mesiacoch, keď prekrývanie skladov komplikuje zima. Do pol roka musí nové podmienky splniť 107 existujúcich bioplyniek. Už z pohľadu kapacít možných dodávateľov je to ťažko realizovateľná úloha.

„Poslali sme rezortu list so žiadosťou o udelenie výnimky, pretože tie podmienky je prakticky nemožné dodržať,“ potvrdzuje predseda družstva Agrospol Boľkovce Rastislav Slocík.

Štát sa cez administratívne obmedzenia snaží znížiť počet hráčov, ktorých bude dotovať

Prevádzkovatelia bioplyniek tiež upozorňujú, že nevedia, ako majú monitorovať únik pachových látok do ovzdušia, ako merať hmotnostný tok pachových látok a aké veľké koncentrácie pachu znepríjemňujú život obyvateľstvu. Problematiku zápachu nemá slovenská legislatíva zatiaľ dôkladne zmapovanú. Predpisy „pachové látky“ poznajú, no nestanovujú žiadne požiadavky na ich limity v ovzduší, ktoré by bolo možné označiť za znečistenie.

Meranie pachu bežnými analytickými metódami je v súčasnosti prakticky nemožné. Látky, ktoré človek vníma ako zápach, sa vyskytujú v nízkych koncentráciách, pod hranicou citlivosti bežných prístrojov. Pri vnímaní zápachu je dôležitý aj subjektívny dojem – to, čo jednému smrdí, iný prejde bez pohnutia brvy.

Pavel Lupták z bioplynovej stanice Energoterra v Poprade - Matejovciach Zdroj: Ivan Fleischer

Pozrite si celú fotogalériu z podtatranskej bioplynovej stanice

Sťažnosti ľudí

Samozrejme, na prvé počutie bizarnú tému oveľa vážnejšie vnímajú obyvatelia obcí susediacich s bioplynkami. Ak od prevádzky vanie smrad, môže znehodnotiť kvalitu života domácich, znížiť cenu nehnuteľností či viesť k zdravotným problémom.

Obyvatelia žijúci neďaleko najväčšej bioplynky v Badíne pri Banskej Bystrici sa napríklad