Výstavba dopravnej infraštruktúry má pred sebou najštedrejšie časy za ostatných 20 rokov. Do budovania cestnej a železničnej siete smerujú dve miliardy eur. Dôvodom je končiace sa rozpočtové eurofondové obdobie 2007 – 2013 a šesť rokov trvajúca neschopnosť čerpať Operačný program Doprava (OPD). Na výstavbu diaľnic bude mať štátna Národná diaľničná spoločnosť až 700 miliónov eur. V súčasnosti je z diaľničných peňazí v OPD kontrahovaných len 61 percent a reálne vyčerpaných 30 percent prostriedkov. Nedotknutých zostáva vyše 470 milióna eur, čo je dosť peňazí na zaplatenie troch až piatich veľkých stavieb.
Čas beží
Okrem štedrosti to však bude aj nervózny rok. Znásobenie tempa diaľničnej výstavby je nevyhnutné, ak chce krajina vyčerpať OPD v prípustnej lehote, čiže do konca roka 2015. V tomto termíne musia byť diela aj dostavané. Neminúť peniaze „padnuté z neba“ v čase bolestného útlmu v stavebníctve a totálneho hladu firiem po práci by bolo rúhanie.
Nervozitu zmierňuje úspech vyjednávačov v Bruseli a dosiahnutie predbežného súhlasu s fázovaním projektov. Rozdelenie výstavby spomínaných piatich úsekov na dve časti a financovanie zo súčasného aj budúceho rozpočtového obdobia umožní ministrovi dopravy rozbehnúť viac súťaží. K už rozostavaným vyše 70 kilometrom by mohlo pribudnúť viac ako 60 kilometrov diaľnic (päť stavieb na diaľnici D1 a D3) a do 20 kilometrov rýchlostných ciest.
Projektovo aj súťažne (vyhodnocujú sa a riešia námietky) je pripravená napríklad časť s vyše sedemkilometrovým tunelom za Žilinou a dva úseky medzi Martinom a Ružomberkom. Jeden je zabrzdený pre nekonečné námietky súťažiacich firiem, druhý čaká po troch rokoch na súhlas Bruselu s kompenzáciami za ekovplyvy (článok vyšiel ešte pred tým, než Európska komisia projekt odobrila, pozn. eTREND).
Politické tlaky
Štedré rozpočty sú k dispozícii roky, napriek tomu sa nedarí stavby štartovať. Politická vôľa pohnúť výstavbu diaľnic bude počas roka 2013 citeľná. No naraz vyriešiť všetky príčiny, pre ktoré sa zasekla, je za rok takmer nemožné. Aby sa efekty prejavili v nasledujúcich rokoch, je nevyhnutné prekopať fungovanie Úradu pre verejné obstarávanie vrátane jeho rozhodovacej praxe. Zásadne upraviť expertíznu prax a neprijať umelo tvorenú a politicky živenú dogmu o príliš nízkych cenách, ktoré končia až padaním rozostavaných mostov. Stačí vyhlásiť viac súťaží, aby sa firmy nebili na jednej zákazke.
Samozrejme, ak sa nenájde nový diaľničný valec, podobne ako v roku 2007. Vtedy sa na „diaľničné ciele“ prijal zákon umožňujúci stavať aj na nevykúpených a nevyvlastnených pozemkoch. Hoci bolo od začiatku jasné, že ide o pravidlá za hranicami slovenskej ústavy, vláda si za ním stála. V kuloároch sa priznávalo, že rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci príde, ale určite až po voľbách. A tak sa aj stalo. V súčasnosti sa ako takýto valec pripravuje zákon určený na obstarávanie verejných zákaziek. Novela zákona predstavená ministrom vnútra je v štádiu búrlivých diskusií.
Mýtny problém
Snaha čerpať rýchlo bude príznačná aj pre výstavbu železničnej infraštruktúry. Kontrahovanie prioritnej osi je ďalej ako pri diaľniciach. Zazmluvnených je vyše 80 percent rozpočtu OPD. No situácia nie je oveľa ružovejšia. Prijímateľ –ŽSR – je ešte stále na black liste priebežného preplácania Bruselu pre podozrenia z manipulácií s tendrami. Rezort dopravy zároveň chce v roku 2013 dosiahnuť väčší efekt z mýta. Príjmy v roku 2012 ukázali, že sľubované rasty intenzity, a tým i eur tečúcich do slovenskej štátnej kasy z tranzitu kamiónov, sú nezmysel. Mýtne príjmy sa už druhý rok nie a nie odlepiť od hranice 150 mil. eur. Očakávania boli rádovo o 20 percent vyššie.
Šetrenie a tlak na efektívnosť sa z celého rezortu reálne prejavia zrejme len v oblasti osobnej železničnej dopravy. Napätejšie rozpočty budú mať oba štátne železničné podniky – prepravca aj správca infraštruktúry.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustračné foto - Maňo Štrauch