Štedrosť k dôchodcom potápa slovenské verejné financie

Slovenská vláda zatiaľ dokáže nájsť dosť peňazí na štedré zvyšovanie sociálnych výdavkov, ktoré stojí pevne v centre priorít tunajších politikov. Nerobí to však vďaka úspešným reformám, ktoré priniesli silný hospodársky rast a s ním rast daňových príjmov. Ekonomika profituje najmä zo zavedenia eura, ktoré investori vnímajú ako druhú najsilnejšiu menu na svete. Preto nesplatenie záväzkov niektorej krajiny eurozóny považujú za málo pravdepodobné. Zrejme len vďaka tomu nemajú nezodpovedne hospodáriace slovenské vlády problém požičať si dosť peňazí, ktorými korumpujú voličov.

Pred dvadsiatimi rokmi v Európe vynikalo v rozhadzovaní peňazí najmä Grécko. Aténske olympijské hry v roku 2004 boli veľkolepé – aj primerane nákladné. Krajina sa dostala do špirály dlhov a o päť rokov nato, po vypuknutí globálnej finančnej krízy, ju od bankrotu delilo len málo. Ako vyčíslila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ak sa niečo podstatné nezmení, s veľkou pravdepodobnosťou čaká podobný osud aj Slovensko. Pravdepodobnosť defaultu Slovenska sa priblíži k sto percentám už počas nasledujúcej dekády.

Nezodpovedný prístup

Slovensko v súčasnosti neustále zvyšuje výdavky na dôchodkový systém. Záver, podľa ktorého nezodpovedné hospodárenie pošle krajinu do bankrotu už počas nasledujúcej dekády, zverejnila v lete minulého roka Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej členovia, nezávislí odborníci, zvolili menej strašidelne znejúci pojem default. V každom prípade by strata schopnosti splácať svoje záväzky bola pre krajinu obrovským problémom. Reálne väčšie hospodárske škody dokáže narobiť len prírodná katastrofa veľkého rozsahu alebo vojna.

Rozhodujúci politici na tento vážny problém nijako viditeľne nereagujú. V preferovaní nezodpovedného hospodárenia panuje vzácna zhoda medzi predstaviteľmi bývalej aj súčasnej koalície. Najmä posledných päť rokov vládni politici intenzívne pracujú na bankrote krajiny. Namiesto zodpovedného riešenia demografického problému nebezpečne zavádzajú voličov. Známy je výrok bývalého premiéra Igora Matoviča: „Stačí nekradnúť a peňazí bude dosť.“ V demagógii s ním dokáže držať krok súčasný premiér Robert Fico. Ten ešte počas svojej tretej vlády obhajoval nečakané zavedenie trinástych dôchodkov výrokom: „Peniaze na to potrebné nájdeme s prstom v nose.“ Ide však o nebezpečné zavádzanie hraničiace s klamstvom.

Súčasná vláda namiesto razantnej konsolidácie robí kroky opačným smerom. Zaviedla okrem iného plnohodnotné trináste penzie. Každý starobný dôchodca si v tomto roku prilepší odhadom o viac ako 600 eur. Prijatím tohto opatrenia sa pritom rozdávanie peňazí v rozsahu ohrozujúcom stabilitu verejných financií ani zďaleka nekončí. Najnovšie sa otvorila diskusia o opätovnom zavedení dôchodkového stropu. Pravdepodobne bude na hranici 64 rokov, platnej v minulosti.

„Ministerstvo práce zatiaľ nepredložilo konkrétny návrh, ktorý by mohol byť predmetom diskusie. Je dôležité pripomenúť, že dôchodkový vek je kritickým parametrom ovplyvňujúcim udržateľnosť verejných financií,“ uviedol pre TREND vedúci oddelenia dlhodobej udržateľnosti v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť Marek Porubský. Prípadné obnovenie dôchodkového stropu na spomínanej hranici 64 rokov zhorší dlhodobú udržateľnosť verejných financií približne o jedno percento hrubého domáceho produktu. „Čo zjednodušene znamená, že len na vykompenzovanie dôchodkového stropu v horizonte 50 rokov by bolo potrebné už dnes trvale zvýšiť dane a odvody o viac ako jednu miliardu eur,“ dodal M. Porubský.

Riziko zo zvyšovania daní

Ratingové agentúry vládu varujú pred razantným zvyšovaním korporátnych daní, keďže Slovensko má už dnes najvyššiu sadzbu v regióne. Takýto krok môže ohroziť realizáciu nových investícií podnikov, čoho dôsledkom bude zníženie hospodárskeho rastu a väčšie riziko nesplatenia existujúcich dlhov. To by následne viedlo aj k zhoršeniu ratingu krajiny. (bt)

Odvody nestačia už dnes