Steaková „latina“

Krvavý, stredne prepečený alebo well done? Z krkovičky či sviečkovice? Francúzske alebo juhoamerické plemeno? A k tomu nôž i vidličku s vyššími hrotmi. Steaková reč je náročná.

Vsteakoch má vyniknúť chuť samotnej suroviny. „Pokiaľ by sme si mali zvoliť len jedinú skupinu v bio kvalite, tak to bude práve ,rezňové’ mäso,“ vždy zdôrazňuje Nina Lovasová zo spoločnosti Sharkam VIP catering. Steaková „latina“ sa začína už pri výbere plemena a jeho dodávateľa. Každý rodokmeň rezňa má totiž svoje osobitosti, je inak hutné, mastné, mäkké. Zvieratá majú iný genóm, sú inak kŕmené a ošetrované, čo mäsiar, to iná robota, výsledná chuť závisí aj od skladovania, chladenia či mrazenia. „Niekto uprednostní mäso popretkávané mastnými okami – to je typický americký steak, my sme zvolili chudé, popritom však šťavnaté argentínske,“ podľa Hany Gergišákovej, konateľky bratislavskej reštaurácie La Fiama, cítiť rozdiel na prvý hlt.