Nebyť krízy v eurozóne, pre francúzskeho prezidenta Francoisa Hollandea a jeho socialistov by rok 2013 predstavoval dobrú príležitosť, ako splniť svoje predvolebné sľuby. Vo Francúzsku sa budúce dva roky neuskutočnia žiadne voľby, čo politikom za normálnych okolností poskytuje príslovečný „pokoj na prácu“. Z ničoho takého sa však francúzsky prezident tešiť nebude. Nový rok prinesie F. Hollandeovi s najväčšou pravdepodobnosťou definitívny ústup z krátkodobej slávy, ktorú zažíval po víťazstve v tohtoročných prezidentských voľbách. Iba že by dokázal niečo, čo nedokázal nik pred ním.
Trvalo len štyri mesiace od volieb, než sa verejná mienka vo Francúzsku otočila proti najvyššie postavenému mužovi v krajine. Podľa prieskumu zo septembra je zhruba 68 percent Francúzov pesimistických pri pohľade na budúcnosť krajiny. A to bol prieskum zverejnený ešte predtým, než minister financií Pierre Moscovici oznámil podobu rozpočtu, ktorý má krajinu vrátiť na cestu udržateľného štátneho hospodárenia.
Francúzsko sa v Bruseli zaviazalo, že v roku 2013 dostane schodok rozpočtu na hranicu troch percent HDP. Pravdaže, francúzski politici si s podobnými cieľmi nikdy v minulosti príliš hlavu nelámali. Teraz sú však v diametrálne odlišnej situácii. Nesplnenie tejto úlohy by totiž mohlo v krehkej eurozóne spôsobiť ďalší otras, ktorý by súčasnú krízu ešte podstatne zhoršil. Splnenie rozpočtového cieľa v krajine, kde najmenší sociálny otras vyvoláva masívnu vlnu nespokojnosti, je však skoro nemožné.
Francúzsko bude musieť znížiť rozpočtový schodok o zhruba 1,5 percentného bodu zo 4,5 percenta v roku 2012. To všetko v období, keď sa hospodársky rast blíži k nule. Je zrejmé, že takej úlohe nečelila žiadna francúzska vláda v posledných zhruba troch desaťročiach. Tá súčasná musí nájsť v rozpočte 30 miliárd eur, pričom tretina tejto sumy pripadá na úspory a dve tretiny na vyššie dane. Spolovice ide pritom o zvýšenie daní pre firmy a z polovice pre občanov.
Zo štruktúry rozpočtu je zrejmé, že F. Hollande na rok 2013 stavil všetko na jednu kartu. Zatiaľ čo Španielsko a ďalšie krajiny juhu Európy stavajú predovšetkým na úspory, súčasný francúzsky prezident verí v príjmy, ktoré mu majú priniesť vyššie dane. Okrem iného aj 75-percentná daň pre tých spoluobčanov, ktorí ročne zarábajú viac než milión eur. Najvyšším rizikom tohto plánu je, že vyššie zdanenie v krajine je už tak veľmi vysoké a podľa posledných prieskumov si aj samotní Francúzi dobre uvedomujú, že zvýšenie daňovej záťaže môže znamenať zásadné problémy pre trh práce. A predovšetkým tri milióny nezamestnaných len ťažko pochopia, ako im vyššie dane pomôžu nájsť zamestnanie. Názor predstaviteľov biznisu nie je zložité odhadnúť. Sotva môže byť iný než negatívny. To si zrejme dobre uvedomuje celá francúzska politická reprezentácia. V krajine totiž platí celý rad opatrení, ktoré spoločnostiam komplikujú prípadné opustenie krajiny.
Takto zostavený rozpočet má Francúzsku umožniť zachovanie štedrého sociálneho systému, čo sa krajinám na juhu Európy nepodarilo. Na rozdiel od nich však Francúzi ťažia z toho, že úroky, za ktoré si požičiavajú na finančných trhoch, sú pre nich rekordne nízke a vláde pomohli získať čas. Ak by však Hollandeova stávka nevyšla, cesta k rozkladu štátnych financií môže byť veľmi rýchla.
Pozíciu socialistov bez volebných bojov môže formálne len ťažko niekto ohroziť, ale k niektorým preskupeniam môže dôjsť. Porazený N. Sarkozy síce zatiaľ plní svoje sľuby a z verejného života sa do určitej miery stiahol, nie je však vylúčené, že pri zhoršení situácie v krajine by na F. Hollandeho nekompromisne zaútočil. Vo francúzskej pravici je to navyše jediný N. Sarkozy, ktorý je schopný súčasného prezidenta vyzvať na rovný súboj.
Nový rok by však mohol priniesť zásadné zmeny na francúzskej ľavicovej scéne. A to vďaka Jeanovi-Lucovi Melenchonovi, ktorý v prezidentských voľbách skončil za F. Hollandeom, N. Sarkozym a Marine Le Penovou. Súčasná situácia mu však hrá do karát viac než jeho radikálne pravicovej kolegyni.
Autor je vedúci ekonomickej a zahraničnej redakcie ČTK.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustrácia - Marián Kamenský
