Následky pandémie si verejnosť najčastejšie spája s reštauračným biznisom. Majiteľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Kami Profit Milín Kaňuščák však upozorňuje, že si vyžiadala svoju daň aj v oblasti stavebníctva. To aktuálne pokleslo medziročne o desať percent a teraz musí okrem nedostatku zákaziek a následkov vysokých cien materiálu často čeliť neflexibilnému prístupu zo strany verejného sektora. Spolupráca so štátom sa tak medzi stavebníkmi neteší dobrej povesti, čo v konečnom dôsledku neprospieva ani jednej zo strán.
Minulý rok nebol pre mnohé sektory priaznivý. Ako ho zvládla vaša firma?
Bolo to náročné obdobie. Okrem končiacej sa pandémie sme sa museli vyrovnať s dôsledkami konfliktu na Ukrajine. Ceny materiálu, ako je napríklad železo alebo betón, stúpli nie o desiatky, ale o stovky percent. Rovnako s vyšším postcovidom stúpla aj cena práce. To, samozrejme, spôsobilo paniku pri nakupovaní aj realizácii nehnuteľností. Vo výsledku tak vznikol problém s valorizáciou nepredvídateľného nárastu cien materiálov. Našťastie sa dalo so súkromnými investormi a s developermi dohodnúť. Úplne inak to bolo so štátnou správou.
Povesť štátnych projektov sa v rámci stavebného sektora nezlepšila?
Ako príklad uvediem jeden z projektov, na ktorom spolupracujeme so štátom. Ide o výstavbu pavilónu špičkových technológií ACCORD v areáli Univerzity Komenského. Ponuku sme dávali ešte v roku 2021, pričom zmluvu sme podpisovali v apríli 2022 s tým, že sme spolu s ponukou poskytli bankovú garanciu na podpísanie zmluvy. Išlo o sumu 300-tisíc eur, pričom sme buď mohli pre rastúce ceny materiálov zmluvu nepodpísať a prísť o peniaze, alebo sme sa mohli pokúsiť o dohodu.
- Kami Profit
- Spoločnosť svojim klientom poskytuje takmer dvadsaťročné skúsenosti v oblasti výstavby rezidenčných a priemyselných nehnuteľností. Na konte má viac ako dvesto úspešne dokončených projektov, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Svoje pole pôsobnosti sa jej podarilo rozšíriť do Česka, Rakúska, Chorvátska a Francúzska.
Predpokladám, že ste si vybrali druhú možnosť.
Investor, teda Univerzita Komenského, nás pri podpise zmluvy aj odovzdaní staveniska ubezpečoval, že nepredvídateľné nárasty bude riešiť. Vnímala ich aj vláda a ministerstvo dopravy, ktoré v tom čase k téme pripravovalo viaceré metodické pokyny. Preto sme súhlasili s tým, že sme si zobrali úver na prevádzkové prefinancovanie zákazky, a čakali sme na metodický pokyn, ktorý by upravoval valorizáciu cien. Nakoniec ho prisľúbilo vypracovať ministerstvo školstva ako riadiaci orgán, pretože nebolo spokojné s metodikou, ktorú k tejto téme pripravilo ministerstvo dopravy. Dodnes však napriek mnohým prísľubom a intenzívnej komunikácii nie je hotový.
Stále čakáte na preplatenie valorizácie nárastu nákladov?
Presne tak, a čo je horšie, z vyjadrení sprostredkovateľského orgánu vyplýva, že pri už zrealizovaných prácach to vraj vlastne ani nie je možné. Preto plánujeme svoje nároky za nerealizované prísľuby uplatniť aj súdnou cestou. Škoda, ktorú sme utrpeli, totiž nebola výsledkom podnikateľského rizika, ale nezodpovednosti úradníkov, ktorí pripravenú metodiku odmietli a vlastnú nepripravili. Aj pre takýto arogantný prístup zo strany štátu teraz neexistuje záujem zo strany stavebných firiem o výstavbu Univerzitnej nemocnice Martin.
Fungujete aj v zahraničí. Zažili ste tam podobné situácie?
V oblasti verejných projektov pôsobíme dlhodobo v Česku a tam takéto problémy nemáme. Práve naopak, pozorujeme, že štátna správa je na veľmi konštruktívnej úrovni. Keď vidia, že došlo k určitým skutočnostiam, napríklad že narástli ceny materiálov alebo došlo k technickému problému, snažia sa to vyriešiť. Na Slovensku tento prístup nie je, a ak sa náhodou sťažujete, odbijú vás tým, že s dodávateľmi nekomunikujú. Osobne som kontaktoval kompetentné orgány, napríklad ministerstvo školstva, no bez výsledku a hlavne bez záujmu.
Čím by sme sa teda mohli v iných krajinách inšpirovať?
Napríklad vymáhateľnosťou práva. Pôsobíme aj v Chorvátsku a Rakúsku, síce v súkromnom sektore, ale pociťujeme tam väčší záujem a konštruktívny prístup pri dodržiavaní práva. Napríklad v spomínanom Rakúsku sa nám stalo, že investor bezdôvodne nezaplatil faktúru, pričom peňazí sme sa domohli v pomerne krátkom čase. Na Slovensku našťastie nemáme veľa sporov, ale tie, ktoré sme mali, trvali neúmerne dlho, často päť až šesť rokov. Nešlo pritom o zložité prípady. Napríklad sme zaplatili jednu faktúru dvakrát a príjemca nám odmietol vydať peniaze späť. Po šiestich rokoch boli náklady na právnikov a súdne trovy vyššie ako náš nárok. Preto sme sa nakoniec vzdali svojich peňazí a pristúpili sme na dohodu.
V súčasnosti sa veľa hovorí o útlme na realitnom trhu. Zaznamenáva ho aj stavebný sektor?
Nárast úrokových mier zvyšuje tlak na ľudí, ktorí majú vyššie splátky hypoték, a to logicky vedie k poklesu dopytu po nehnuteľnostiach. Okrem toho médiá často vytvárajú dojem, že ceny nehnuteľností budú klesať, čo spôsobuje, že záujemcovia čakajú so svojimi nákupnými rozhodnutiami. Tieto faktory prispievajú k útlmu na realitnom trhu a tým aj k vplyvu na stavebný sektor. Časy investičnej neistoty nikdy nepriali stavebníctvu.
Dotklo sa to negatívne aj vašej spoločnosti?
Našťastie máme všetky projekty vypredané. Ostali nám iba jednotky bytov, pričom na nové projekty sa pozeráme veľmi opatrne. Dotýka sa nás to nielen pre infláciu a zvyšovanie cien úrokov, ale aj všetkých ostatných vstupov, napríklad spomínaného materiálu, dopravy a práce. Vo výsledku tak budú musieť všetci stavebníci zvýšiť ceny, teda projekty budú drahšie. Pre opatrnosť bánk, ktoré sprísňujú kritériá, sa bude menej investovať. Vo výsledku sa tak zase obmedzí ponuka a z dôvodu pretrvávajúceho záujmu bude nedostatok bytov a budú teda znova len drahšie. My týmto výzvam venujeme veľkú pozornosť a snažíme sa nájsť riešenia, ktoré nám umožnia naďalej poskytovať kvalitné a cenovo dostupné projekty.
Vývoj v najbližších rokoch teda nebude pozitívny?
Bude nevyhnutné dosiahnuť určitú stabilizáciu dopytu a ponuky na trhu, no tento proces môže trvať niekoľko rokov. Treba mať na pamäti, že v našom odvetví sú predpisy nastavené tak, že celý proces od získavania pozemku až po dokončenie výstavby môže trvať dva až tri roky. Vzhľadom na tento časový rámec neočakávam v najbližšom období výrazné pohyby na realitnom trhu. Napriek týmto výzvam som optimistický a verím, že s trpezlivosťou a so strategickým plánovaním sa nám podarí úspešne prekonať toto obdobie a dosiahnuť stabilizáciu na trhu.
- Milín Kaňuščák
- Pôsobí už viac ako osemnásť rokov ako majiteľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Kami Profit.
Ako sa s tým plánuje vyrovnať vaša firma?
V súčasnosti sa venujeme výstavbe apartmánov v Chorvátsku, kde vďaka prechodu na euro pozorujeme vyšší dopyt po nehnuteľnostiach, ktorý pochádza zo západnej a severnej Európy. Chceme sa sústrediť aj na český trh. Máme pocit, že vďaka aktívnejším opatreniam zo strany ich národnej banky sa ich trh skôr oživí. Príjemnou správou je aj to, že sme vyhrali verejné obstarávanie na rekonštrukciu Nemocnice Na Homolce v Prahe v hodnote 23 miliónov eur. Takže týmto spôsobom budeme fungovať najbližšie obdobie, pričom sa na túto prácu tešíme.
Plánujete naďalej pôsobiť na Slovensku?
Áno, máme akvizície v Nitre, Liptovskom Mikuláši a radi by sme ich získali aj v Bratislave. Predpokladáme, že oživíme aj zamrznutý projekt v Petržalke.
Ako vnímate novú stavebnú legislatívu, ktorá sa chystá?
Podľa môjho názoru má určité racio. Na jej úspešné fungovanie však ešte treba realizovať mnoho procedúr. Legislatíva sa napríklad spolieha na elektronickú formu komunikácie, o ktorej sa veľa nevie. Takisto tu hrozí riziko, že nová vláda pre krátkosť času opätovne posunie účinnosť pripravovaného zákona, prípadne môže dokonca dôjsť k jeho ďalšej novelizácii. Až prax teda ukáže, či to naozaj bude procesne a administratívne lepšie.
Medzi podnikateľské výzvy patrí nedostatok pracovníkov. Musí mu čeliť aj stavebný sektor?
Pandémia výrazne ovplyvnila všetky odvetvia. Mnoho ľudí opustilo nielen reštauračný a hotelový biznis, ale aj oblasť stavebníctva. Okrem toho, stále menej mladých ľudí sa chce venovať technickým povolaniam, mladí uprednostňujú skôr humanitné vedy. Tento trend vedie k nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a je výzvou nájsť kvalifikovaných statikov a stavbyvedúcich. Nájsť vhodného pracovníka v týchto oblastiach je náročné, pretože mnoho ľudí nechce pociťovať tento tlak a náročnosť. Aj keď sa nám podarí nájsť kandidáta, je nevyhnutné mu ponúknuť adekvátnu odmenu. Bohužiaľ, v mnohých prípadoch títo pracovníci nevydržia dlhodobo pracovať v jednej firme a často prechádzajú na iné pracovné miesta.
Súvisí to s rizikovosťou stavebného biznisu?
Tá sa často podceňuje. Začínajúci podnikatelia vnímajú tento sektor ako jednoduchý a nie vždy si uvedomujú všetky jeho výzvy. Stavba nehnuteľnosti je len prvým krokom. Rovnako dôležité je dodržiavať termíny a zabezpečiť kvalitu výsledného diela, poskytnúť zákazníkom dostatočné záruky a v prípade potreby vykonať opravy. Bohužiaľ, mnoho z nich preto zlyháva a končí v krachu po absolvovaní len niekoľkých projektov. Naša spoločnosť má však počas svojej takmer dvadsaťročnej existencie hrdý záznam bez jediného zatvorenia firmy. Ide o dôkaz nášho silného riadenia a dlhodobého zodpovedného prístupu k podnikaniu. Uvedomujeme si riziká a snažíme sa predchádzať problémom tým, že kladieme dôraz na kvalitu, dodržiavanie termínov a poskytovanie vysoko profesionálnych služieb. Naša schopnosť efektívne riadiť a kontrolovať projekty nám umožňuje úspešne plniť očakávania našich zákazníkov. Naša snaha je stále sa zlepšovať a neustále investovať do našich ľudí, procesov a technológií.
Ako teda môžu stavebníci prilákať kvalitných pracovníkov?
Táto situácia vyžaduje flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa novým výzvam na trhu práce. Snažíme sa nájsť riešenia, ako zaujať a udržať si kvalifikovaných pracovníkov. Investujeme do vzdelávania a benefitov našich zamestnancov, aby sme im poskytli možnosti rastu a rozvoja v našej firme. Budeme pokračovať v hľadaní riešení a budovať dobré pracovné prostredie, ktoré pritiahne a udrží kvalifikovaných pracovníkov. Napríklad sme uzavreli zmluvy so slovenskými univerzitami a zaviedli program štipendií a odbornej praxe pre vybraných študentov.
Predpokladám, že takto už počas štúdia nadobudnú praktické skúsenosti.
Nielen to, zároveň budú mať možnosť financovaného vzdelávania. Veríme, že týmto spôsobom prispievame k formovaniu budúcej generácie odborníkov a podporujeme ich kariérny rast. Študenti, ktorých vyberieme do nášho programu, získajú nielen finančnú podporu vo forme štipendia, ale aj možnosť absolvovať odbornú prax v našej renomovanej stavebnej spoločnosti. Budeme im poskytovať vedenie a mentorstvo skúsených odborníkov, aby si mohli rozvíjať svoje zručnosti a získavať praktické vedomosti v reálnom pracovnom prostredí.
Je niečo, čo by ste po toľkých rokov v stavebníctve na Slovensku ešte uvítali?
V biznise mi všeobecne chýba konštruktívny prístup, najmä zo strany štátu. Samozrejme, rozumiem, že pri verejných obstarávaniach je dôležité zabrániť korupcii a zabezpečiť transparentnosť procesu. No keď obe strany nedokážu nájsť spoločný jazyk alebo dokonca konajú v rozpore, nie je to prospešné pre žiadnu z nich. V súčasnosti vládne alibizmus, a preto je nevyhnutné nájsť rovnováhu a zaviesť konštruktívny prístup, aby sa predišlo krachu serióznych stavebných firiem.
V opačnom prípade to môže mať vplyv na celý sektor?
Áno, vysoké ceny práce a nedostatok spoľahlivých stavebníkov môžu ovplyvniť verejný sektor a viesť k nespoľahlivým výsledkom a realizácii projektov. Je dôležité nájsť spôsob, ako vytvoriť prostredie, v ktorom sa spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom bude zakladať na dôvere, transparentnosti a efektívnom riadení. Verím, že vytvorenie takejto konštruktívnej spolupráce a podpora serióznych stavebných firiem prinesie výhody pre obe strany. Je nevyhnutné, aby sa štát a stavebný sektor zjednotili a pracovali spoločne na vytvorení prostredia, kde sa budú dodržiavať najvyššie normy a bude podporovaný rozvoj kvalitných stavebných projektov. Dúfam, že si v najbližších voľbách zvolíme takú vládu, ktorá v budúcnosti dosiahne túto potrebnú spoluprácu medzi oboma stranami. Týmto spôsobom budeme môcť vytvárať lepšie podmienky pre seriózne stavebné firmy a dosiahnuť úspech v sektore stavebníctva.
