Stavebníctvo rozhýbali diaľnice

Produkcia medziročne nabrala vyše 900 miliónov eur a ešte raz toľko jej chýbalo do rekordnej hodnoty z roku 2008.

Za vybŕdnutie z vlečúcej sa krízy vďačí odvetvie silnému rozmachu inžinierskych stavieb. S hodnotou 1,5 miliardy eur podržali stavebníctvo v troch prvých krízových rokoch. Stimul štátnych zákaziek pochoval až rok 2012. V tom čase na odvetvie naplno doľahol deficit investícií v dôsledku nerealizovaných PPP projektov, zastavených bez zodpovedajúcej alternatívy v roku 2010, a predčasné parlamentné voľby. Následne, v roku 2013 bolo v líniových stavbách zrejmé oživenie, ale na rast celého odvetvia to nestačilo. Len sčasti vykrylo pokles v nebytových budovách, lebo súkromní investori, dominantní v tomto kľúčovom segmente, investičnú aktivitu vtedy najvýraznejšie pribrzdili.

V podieloch kľúčové zmeny

Práce za takmer dve miliardy eur, ktoré stavbári urobili v segmente inžinierskych stavieb v minulom roku, mali najvyššiu hodnotu od začiatku milénia. Na nebytových budovách zrealizovali o čosi viac, prestavaný objem sa tretí rok za sebou hýbal okolo dvoch miliárd eur, ale zastavil sa pozvoľný pokles. Skoro šesťročný, až na jednu drobnú výnimku.

Takéto konštatovanie, žiaľ, neplatí o bytovej výstavbe, ktorá štvrtý rok stála tesne nad miliardou eur. V roku 2008, na vrchole stavebného boomu, mala hodnotu až 1,7 miliardy eur a vtedajšie, dosiaľ neprekonané maximum v nebytových budovách bolo o miliardu vyššie. V stavebnej produkcii tvorilo 45 percent, bytová výstavba 28 percent a inžinierske stavby sotva štvrtinu.

Podiel inžinierskych stavieb na celkovej stavebnej výrobe vlani pokoril hranice a rovno vystúpil až nad 35 percent. Avšak v bytovej výstavbe po prvý raz od roku 2000 spadol pod jednu pätinu. Nebytové budovy zostali dominantné, ale na výkonoch odvetvia mali historicky najnižší podiel tesne nad štyridsať percent. Výstavbu infraštruktúry by štát dokázal stabilizovať v dlhšom horizonte, ak by projekty, spravidla za stovky tisíc eur, pripravoval priebežne. Na budovy má menší dosah, ťahajú ich prevažne súkromné investície. Spravidla majú v porovnaní s diaľničnými nižšie hodnoty, ale súkromní investori sú rôznorodí, pružnejší a nebrzdia ich prieťahy vo verejných obstarávaniach.

Efektívnejšie štát stimuluje obnovu, obzvlášť bytových budov a v ostatných štyroch rokoch sa o to aj snažil. Význam opráv vo výkonoch stavbárov na bytových budovách ostatné štyri roky stúpal a vlani tvorili 40 percent. V nebytových budovách kolísal okolo 30 percent a v inžinierskych stavbách do 15 percent. Všade boli aj európske peniaze.

Najväčšie firmy mali 3,5-percentný podiel na zamestnanosti, ale vyprodukovali zo stavebnej výroby pätinu v hodnote 1,1 miliardy eur

35 % bol vlani podiel inžinierskych stavieb na celkovej stavebnej výrobe

Od roku 2011 sa do finančných ťažkostí dostalo bezmála 320 stavebných spoločností

Podiel stavebníctva na hrubom domácom produkte sa po dvoch rokoch opäť prehupol nad osem percent. Podiel na zamestnanosti v ekonomike po nepretržitom štvorročnom poklese spadol tesne k siedmim percentám. V čase boomu a tesne po ňom to bolo osem a pol percenta.

Podľa mesačného zisťovania priamo v podnikoch pracovalo v stavebníctve na konci minulého roka v priemere takmer 155,5 tisíca osôb. V najväčších spoločnostiach, ktoré zamestnávajú päťsto a viac pracovníkov, ich priemerný počet medziročne poklesol najvýraznejšie, až o desať percent, tesne pod päť a pol tisíca ľudí. Tento prepad a ešte aj ďalšie u malých stavbárov či živnostníkov vykryl rast zamestnanosti v stredne veľkých firmách. Preto sa medziročný priemer v odvetví takmer nezmenil napriek výraznejšiemu pohybu v skupinách podnikov.

Akcionári sa potešili

Ľudia v najväčších podnikoch zarobili v priemere 1 302 eur a v odvetví vyšla minuloročná priemerná mesačná mzda na 632 eur. Výsledok najväčšmi korigujú živnostníci, ktorí v stavebníctve dominujú. Vlani mali šesťdesiatpercentný podiel na zamestnanosti a zo stavebnej výroby zrealizovali viac ako štvrtinu. Ich údaje štatistici nezisťujú presne, ale dopočítavajú z administratívnych zdrojov.

Odvetvové tržby medziročne stúpli o vyše dvadsať percent na 8,8 miliardy eur. Sedem lídrov trhu z nich generovalo takmer sedemnásť percent. Tieto najväčšie firmy mali malý, len triapolpercentný podiel na zamestnanosti, ale vyprodukovali z vlaňajšej stavebnej výroby pätinu v hodnote 1,1 miliardy eur. Výkony podvihli o polovicu a hrubý zisk im podrástol na takmer 70 miliónov eur pri pridanej hodnote štvrť miliardy. Tržby sa šplhali k hranici jeden a pol miliardy eur. Takmer polovicu tržieb najväčších podnikov generovali dve dcérske spoločnosti rakúskeho koncernu Strabag, ktorý si tak udržal pozíciu absolútnej jednotky na slovenskom stavebnom trhu. Sú na špici rebríčka, ktorý TREND zostavil