Stavebníctvo konečne ožíva

Naopak, za uplynulých šesť rokov podiel stavebníctva na HDP postupne klesol na vlaňajších sedem a pol percenta. Výraznejší pokles však nastal len za ostatné tri roky, keď odvetvie pocítilo dieru v dopyte po zrušených PPP projektoch. Za tie nemal štát včas pripravenú primeranú náhradu v podobe verejných tendrov. Kým dnes je podiel stavebníctva na zamestnanosti 7,3 percenta, predtým to bolo zhruba osem.

Reálny bol nakoniec iba jeden PPP projekt, ktorý získala jediná firma. Po neskôr vyhlásených zákazkách ďalšie firmy skočili a núkali úplne iné ceny ako dovtedy. Na to, že boli hlboko pod úrovňou uvažovaných nákladov vo vyhlasovaných tendroch, sa objavilo viacero zdôvodnení. Aj také, že reálnosť cien sa potvrdí, ak sa za ne cesty podarí postaviť.

Ceny schovali rast

Nízke ceny potvrdzuje aj vývoj stavebnej produkcie. Napriek realizácii väčšieho počtu zákaziek vlani ešte hodnota prác v reálnom vyjadrení klesala, v bežnom zotrvala na úrovni dvoch predminulých rokov. Podľa zatiaľ predbežných štatistických údajov urobili stavbári práce bezmála za štyri a pol miliardy eur a reálny pokles bol 4,2 percenta. Práce zrealizované na inžinierskych stavbách sa tretí rok udržali na hodnote 1,2 miliardy eur a reálne zaznamenali trojpercentný medziročný pokles.

Výraznejší na opravách, ale tie predstavovali sotva 14 percent. Tretinou sa však podieľali na prácach v segmente nebytových budov, ktoré vlani klesli pod dve miliardy eur a reálne sa oslabili skoro o štyri percentá. V bytovej výstavbe bol podiel opráv takmer štyridsaťpercentný. Medziročný vzostup o päť percent však prepad v novostavbách nevyvážil. Výstavba bytov utrpela zhruba päťpercentný pokles a udržala sa tesne nad miliardou eur.

V stavebníctve síce rezonuje v posledných týždňoch jediná firma, ale za výsledkami odvetvia ich stojí niekoľko desiatok tisíc. V produkcii sú menší významnejší, keďže v odvetví je vyše 75-tisíc živnostníkov a viac ako dve tretiny z nich vykazujú do desať zamestnancov. Na minuloročnej stavebnej produkcii mali živnostníci viac než tretinový podiel. A spolu s malými podnikmi s menej ako 20 zamestnancami urobili vyše polovicu odvetvových výkonov, kým veľké firmy s 500 a viac pracovníkmi len menej ako pätinu.

Poradie v rebríčku TRENDU sa podľa minuloročných tržieb zmenilo. Lídrom na slovenskom trhu je po prvý raz rakúsky koncern Strabag. Premenoval svoju slovenskú dcéru ZIPP Bratislava na Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo.

Medzi najväčšími stavbami uviedol City Arénu v Trnave i regionálne kanalizačné projekty realizované v združeniach. Robil aj na športovo-rekreačnom areáli v Šamoríne, vo Volkswagene, postaví centrálny sklad pre Lidl v Seredi i bratislavský Zuckermandel pre J&T Real Estate. Z bytov má referencie z Meinl Residence v Bratislave a skúsil tiež vlastné developerské aktivity.

Sesterský Strabag, ktorý je v rebríčku druhý, dorobil obchvat Žiaru nad Hronom v polovičnom profile a cestu R2 stavia aj na úseku medzi Pstrušou a Kriváňom ako vedúci združenia. A podieľa sa na výstavbe diaľnice D1 a D3 vrátane úsekov s tunelmi Svrčinovec či Ovčiarsko. Do finančných údajov zahŕňa výrobu transportného betónu, ale aj obaľovaných asfaltových zmesí v 14 výrobniach bývalého Slovasfaltu po celom Slovensku.

Koncern, v ktorom má od minulého roka popri finančných domoch Raiffeisen, Uniqa a rodiny Haselsteiner štvrtinový podiel plus jednu akciu ruský oligarcha Oleg Deripaska, ťaží na Slovensku aj kamenivo. Pod hlavičkou KSR-Kameňolomy je osem lomov, štrkovňa a pieskovňa. V rebríčku TRENDU medzi ťažiarmi skončila firma piata. Ďalšia slovenská koncernová dcéra Strabag Property and Facility Services sazameriava na správu budov.

Stavebná produkcia podľa smerov výstavby (mld. eur) 1/2
Construction production by orientation of construction works (bn. eur)

So stratou vyšli von

Strabag vedie rebríček stavbárov aj podľa minuloročného zisku, zatiaľ čo bývalý ZIPP sa dostal do straty. Najhlbšiu hrubú stratu, vyše 14 miliónov eur, zverejnil žilinský Váhostav-SK, približne polovičnú mali košické Inžinierske stavby. Doprastav, ktorý funguje podľa reštrukturalizačného plánu, a ani Skanska SK hospodársky výsledok zatiaľ nezverejnili.

Z najväčších bola vlani zisková ešte košická Eurovia SK. Robert Šinály, generálny riaditeľ, hovorí, že hoci im hrubá ziskovosť klesla na 4,5 percenta, dlhodobo ju chcú udržať okolo piatich. V dôsledku vyššej stavebnej aktivity očakáva v tomto roku mierny rast cien vstupov, ktoré sa snažia vyvážiť cez vyššiu efektivitu, ale čiastočne ich pretavia aj do cien. Vlani na Slovensku zrealizovali stavebné práce na 492 stavbách. Najvýznamnejšie boli úseky diaľnic D1 a D3, ktoré najväčšmi ovplyvnili vyše 16-percentný medziročný rast tržieb.