Príprava zmien v stavebnom sporení sa posunula o krok ďalej. Na rokovanie vlády sa tento týždeň dostala novela, ktorá má obmedziť príjmy z poplatkov stavebných sporiteľní a pozastaviť možnosť získať štátnu prémiu klientom počas čerpania medziúveru. Klienti dostanú prémiu len vtedy, ak budú sporiteľne dodržiavať vyhlášku ministerstva financií o maximálnej výške poplatkov pre klientov. Tak aby sa nestávalo, že veľkú časť prémie ľudia nezužitkujú, lebo ju pohltia poplatky sporiteľní. Keďže ministerstvo nechce podporovať komerčné medziúvery, v čase ich čerpania klienti prémiu nedostanú. Ministerstvo oproti pôvodnému návrhu upravilo spôsob, akým chce vyplácať prémiu v prvom roku sporenia. Doteraz mohli klienti pri dostatočnom vklade hoci v decembri získať prémiu v plnej výške. Rezort financií zvažoval, že sporiteľom bude patriť len časť prémie zodpovedajúca počtu mesiacov sporenia. Po pripomienkovaní novely nakoniec upravil nárok do kvartálnej podoby. Za každý štvrrťrok dostane príslušnú štvrtinu. Vláda rozhodla o tom, v akej podobe pôjde materiál do parlamentu, po uzávierke TRENDU.
Kým sa dostal na stôl kabinetu, Inštitút finančnej politiky pod Ministerstvom financií SR vydal komentár, ktorý naznačil ďalšie úvahy o osude podpory stavebnému sporeniu. Hoci zdôrazňuje, že prezentuje závery autorov inštitútu a nie nutne názory ministerstva, jeho analýzy boli hlavnou oporou aj pri vytváraní aktuálne prerokúvaných noviel o stavebnom sporení či hypotékach. Inštitút dospel k podobnému záveru, aký majú niektorí českí politici – dotovanie stavebného sporenia treba zrušiť. Podľa inštitútu „existujú indície“, že z podstatnej časti dotácie sporeniu (ročne vyše 40 miliónov eur) benefitujú tri súkromné spoločnosti na úkor klienta. Inštitút sa pozastavil nad tým, že štát dotuje sektor rezidenčného stavebníctva, ktorý sa ukázal v eurozóne ako destabilizujúci pre dobiehajúce ekonomiky. „Tieto krajiny majú vyššiu infláciu, a preto sú úrokové sadzby určené ECB často neatraktívne pre sporiteľov. Tí potom masovo vyhľadávajú investície do realít, kde sa môže vytvoriť cenová bublina,“ konštatuje inštitút. Jej spľasnutie spôsobuje najbolestivejší, a teda najdrahší typ recesie.
