TREND sa preto zameral práve na podniky pod vedením štátu. Na tridsiatku najvýznamnejších z rôznych oblastí. Od lesov, cez jadrové a vodohospodárske spoločnosti až po lotériu a srdcovo-cievne ústavy. A snažil sa vykresliť, čo vlastne znamenajú pre ekonomiku a ako sa im v ostatných rokoch darí.
Pohľad na ich výsledky ukázal, že štát nie je úplne zlý manažér. Na druhej strane, mnoho štátnych firiem funguje ako monopol na trhu, bez reálneho konkurenta. Riadiť v takejto situácii nemusí byť veľké umenie. No zároveň možno z analýzy odčítať, že štýl riadenia týchto podnikov pripomína viac politiku ako manažovanie. Čo platí naprieč obdobiami vlád rôzneho zafarbenia.
Politici, ľudia najviac zodpovední za fungovanie štátnych firiem, sa k nim nezriedka správajú ako ku kúzelnému stolčeku. V prípade potreby mu nariadia či odporučia a on sa prestrie, aby naplnil ich potreby. V našom prípade nie jedlom, ale peniazmi, ktoré sa dajú zo štátnych podnikov vytiahnuť nielen cez firemnú daň, ale posledné roky aj cez rôzne superdividendy a špeciálne odvody. Výsledkom je síce na prvý pohľad ziskový podnik, ktorý sa však nemusí dostatočne obnovovať a investovať do svojej budúcnosti.
Štát nie je úplne zlý manažér, ale štýl riadenia štátnych firiem často zohľadňuje politiku
O čarovné stolčeky je, samozrejme, enormný záujem, a tak politici často uprednostnia do vedenia štátneho podniku nie manažéra, ktorý by podnik smeroval k efektivite, ale sebe blízkeho človeka. Aj keď určite sa nájdu výnimky. Najčastejšie sa ako príklad uvádza Slovenská pošta, ktorá donedávna vedená Tomášom Druckerom, teraz už ministrom zdravotníctva, sa snažila prenikať aj na iné trhy, aby zvýšila tržby podniku. Dokonca si nechala v neziskovke spraviť protikorupčný audit, ktorého návrhy aj prijala.
No aj T. Drucker narazil na politickú potrebu, pošta ani pod jeho vedením výraznejšie neukrojila zo svojich takmer 14-tisíc pracovníkov. Pretože vtedy bolo politickou prioritou znižovanie nezamestnanosti.
Štátnym podnikom teda ostáva popriať len jediné – aby mali čo najkvalitnejších manažérov. To však bez zmeny pohľadu politikov na majetok štátu nepôjde.
