Parlament posunul do ďalšieho čítania legislatívnu novinku, ktorá navrhuje posun účinnosti tvorby technickej rezervy zdravotných poisťovní pre plánovanú zdravotnú starostlivosť, ak má plánovaný výkon prebehnúť o viac než 30 dní od návrhu. Dôvodom podľa poslancov Hlasu-SD je, že ak by k úprave nedošlo, zdravotné poisťovne by mali významnú účtovnú stratu a niektoré aj záporné imanie. A ich ozdravovanie by šlo na úkor skutočne nakupovanej zdravotnej starostlivosti, čo by malo významný vplyv na poskytovateľov.
Ministerstvo zdravotníctva plánuje od roku 2025 evidovať čakacie lehoty vo viacerých medicínskych programoch. Ak by k zmene legislatívy nedošlo, zdravotné poisťovne by si museli vytvárať technické rezervy aj na tieto nové programy, čo by spôsobilo väčší tlak na ich úsporu. A pre dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia by museli redukovať skutočné výdavky do sektora.
Povinnosti zdravotných poisťovní
Technické rezervy zdravotných poisťovní slúžia na to, aby sa v účtovníctve čo najlepšie vedeli evidovať očakávané finančné povinnosti. „Rezervy vstupujú do hospodárskeho výsledku. Ak v danom roku rastú, tak zjednodušene majú negatívny dosah na hospodárenie spoločnosti,“ vysvetlil pre Medicínu zdravotnícky analytik Martin Smatana.
Podobne ako v iných segmentoch, aj zdravotné poisťovne tvoria rezervy na úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola ku dňu účtovnej závierky uhradená. Rovnako aj na zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá, ale do termínu nebol zdravotnej poisťovni doručený účtovný doklad. Okrem tejto povinnosti však zdravotné poisťovne musia zo zákona tvoriť rezervy aj na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Teda aj na pacientov, ktorí sú na čakacích listinách.
Ako platia poisťovne faktúry
Do konca minulého roka sa čakacie lehoty definovali podľa zoznamu diagnóz, zaradených na čakacie listiny. Tento zoznam obsahoval celkovo tri skupiny diagnóz, ale iba 15 skupín výkonov. To je podľa analytika iba drobná časť ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Nebolo preto prekvapením, že výška rezerv na túto legislatívnu povinnosť činila za rok 2023 len 8,1 milióna eur vo VšZP a 3,5 milióna eur v Dôvere a Unione. Celková výška technických rezerv pritom dosiahla 420 miliónov eur vo VšZP, 234 miliónov v Dôvere a 148 miliónov eur v Unione. Bolo teda zrejmé, že tento bod legislatívy vôbec neplní zamýšľaný účel,“ priblížil M. Smatana. Zaujímavá je však štruktúra technických rezerv všetkých troch poisťovní za posledný dostupný rok, teda za rok 2023. Ako dodal analytik, kým po prepočítaní na poistenca to vyzerá, že štátna VšZP a Union majú rovnaké rezervy na úrovni 147 a 148 eur na poistenca, Dôvera má výrazne nižšie, a to len 130 eur.
„Ak sa však pozrieme na zloženie týchto rezerv, zistíme, že väčšina rezerv VšZP sú tvorené poskytnutou, ale nezaplatenou starostlivosťou (84 percent všetkých rezerv), pričom v Dôvere a Unione táto položka tvorila len okolo 65 percent. Toto svedčí o tom, ako kedy ktorá poisťovňa hradí svoje záväzky. Je zrejmé, že VšZP má jemne dlhšiu splatnosť niektorých faktúr,“ vysvetlil odborník.
Kto si vytvára najväčšie rezervy
Najväčší štrukturálny rozdiel medzi poisťovňami však vzniká v technických rezervách, ktoré sú nad rámec spomínanej legislatívy. Pretože v tejto oblasti si každá poisťovňa účtuje to, čo považuje za správne, keďže neexistuje vykonávací predpis, ktorý by to upravoval.
„VšZP takto tvorí rezervy spojené s doplatkami za lieky a benefitným programom. Dôvera tvorí rezervu aj na zdravotnú starostlivosť súvisiacu s transplantáciami, finančne náročnou liečbou, plánovanými hospitalizáciami a plánovanou kúpeľnou liečbou. Union takto tvorí technickú rezervu na plánovanú zdravotnú starostlivosť a mimoriadne finančne náročnú liečbu,“ uviedol M. Smatana.
Vo výsledku to však podľa jeho slov spôsobuje, že kým Dôvera a Union majú takto v rezervách uložených 26 a 29 eur na poistenca, VšZP len dve eurá na poistenca. Toto v celkovej sume činilo za minulý rok päť miliónov vo VšZP oproti 43 a 18,6 miliónom v Dôvere a Unione. Inak povedané, Dôvera a Union mali v minulom roku vyššie rezervy na pacientov na čakacích listinách nad rámec zákonnej požiadavky než VšZP, a to až niekoľkonásobne.
Nové povinnosti neboli podľa analytika pre Dôveru či Union náročné, keďže už v predchádzajúcich rokoch si vytvárali vysoké rezervy na plánovú zdravotnú starostlivosť. „Najväčší problém to predstavovalo pre štátnu VšZP, kde odhadom podľa veľkosti kmeňa (ak Dôvera tvorila v roku 2023 mala 43 miliónov extra rezerv, tak VšZP by mala niečo okolo 100 miliónov eur) by mala VšZP dotvoriť rezervy približne o 100 miliónov eur,“ podotkol analytik.
Nútená správa
V súčasnosti však nie je známe, koľko a či vôbec nejaké „extra“ rezervy VšZP v súčasnom roku vytvorila. „Ak by sa VšZP na povinnosť tvoriť tieto rezervy nepripravovala vôbec, znamenalo by, že by musela tento rok doúčtovať rezervy, čo by so zreteľom, že už k septembru mala negatívne imanie a stratu 53 miliónov eur, spôsobilo úplný prepad nepredstaviteľných záporných čísel. Nerozprávali by sme sa teda o ozdravnom pláne, ale rovno o nútenej správe. A to všetko pritom z čisto technických – účtovných dôvodov,“ vysvetlil analytik.
Práve z tohto dôvodu poslanci schválili pozmeňovací návrh, ktorým odložili zdravotným poisťovniam povinnosť tvoriť rezervy na výkony na čakacích listinách, a to až o dva roky.
„Na jednej strane to spôsobí, že VšZP sa pravdepodobne neprepadne do ešte horších čísel. Na druhej strane tieto technické rezervy existujú presne preto, aby sme vedeli vyčísliť potrebu zdrojov a s tou potrebou šlo vedenie ministerstva zdravotníctva rokovať na ministerstvo financií o rozpočte. Je to teda riešenie, čo sanuje VšZP, ale zo stredno- a dlhodobého hľadiska problém nerieši, práve naopak, len ho zhoršuje. Čas pripraviť sa na tieto nové povinnosti bol pritom od roku 2021, len sa na to ako vždy nejako pozabudlo,“ podotkol M. Smatana. Na druhej strane je na zamyslenie, či má zmysel účtovať všetky čakacie lehoty, aj na tú starostlivosť, ktorú sa nepodarí poskytnúť v najbližšom období z kapacitných dôvodov.
Štátna poisťovňa zmeny víta
Všeobecná zdravotná poisťovňa uviedla, že posunutie účinnosti víta. Po výraznom rozšírení zoznamu sledovaných plánovaných medicínskych programov v súčasnom roku je podľa hovorkyne VšZP Marianny Bublavej nevyhnutné prehodnotiť aktuálnu previazanosť sledovaného zoznamu s účtovníctvom zdravotných poisťovní. Posun účinnosti nebude mať podľa PR špecialistu Mateja Štepianského na zdravotnú poisťovňu Dôvera žiadny dosah. „Už dlhodobo tvoríme technické rezervy na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Naši poistenci tak majú istotu, že na ich plánovanú starostlivosť je zabezpečené finančné krytie,“ reagoval.
Union tvrdí, že sa pri tvorbe technických rezerv riadi predpismi v oblasti účtovníctva, ktoré opisujú, v akých prípadoch je poisťovňa povinná tvoriť rezervy. „Zavedenie povinnosti tvorby technickej rezervy pre plánovanú zdravotnú starostlivosť má podľa nás zmysel, ale iba pokiaľ bude rozpočtovo krytá,“ uzavrela hovorkyňa Unionu Kristína Baluchová.
