To nie je všetko. Nový zákon nemotivuje ľudí iba na nahlasovanie korupcie. Myslí aj na iné spoločenské neduhy a do boja s nimi vťahuje nielen štátne podniky a úrady, ale aj všetky súkromné firmy s viac ako pol stovkou zamestnancov. Od mája musia mať vytvorené siete prijímania a vybavovania podnetov od vlastných zamestnancov.
Muselo to prísť
Nie všetkým podnikom sa štátom nadiktovaná ochrana nahlasovateľov korupcie a podvodov páči, lebo to prinesie zvýšené náklady. Ale prípadné podvody v ich vnútri im môžu narobiť zasadne vyššie škody. Celosvetovo prichádzajú firmy kvôli podvodom až o dvadsatinu tržieb. „Práve vďaka vnútrofiremným nahlasovacím linkám sa darí odhaľovať vyše štyridsať percent podvodov,“ hovorí špecialista na podvody z poradenskej spoločnosti Deloitte Miroslav Supek. „Všímaví“ zamestnanci sú nielen najefektívnejšou, ale aj najlacnejšou zbraňou voči neduhom vnútri firiem. Forenzní účtovníci či systémy na zber a vyhodnocovanie dát o procesoch vo firmách sú drahšou alternatívou.
Miroslav Supek, špecialista na podvody z poradenskej spoločnosti Deloitte
Osobitná ochrana nahlasovateľov doteraz Slovensku chýbala. Ľudia sa báli obrátiť sa na nadriadených či na políciu, keď vedeli o neduhoch na pracoviskách. V štátnych inštitúciách prichádzali ohlasovatelia často o prácu alebo ich preraďovali na nižšie pozície či do iných miest. Prieskum agentúry Focus spred troch rokov ukázal, že korupciu je ochotný nahlásiť iba každý dvadsiaty Slovák. A polícia si korupčné prípady vyhľadáva skôr sama. V roku 2012 dostala len jedno relevantné oznámenie, predvlani žiadne.
Od mája bude pred pomstou zo strany zamestnávateľov chrániť odvážlivcov Národný inšpektorát práce. Zastaví voči nim chystaný postih až do doriešenia prípadu políciou. Ochranu nahlasovateľom bude na ich žiadosť udeľovať prokurátor alebo súd. Po ich súhlase sa ohlasovateľ stáva chránenou osobou a získava nárok na bezplatnú právnu pomoc.
Pestrá paleta nekalostí
Nový zákon má dosah aj na privátne firmy. Minister vnútra Robert Kaliňák pri jeho obhajobe uviedol, že ochranu a patričnú pozornosť získa oznamovateľ akejkoľvek závažnej protispoločenskej činnosti či trestného činu s väzením presahujúcim tri roky. A aj oznamovateľ správneho deliktu s pokutou viac ako 50-tisíc eur. Ochranný plášť zákona tak spadá nielen na korupciu, ale aj na podvody vnútri firiem či na nahlásenie znečisťovania životného prostredia alebo predaja skazených potravín.
Právnik Transparency International Slovensko Pavol Nechala hovorí, že pod ochranu by sa mohli dostať aj ľudia, ktorí upozornia na nedostatočnú odbornosť či výkonnosť svojich kolegov v štátnej správe.
Súkromné firmy podľa slov M. Supeka najčastejšie oberá o peniaze to, ak im vlastní zamestnanci kradnú suroviny či hotové výrobky. Potom nasledujú korupciou zmanipulované nákupy surovín a služieb, keď si ich manažér prilepší úplatkom a firma potom platí za objednávky zbytočne viac. A napokon dochádza k sfalšovaniu výkazníctva s cieľom získať prémie. „Z hľadiska strát je poradie opačné. Priemerná strata pri krádežiach je stotisíc dolárov. Pri manipulácii výkazov až jeden milión dolárov,“ hovorí M. Supek.
P. Nechala upozorňuje, že vybudovaním dobrých prevenčných mechanizmov ochránia firmy svoje podnikanie nielen pred priamymi finančnými stratami z krádeží, ale i pred pripravovanou trestnoprávnou zodpovednosťou podnikov.
Iba na oko
Väčšina slovenských spoločností doteraz nemala zavedené opatrenia voči podvodom alebo mala pravidlá nastavené len formálne. „Firmy aj majú linky na nahlasovanie podvodov a korupcie, ale nepreškolení zamestnanci tam nahlasujú napríklad to, že im kolegovia pod oknami fajčia,“ hovorí M. Supek.
Ďalší odborník na odhaľovanie podvodov Jiří Nosál z firmy SAS, ktorá sa špecializuje na zber a vyhodnocovanie firemných dát, hovorí, že slovenské podniky začínajú predchádzať podvodom zväčša až vtedy, keď prvý raz prídu o veľké peniaze. „Prevencia bez zlej skúsenosti sa medzi slovenskými podnikmi nenosí. Najskôr sa musia naozaj popáliť, až potom to berú vážne,“ hovorí J. Nosál. Neodhalené a nepostihnuté podvody sú o to nebezpečnejšie, že nepoctivci sú ešte odvážnejší a páchajú čoraz väčšie podvody.
Štátom nadiktovaný arzenál
Od mája musia byť všetky domáce firmy s vyše pol stovkou zamestnancov na podvody a korupciu povinne nachystané. Ide o zhruba 3 400 podnikov. V zmysle nového zákona budú musieť mať vo svojom vnútri osobitného človeka na prijímanie a vyhodnocovanie podnetov, ktorý sa zodpovedá najvyšším orgánom podniku na čele s majiteľom. Takto sa zabezpečí nezávislosť tohto špecialistu voči vrcholovým manažérom, lebo aj tí sa môžu pokúšať okrádať vlastníka firmy. Podnety i materiály z vyšetrovania sa musia vo firme archivovať minimálne tri roky. Preverenie podnetu vnútri firmy sa musí uskutočniť do troch mesiacov. Podniky budú musieť mať aj účinné linky na prijímanie podnetov. Tým, ktorí nové zákonné povinnosti nesplnia, hrozí pokuta do 20-tisíc eur.
M. Supek tvrdí, že ak chcú byť firmy voči podvodom a korupcii naozaj úspešné, musia byť veľmi rýchle. „Podniky by mali mať vopred pripravené schémy, čo presne chcú urobiť do 24 či 48 hodín po nahlásení. Nikdy netreba otáľať. Lebo po nahlásení nekalosť ešte často len prebieha a dá sa zvrátiť,“ hovorí.
Nadstavba s Veľkým bratom
Ak chce ísť spoločnosť s ochranou voči podvodom a korupcii nad rámec zákona, má viacero možností. Podľa M. Supeka je kľúčovým preverenie nových zamestnancov. „V praxi vidíme, že sa na prácu pokladníkov prijímajú aj gambleri. Uchádzača o prácu sa netreba len pýtať na jeho minulosť, ale treba si to aj preveriť,“ radí.
Ak je firma dostatočne veľká na to, aby sa jej oplatilo zberať a vyhodnocovať dáta o zamestnancoch i zákazníkoch, účinnou obranou voči podvodom je aj hľadanie anomálií oproti bežnému správaniu zamestnancov. „V jednej banke sme podvod s úvermi odhalili vďaka tomu, že úverová pracovníčka odrazu založila oveľa viac úverových účtov ako najlepší kolega v danom regióne,“ hovorí M. Supek.
J. Nosál sa pridáva, že v bankách sa dá sledovať, či si zamestnanec až príliš často nepozerá spiace účty, o ktoré sa vkladatelia dlhšie nezaujímajú. O to ľahšie sa potom dá odhaliť, ak sa ich snaží odcudziť. Krádeže sa dajú zistiť aj vtedy, ak podnikateľ sleduje zverejňovanie inzerátov s tovarmi, s ktorými robí biznis. Potom vie ľahko spárovať chýbajúce zásoby zo skladu s inzerátmi zlodejov spomedzi vlastných zamestnancov.
Pri sledovaní zamestnancov treba myslieť aj na ochranu ich súkromia a osobných údajov. „Pravidlo prezumpcie neviny dnes vieme dodržiavať tým, že zamestnancov i klientov bežne sledujeme bez ich identifikácie. A až keď vidíme, že niekto spôsobuje problémy, potom nás zaujíma aj jeho presná identita,“ komentuje J. Nosál. Právnik Peter Štrpka z advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka dodáva, že pravidlá monitoringu zamestnancov treba dať do pracovných zmlúv. „Keď sú v zmluve, pracovníci sú o všetkom informovaní a firma nejde proti zákonu,“ hovorí.
Obchodné tajomstvá sa podľa štátu nekorumpujú
Nový zákon chrániaci nahlasovateľov korupcie a iných spoločenských neduhov je veľkým krokom vpred. Má však aj niektoré slabiny, ktoré môžu právne podkutejší podvodníci zneužiť tak, že sa z postihu vyvlečú a ešte sa pokúsia pomstiť odvážlivcom, ktorí na nich upozornili.
Právnik Peter Štrpka z advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka ozrejmuje, že z pôsobnosti nového zákona je okrem iného vyňaté obchodné tajomstvo firiem. „Ako má bežný zamestnanec vedieť, či oznámením nekalosti nenaruší obchodné tajomstvo podniku? Navyše na súdoch takto vznikne citlivá hranica, čo ešte môže a čo už nemôže byť vo firmách obchodným tajomstvom,“ upozorňuje P. Štrpka.
Slabinou nového systému môžu byť aj jeho samotní ochrancovia – inšpektori práce. Otázne je, či ak budú chcieť žalované podniky alebo úrady škodiť odvážnemu zamestnancovi, budú inšpektori pri ich ochrane dostatočne razantní a neúplatní. „Inšpektoráty práce je potrebné dôsledne pripraviť na nové úlohy a treba zabrániť vytvoreniu priestoru na korupciu v ich činnosti,“ upozorňuje právnik Transparency International Slovensko Pavol Nechala. O úspešnosti nového zákona podľa neho rozhodne práve aktivita inšpektorov práce. Národný inšpektorát práce by podľa neho mohol napríklad na svojej webovej stránke informovať o možnostiach ochrany odvážlivcov a mal by aj sám deklarovať, že to vníma ako svoju podstatnú úlohu.
Ďalšou slabinou zákona podľa P. Nechalu je to, že nerieši, za akých podmienok sa môže ohlasovateľ obrátiť na médiá bez toho, aby bol potom prenasledovaný za vynášanie informácií z vlastného úradu či podniku. „Britská protikorupčná legislatíva považuje za prípustnú aj alternatívu, že ak oznamovateľ necíti dostatočnú oporu na iných miestach, môže sa obrátiť na médiá,“ vysvetľuje.
Neistá je aj motivačná odmena pre nahlasovateľa. Nie je totiž nárokovateľná. Oznamovateľ o ňu môže požiadať po súdnom uznaní viny v ním iniciovanej kauze. Či niečo dostane a v akej výške, o tom rozhodne rezort spravodlivosti. Teda to isté ministerstvo, ktoré už dlhšie hlása, že ohlasovať korupciu je povinnosťou zo zákona a žiadna odmena by za to byť nemala.
Zákon určuje odmenu na najviac päťdesiatnásobok minimálnej mzdy, čo dnes predstavuje zhruba 17 600 eur. V Spojených štátoch sa môže podobná odmena vyšplhať až na 30 percent zo zachránenej sumy. Naopak, veľkým pozitívom nového zákona je, že oznamovateľov nenúti, aby sa počas prešetrovania ich nahlásenia odkrývali. Osobe, ktorá podá trestné oznámenie, nový zákon zaručuje, že sa v trestnom spise nebude uvádzať jej totožnosť.
Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2015:
