Biometán, ktorý je zošľachteným bioplynom z kukuričnej siláže či hnojovice, považujú mnohí odborníci za nový hit obnoviteľných zdrojov energií. Elektrina či teplo sa dá totiž vyrábať z vetra, vody, slnka i biomasy, no zemný plyn vie nahradiť iba biometán. Bioplyn možno, z pohľadu národohospodárskych záujmov štátu, lepšie zhodnotiť výrobou biometánu než elektriny, ako sa to deje v doteraz vybudovaných bioplynových staniciach.

„Biometán vnímame ako perspektívny. A podporujeme využitie agrárnych odpadov na jeho produkciu,“ potvrdzuje hlavný štátny radca z energetickej sekcie Ministerstva hospodárstva SR Juraj Novák. To, že štát by po rozvoji bioplynových staníc teraz rád investorov videl aj v biznise s biometánom, potvrdila aj vlaňajšia úprava slovenského zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Staviteľom nových bioplynových staníc štát skomplikoval biznis tým, že už musia využiť najmenej 50 percent produkovaného odpadového tepla. Nemôžu teda svoje biznis plány s bioplynom vytvárať prevažne na dodávky elektriny do verejnej siete, ako to bolo doteraz, ale musia hľadať aj odberateľov na teplo. Na elektrinu majú od štátu určené pevne garantované ceny, no o platbách za teplo rozhoduje trh. Ak to nesplnia, štát ich potrestá znížením ceny za výkup ich elektriny o 30 percent.

Štát teda zmenil pravidlá tak, že bioplyny sa oplatí stavať len pri mestách, čo sú ochotné odoberať teplo. Alebo pri veľkých farmách s vlastnými skleníkmi či inými veľkými objektmi s vyššími odbermi tepla. Zdá sa, že štát biznis s bioplynom posúva viac do rúk farmárov. A veľkých investorov by chcel viac vidieť vo výrobe biometánu.

Výskumy odhadujú, že ak by Slovensko všetky svoje bioodpady z fariem využilo plne na výrobu biometánu, ročne by ho krajina vedela vyprodukovať zhruba 1,5 miliardy kubíkov. Podnikateľ Robert Rajninec, ktorý chce postaviť biometánovú stanicu, ale odhaduje, že reálne by podnikateľská sféra vedela investovať najviac tak do výroby pol miliardy kubíkov. Ak by sa to stalo, šesťmiliardová ročná spotreba zemného plynu z cudziny by sa tak znížila o zhruba jednu dvanástinu. No ak by sa do bilancií započítali aj bioodpady z cukrovarov, lisovní olejnín či bitúnkov, tak dovozy by podľa neho mohol biometán nahradiť najviac do úrovne jednej osminy.