Pri obsadzovaní funkcií, o ktorých rozhoduje vláda a parlamentná väčšina, nevyvolal žiadne pohoršenie fakt, že ich obsadili ľudia blízki Smeru. Verejnosť je už natoľko realistická, že neočakáva nemožné, teda sebaobmedzenie víťaza. Horšie už bola vnímaná skutočnosť, že príliš veľa funkcionárov je staronových. Takých, ktorí boli vo funkciách počas prvej Ficovej vlády a primerane tomu sa pre výkon verejnej funkcie aj diskvalifikovali.
Okrem toho, že Smer obsadil všetky funkcie, ktoré tradične prislúchajú výkonnej a zákonodarnej moci, nedovolil, aby vedúce posty v kontrolných orgánoch a inštitúciách obsadili ľudia, o ktorých sa nedá predpokladať, že by ticho akceptovali faktickú „vedúcu“úlohu strany Smer vo verejnom živote. Ide o také posty, ako je generálny prokurátor, šéf Úradu pre verejné obstarávanie či predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Ako napísal český novinár Tomáš Němeček, „na Slovensku je až príliš veľa inštitúcií organizovaných tak, že stoja a padajú s osobami na čele“. Je zjavné, že tentoraz dostalo prednosť padanie. Lenže ani tým sa výpočet nekončí.
Na budúci rok sa uvoľní post predsedu Najvyššieho súdu, posty troch sudcov Ústavného súdu a, samozrejme, aj funkcia hlavy štátu. Predseda Najvyššieho súdu je zároveň aj šéfom Súdnej rady, najvyššieho samosprávneho orgánu v súdnictve. Profil Ústavného súdu po vymenovaní troch nových sudcov môže ešte viac ako doteraz podliehať očakávaniam vládnej strany. Obsadenie funkcie prezidenta kandidátom Smeru by potom dovŕšilo celkový vývoj. Z vlády jednej strany sa stane štát jednej strany.
