Štát je odhodlaný odvrátiť oceliarsku krízu v U. S. Steele

V kontexte jedného z najväčších slovenských zamestnávateľov to znamenalo oznámiť, že podnik prepustí až 2 500 ľudí. S touto správou prišlo vedenie U. S. Steelu tak trochu nefér, pred víkendom. Pre košickú prevádzku amerického koncernu pritom nejde o maličkosť, predstavuje to takmer 20 percent zamestnancov. A maličkosťou to nebude ani pre samotný košický región a jeho pracovný trh, na ktorom sa bude tento dav ľudí uchádzať o nové pozície.

Príčiny krízy v oceliarskom sektore neprišli náhle a nie sú ani prekvapením. Najmä keď sa čakalo, že avizované vysoké clá v Amerike až do výšky 25 percent pretvoria mapu ázijského vývozu ocele a hliníka a presmerujú ho na nové trhy.

Len vlani import ocele do Európskej únie vzrástol o dvanásť percent na takmer tridsať miliónov ton, uviedol Axel Eggert, generálny riaditeľ Európskej asociácie oceliarov. Európsky trh má však mantinely a nedokáže absorbovať dovážanú i domácu oceľ. A to aj v miestach, kde sú európski oceliari už etablovaní. Najmä keď ich pole pôsobnosti nie je obzvlášť rozsiahle a tunajšie podniky ako U. S. Steel „považujú za hlavný trh krajiny v dosahu tisíc kilometrov“.

Bolo len otázkou času, keď prebytok ocele spôsobí aj pokles jej ceny. Zároveň ekologickejšia politika Únie v podobe zvyšujúcich sa platieb za emisie a vyššie výrobné a energetické náklady zobrali aj posledný vietor z plachiet celému sektoru.

Úzky kruh na manévrovanie

U. S. Steel doteraz argumentoval najmä neférovosťou, ktorú vnímal pri drahých emisných kvótach, drahých energiách, nedostatočnom odbyte či klesajúcich cenách ocele. Akoby tie lacnejšie nikdy neboli. Dnes sú totiž len o štvrtinu vyššie, ako boli minimá z roku 2017. Napriek tomu vtedy košický U.S. Steel dosiahol čistý zisk takmer 450 miliónov eur. Vlani, keď ceny dokonca vzrástli, podnik evidoval zisk už len 127 miliónov eur. Niečo síce reinvestoval, ale len o cenách komodity to určite nebolo a nie je ani dnes.

Američania v mnohom pozabudli na kontinuálnu modernizáciu fabriky a hľadanie nových trhov, na ktorých by dokázala byť ich fabrika konkurencieschopná. Exportný dôraz košickej výroby sa dnes kladie najmä na krajiny V4, Rakúsko a Nemecko.

Rozšírenie a diverzifikácia odbytu by pomohli. Potvrdzuje to aj správa Európskej asociácie oceliarov (Eurofer), podľa ktorej okamžité zlepšenie nemožno čakať ani v najbližších mesiacoch. V prvom štvrťroku tohto roku totiž poklesli európske dodávky z lisovní Únie na európsky trh medziročne o štyri percentá, pričom dovoz z tretích krajín sa takmer nezmenil. Poklesol o necelé percento. Vypovedá to o európskom poklese dopytu po oceli.

Fico zrazu kritikom

Košický top zamestnávateľ svoje ťažké obdobia riešil