Desaťkusový obal vajec od Vianoc dražel z jedného eura na takmer dva a pol. „No ihneď po Veľkej noci pôjdu ceny dole. Desiatka vajec pod dve eurá,“ hovorí Vladislav Kozaňák. Je majiteľom skupiny HrKo, ktorá je najväčším výrobcom a predajcom vajec na Slovensku i v Česku. Pokles ceny vajec očakáva aj predseda predstavenstva bratislavskej obchodnej siete Terno Slovakia Adrián Ďurček. Zhodujú sa, že k tomu príde po tom, čo sa začne oslabovať vplyv faktorov, ktoré pôvodne prudké zdražovanie vyvolali. Vľúdnosť Bruselu k sliepkam a predveľkonočný apetít spotrebiteľov.
Spáči späť na trh
Cenovú špirálu roztočil tlak bruselských úradníkov na zlepšenie životných podmienok pre nosnice. Podľa nich jedna sliepka už musí mať životný priestor nie ako po starom, päť a pol štvorcového decimetra, ale až sedem a pol. Kto do záveru minulého roku nekúpil pre týchto operencov priestrannejšie klietky, musel z trhu odísť. Takže v Európe klesla ponuka vajec zhruba o pätinu. Na Slovensku síce muselo v januári zavrieť farmy len zopár menších producentov, no v Poľsku či Španielsku vypadli aj veľkí. A cenový rast ešte viac rozbehlo predveľkonočné obdobie, v ktorom je dopyt najväčší.
„Po sviatkoch klesne dopyt aj cena. Producenti budú spokojnejší aj s nižšími cenami vajec,“ hovorí A. Ďurček. Podľa V. Kozaňáka pôjdu ceny dole aj preto, že terajšie vysoké prilákajú späť do biznisu výrobcov, ktorí to už vzdali. EÚ na to udelila niektorým nezmodernizovaným členským krajinám polročné prechodné obdobie na dodatočné splnenie pravidiel. „Poliaci a Španieli dostali do leta čas dokúpiť vhodné klietky,“ hovorí V. Kozaňák.
Prechodné obdobie Brusel udelil aj napriek tomu, že o nutnej modernizácii vedeli hydinári už od prelomu milénia. Veľa z nich si do poslednej chvíle myslelo, že lobisti napokon v Bruseli všetko zvrátia a nové klietky nebude treba. V prechodnom období môžu hriešnici svoje vajcia zo starších nepohodlnejších klietok dodávať len na priemyselné spracovanie do potravinárskych fabrík.
Zlacnenie podľa ľudí z biznisu vyvolá, že ani tohtoročné zisky producentov vajec nebudú závratné. „To, čo nám teraz reťazce na cenách pri nedostatku vajec museli pustiť, si v ďalších mesiacoch zoberú späť,“ hovorí V. Kozaňák. Očakáva, že tento rok sa jeho zisk medziročne zdvihne o pár desiatok percent. Aj on musel na prelome rokov časť svojich chovov zrušiť. Na českých a poľských farmách.
Ceny sa nevrátia
Ceny vajec sa však na bývalé úrovne úplne nevrátia. Väčšie pohodlie sliepok si producenti premietli do nákladov. Podľa ľudí z brandže museli na každú nosnicu vynaložiť zhruba desať eur. Pri zohľadnení zvýšených nákladov a primeraného zisku je reálna pultová cena vajca z klietkového chovu niečo pod 20 centmi. Terajšie ešte vyššie ceny sú len krátkodobou anomáliou z nedostatku.
- prečítajte si aj príbeh chovateľa sliepok Vladislava Kozaňáka, ktorý sa za 20 rokov v biznise vypracoval na jedného z najväčších producentov vajec v strednej Európe
To, že v niektorých západoeurópskych krajinách sa ešte aj dnes dajú klietkové vajcia kúpiť za zhruba 10 centov za kus, je podľa V. Kozaňáka iba výsledok toho, že tamojšie obchodné reťazce – na rozdiel od tých tunajších – uzatvárajú na zafixovanie ceny vajec dlhodobejšie zmluvy. V Nemecku či vo Francúzsku tak ide len o dopredaj vajec, ktorých ceny sa ešte odvíjali od nižších nákladov zastaraných hydinární. Keď kontrakty vypršia, budú aj tam ceny vyššie. Situáciu môžu ovplyvňovať nelegálne dovozy vajec z nezmodernizovaných chovov. Zákazy dovozov z krajín mimo EÚ sú kontrolované, no problémy sú medzi členskými krajinami. Česko zadržalo milióny vajec z poľských zastaraných chovov, aj keď na pultoch už nemajú čo robiť.
Bravčové v poradí
Budúci rok sa dá z rovnakého dôvodu očakávať zdraženie bravčoviny. Chovatelia prasiat už od prelomu milénia vedia, že Brusel žiada zlepšenie chovateľských podmienok pre prasatá. Koterce musia byť väčšie ako dakedy. A spodné rošty menej priepustné. Kto to nestihne do záveru tohto roku, v januári skončí.
Predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku Andrej Imrich síce hovorí, že slovenskí chovatelia maštale dobudovali, a tak zatváranie ich chovov nehrozí. „No problém je, že v cudzine, odkiaľ dovážame dve tretiny našich potrieb bravčoviny, pravdepodobne k zatváraniu chovov príde,“ hovorí. Viacerí starší západoeurópski farmári už nechcú prebudovávať chovy, a tak isté výpadky ponuky a rast cien na európskom trhu možno čakať. No zdražovanie nemusí byť také výrazné ako pri vajciach. Klietky pre nosnice boli totiž pre hydinárov oveľa väčšou položkou ako úpravy, ktoré Brusel presadil u chovateľov ošípaných. Navyše už aj domáci slovenskí chovatelia po rokoch vybíjania opätovne rozširujú svoje chovy prasiat. Podľa A. Imricha je to výsledok už tak či tak rozbehnutého zdražovania. V najťažších chovateľských časoch stál kilogram živej váhy prasiat menej ako jedno euro. Teraz takmer 1,4 eura a to agrosektor láka.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 13/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Maňo Štrauch
