Startupy a koronavírus: Aký bude mať kríza dopad na startupy a investorov?

Mladé inovatívne technologické firmy postihla pandémia rôzne, v závislosti od toho, v ktorom sektore pôsobia. Valuácia, aktivita a príjmy niektorých firiem radikálne stúpali. Ide predovšetkým o spoločnosti ako Zoom alebo iné videokonferenčné platformy, ktoré svoje fungovanie spustili tesne pred začiatkom pandémie. Mnohým startupom skomplikovala pandémia ich pozíciu. Je to najmä vtedy, ak mali naplánované pilotné projekty s korporáciami alebo veľké projekty s firmami, ktoré koronakríza výraznejšie zasiahla. Veľa z nich sa totiž ruší alebo odkladá na neskoršie obdobie.

„Vidíme veľmi nevyrovnaný vplyv pandémie na rôzne sektory, ale tak je to nielen so startupmi, ale aj s veľkými spoločnosťami. Na firmy, ktoré súvisia s medicínou, farmáciou, biotechnológiami, herným priemyslom či s elektronickou komunikáciou mala vo všeobecnosti situácia pozitívny vplyv. Firmy, ktoré viac súvisia s hardvérom, respektíve s niečím, čo potrebuje fyzickú prítomnosť na predaj alebo inštaláciu, pocítili negatívny dosah pandémie,“ hovorí Peter Kolesár, partner konzultačnej spoločnosti Civitta. Problémy podľa neho môžu mať najmä spoločnosti, ktoré sa venujú cestovnému ruchu, prepravným službám či predaju lístkov na rôzne umelecké či športové podujatia.

Problémy startupov

Vplyv pandémie na startupy v apríli skúmala aj konzultačná spoločnosť Startup Genome zo San Francisca. Do analýzy sa zapojilo približne 1 700 respondentov z 50 krajín z rôznych oblastí. Z výskumu vyplýva, že 41 percent startupov disponovalo v tom čase financiami, ktoré im vystačia maximálne na tri mesiace. Až 74 percent startupov zaznamenalo pokles výnosov, pričom osemnásť percent z nich sa prepadlo o viac ako 80 percent. Niektoré spoločnosti zaznamenali mierny rast, no týkalo sa to len dvanástich percent opýtaných.

Analýza skúmala aj pracovné miesta. V čase krízy muselo 74 percent startupov obmedziť počet zamestnancov na plný úväzok, pričom až 26 percent bolo nútených prepustiť 60 percent a viac ľudí. Z tohto pohľadu sa Severná Amerika stala miestom s najväčším podielom startupov znižujúcich počet zamestnancov. Celkovo ich bolo až 84 percent, pričom nasledovala Európa so 67 percentami a Ázia s 59 percentami startupov.

Až 76 percent startupov od začiatku marca znižuje svoje náklady, čo naznačuje, že väčšina priamo súvisí s pandémiou nového koronavírusu. Niektoré firmy však náklady znižujú veľmi agresívne, pričom v niektorých prípadoch je to aj o viac ako 60 percent. Až 96 percent startupov uviedlo, že počas krízy pokračujú v práci, aj keď ich aktivity sú výrazne narušené. Až 38 percent startupov nedostalo žiadnu pomoc ani ju zo strany štátu neočakáva. Naopak, až 46 percent startupov pomoc dostalo a šestnásť percent na pomoc ešte len čakalo.

Víťazi a porazení

Ako sa hovorí, každá kríza vytvára príležitosti. Napríklad viac ako polovica spoločností z rebríčka Fortune 500 začala svoju púť práve počas niektorej z kríz. Veľké recesie pomohli aj vzniku viac ako 50 jednorožcov. Pandémia spôsobila, že spotrebiteľské správanie sa začalo meniť. V niektorých sektoroch dokonca radikálne. To potom otvára aj otázku o biznisových modeloch niektorých startupov. Mnohé z nich ich museli prehodnotiť. Boli totiž založené na určitom spotrebiteľskom správaní, ktoré sa veľmi rýchlo zmenilo.

Niektorí investori počas krízy prehodnotili požiadavky na výšku podielu vo firme

Každá kríza – a týka sa to aj tej súčasnej – je katalyzátorom nových riešení. Reč je napríklad o digitálnej komunikácii či medicínskych technológiách. Je normálne, že niektoré oblasti sa rozbehnú a iné, naopak, zaznamenajú útlm. Koronakríza prinesie aj vznik veľkého množstva nových startupov zameraných na zdravotnú starostlivosť. Vo všeobecnosti je zdravotníctvo oblasť, ktorá dlhodobo rástla a mala obrovský potenciál aj pred krízou.

Kríza ukázala nedostatky a pomalú transformáciu zdravotníctva, čo je príležitosť pre firmy najmä v oblasti umelej inteligencie, manažmentu, využívania dát, digitálneho zdravotníctva či diagnostiky. Mnohé startupy a veľké firmy, ako sú telekomunikační operátori, sa na zdravotníctvo pozerajú ako na obrovskú príležitosť pre seba v horizonte piatich až desiatich rokov. Na Slovensku máme veľmi sľubné začínajúce firmy v zdravotníckych technológiách a biotechnológiách, ktoré majú obrovský potenciál. Príkladom pre ďalšie biotechnologické firmy môže byť napríklad spoločnosť MultiplexDX, ktorá vyvinula produkt na diagnostiku rakoviny.

Investori sú opatrnejší

Globálne nastalo obdobie, keď veľké fondy začali byť opatrnejšie. Podľa správy spoločnosti Startup Genome sa globálne financovanie rizikovým kapitálom začalo znižovať už v decembri 2019. Od vypuknutia pandémie nového koronavírusu pritom nastal prepad aj o viac ako 20 percent. Ešte výraznejší pokles zaznamenali v Číne, kde financovanie v januári a vo februári tohto roka kleslo až o 50 percent v porovnaní so zvyškom sveta. V krajine však v marci nastalo oživenie, aj keď s číslami stále nižšími, než to bolo pred krízou. Pokles finančných prostriedkov zaznamenala aj v India, kde v dôsledku pandémie nového koronavírusu klesol podiel rizikového kapitálu na päťročné minimum, uvádza indická VCC Edge. Viacerí odborníci sa domnievajú, že postpandemické obdobie bude aj časom, keď investori prehodnotia oceňovanie firiem a to, ako sa peniaze budú investovať do rizikových startupov.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pandémia nemá v našom regióne až taký veľký negatívny vplyv na investorov. Ľudia z odboru všeobecne vnímajú, že na Slovensku je pre startupy menej súkromného kapitálu. „Všeobecne sú súkromní investori opatrnejší, a preto musia pri financovaní startupov rolu súkromného kapitálu vo zvýšenej miere suplovať verejné zdroje z EÚ alebo na národnej úrovni. Súkromní investori – fyzické osoby, podnikatelia či manažéri – buď rezervujú financie pre osobné potreby, alebo investujú do oblastí, ktoré sú z ich vnímania menej rizikové, napríklad do nehnuteľností. Často však čakajú na to, ako sa vyvinie aktuálna pandemická situácia, aby spravili investičné rozhodnutie,“ hovorí Michal Nešpor, partner spoločnosti Crowdberry poverený vedením fondu CB Investment Management, pričom zároveň dodáva, že niektorí investori počas krízy prehodnotili svoje požiadavky na výšku podielu vo firme, čo je pre firmu pri ďalších investičných kolách prekážkou. Investori sa budú pozerať na zdravší, respektíve odolnejší mix sektorov a nebudú chcieť byť exponovaní sektorom ako cestovanie či hotelové služby.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Problematické scaleupy

Ak mali startupy problém s peniazmi a nedokázali zaplátať dieru preklenovacím úverom alebo investíciou, mohli sa dostať do veľkých problémov. Príkladom sú firmy, ktoré pôsobia v konferenčnom biznise, prípadne platformy na predaj lístkov. Zaujímavosťou je aj startup StubHub, ktorý sa venuje práve predaju lístkov na rôzne podujatia. Investori najskôr dostali spoluzakladateľa z firmy preč, no ten ju následne približne mesiac pred pandémiou odkúpil za štyri miliardy dolárov. Keď sa pandémia naplno rozbehla, biznis sa mu rozpadol.

Na Slovensku sa nachádza niekoľko startupov v konferenčnom biznise, ktoré mali problém s peniazmi, a pokiaľ nemajú od investora na niekoľko mesiacov stabilný prísun investícií, musia si s tým nejako poradiť. „Problém s peniazmi vidíme napríklad pri takzvaných scaleupoch – firmách v strednej fáze, ktoré majú státisíce eur tržieb a veľkých zákazníkov po svete, ktorých sa pandémia viac či menej dotkla. Aj preto sme spolupracovali v rámci Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku so Slovenským investičným holdingom, čo je štátna entita, ktorá pracuje na schéme, ktorá by podporila práve scaleupy. Pripravili výzvu na konvertibilné pôžičky, ktoré sú určené scaleupom na preklenutie obdobia spojeného s nedostatkom peňazí. Toto je forma, ktorú sme extrémne uvítali, lebo tú potrebu sme evidovali práve v tomto segmente,“ hovorí P. Kolesár.

Na Slovensku máme aktuálne tri seedové fondy so zdrojmi prevažne z verejných zdrojov EÚ, ktoré majú mandát do konca roka 2023 kapitál preinvestovať práve do mladých troj- až päťročných spoločností v závislosti od regiónu Slovenska, kde pôsobia. Z tohto pohľadu majú startupy aktuálne k dispozícii zaujímavé zdroje, ak investičné fondy presvedčia o svojom zámere. „Naopak, scaleupy, ktoré často už nespĺňajú vekové kritériá pre seedové investičné fondy a potrebujú zväčša vyššie investície, musia presvedčiť buď zahraničné fondy, čo je v medzinárodnej konkurencii náročné, alebo súkromných investorov, s ktorými následne môžu investovať investičné fondy s verejným kapitálom, ktorý investuje so súkromným kapitálom,“ tvrdí. M. Nešpor.

Okrem startupov zameraných na medicínu či biotechnológie je veľkým trendom aj vznik startupov venujúcich sa ekológii či znižovaniu odpadov a emisií. Môžeme očakávať, že takýchto startupov bude postupne pribúdať, pretože ide o nevyhnutný pokrok v záujme verejnosti, čo sa pretavuje do podpory zo strany zákazníkov, súkromných investorov ako aj verejných inštitúcií. „Spoločnosť volá po sociálnej zodpovednosti firiem a po dlhodobo udržateľných riešeniach. Zelené startupy priťahujú pozornosť fondov rizikového kapitálu, ale aj privátnych investorov a verejných inštitúcií, pretože dlhodobú ekonomickú hodnotu svojich produktov a služieb budujú na základe zníženia vplyvov na životné prostredie,“ uzatvára M. Nešpor.

Víťazi a porazení vo svete

Zoom
prevádzkuje rovnomennú aplikáciu určenú na videokonferencie. Je veľmi podobná nástrojom ako Skype, Microsoft Teams či Google Meet. Používanie tejto aplikácie vzrástlo celosvetovo v apríli až 30-násobne, pretože pandémia prinútila milióny ľudí pracovať, učiť sa a socializovať zo svojich domovov na diaľku. Pri najväčšom vrchole používalo aplikáciu denne až 300 miliónov účastníkov, pričom počet platiacich zákazníkov sa strojnásobil. Spoločnosť Zoom v lete uviedla, že tento rok očakáva tržby 1,8 miliardy dolárov, čo je zhruba dvojnásobok oproti marcovým prognózam.

BlaBlaCar
sa špecializuje na zdieľanú formu dopravy. Z dôvodu obáv z rizika nakazenia výrazne klesol záujem o jazdy. Výkonný riaditeľ a spoluzakladateľ Nicolas Brusson uviedol, že spoločnosť zaznamenala pokles aktivity na západoeurópskych trhoch najmä v oblasti diaľkových ciest automobilom či autobusom.

GetYourGuide
je jednou z najväčších európskych online platforiem na rezerváciu zájazdov a atrakcií. Vo februári zaznamenala pokles rezervácií o 50 percent, pričom ten neutíchal ani v nasledujúcich mesiacoch. Berlínska spoločnosť získala vlani investíciu 484 miliónov dolárov a časť z nich plánuje využiť aj na preklenutie obdobia spojeného s obmedzeným cestovaním.

Vzdelávanie je dôležité

V súvislosti s koronakrízou príde v mnohých krajinách o prácu množstvo ľudí a práve to môže byť popud na to, aby sa vytvárali nové startupy, ktoré aspoň sčasti môžu prispieť k zvyšovaniu zamestnanosti. Nie je to však úplne priamočiare. Ani zďaleka nie všetci ľudia, ktorí prídu o prácu v oblastiach, ktoré sú pandémiou postihnuté najviac, by boli rýchlo zamestnateľní v nových technologických firmách. Dôležité sú predovšetkým vedomosti a zručnosti, ktoré startupy potrebujú.

Napríklad školstvo vo Fínsku či v Estónsku smeruje k tomu, aby sa ľudia nevzdelávali pre konkrétne firmy a oblasti. „Dnes je to tak, že niektorá oblasť potrebuje 10-tisíc inžinierov, tak poďme ich vzdelať, no nepozeráme sa na to, čo bude s tým sektorom a ľuďmi o päť až desať rokov. Kariéra ľudí sa bude dramaticky meniť a bude sa musieť vedieť prispôsobovať. Bude sa musieť robiť všetko pre to, aby mali univerzálne schopnosti a aby sa z nich nestali ľudia, ktorí budú nezamestnateľní,“ dodáva P. Kolesár. Nemali by sme preto školstvo sústrediť len na to, čo chce systém dnes, lebo štruktúra ekonomiky sa bude meniť.

Dôsledkom pandémie nového koronavírusu a jej ekonomickým dosahom je aj takzvaný balík obnovy, ktorý má slúžiť na podporu a vytvorenie nových sektorov ekonomiky. Ide v podstate o ďalší katalyzátor, ktorý má obrovský transformačný potenciál pre ekonomiky Európy. S tým súvisia špeciálne nové firmy a nové startupy v oblasti digitalizácie či udržateľnosti.  

Slovenské biznisy a korona

GymBeam
sa špecializuje na predaj výživových doplnkov, potravín a vybavenia pre aktívny životný štýl. V máji sa jej podarilo získať investíciu šesť miliónov eur, čím sa stala najväčšou e-commerce investíciou na Slovensku. K štyrom miliónom eur od privátnych investorov platformy Crowdberry pridal ďalšie dva milióny eur aj Slovak Investment Holding. Spoločnosť sa za krátke obdobie vypracovala z 2,5-miliónového obratu až na 20-miliónový, ktorý dosiahla v minulom roku. Predaj produktov pod vlastnou značkou pritom tvorí až 60 percent ich tržieb.

Rezztek
je startup, ktorý v spolupráci s hokejistom Zdenom Chárom vyvinul nálepku na čepeľ hokejok, ktorá má hráčom priniesť lepšiu rotáciu puku a väčšiu rýchlosť strely. „Kríza spôsobená Covid-19 zastavila šport prakticky na celom svete, hokeja sa dotkla nielen zrušením alebo pozastavením ligových súťaží, ale aj uzatvorením štadiónov a predajní s výstrojom. Pôvodne sme plánovali uvedenie na severoamerický trh v poslednom kvartáli tohto roku, tento plán sme vzhľadom na situáciu museli prehodnotiť,“ povedal zakladateľ a CEO spoločnosti Rezztek Andrej Dula.

DNA ERA
sa špecializuje na analýzu DNA, vďaka čomu zákazník získa prehľad o miere genetického rizika v oblasti zdravia, športu a výživy. „Súčasná situácia nám skôr pomohla vo viacerých smeroch. Celá naša služba funguje z pohodlia domova a práve e-commerce a online službám sa momentálne darí viac ako predtým. Zároveň ľudia majú čas na chvíľu spomaliť a zamyslieť sa nad sebou a svojím životom. Som presvedčená, že v čase pandémie si ľudia lepšie uvedomujú hodnotu vlastného zdravia,“ uviedla CEO spoločnosti Michaela Šišková.

Ecocapsule
je ekologické mobilné obydlie, ktoré na svoje fungovanie využíva veternú a slnečnú energiu. „Náš produkt, nadnesene povedané, zapadá do súčasných kulís. Ecocapsule ako energeticky nezávislá, inteligentná a mobilná obývateľná jednotka môže byť home officeom, izolačkou či virusfree alternatívou ubytovania, napríklad v rezortoch. Obmedzenia pociťujeme aj my, a to najmä v marketingu a pri medzinárodnom doručovaní. Darí sa nám však fungovať v normálnom režime výroby,“ uviedol Tomáš Žáček zakladateľ a CEO Ecocapsule.