Startupy bijú na poplach. Musíme zmeniť vzdelávanie ľudí pre potreby 21. storočia

Podpora mladých inovatívnych firiem je dôležitá, lebo sú budúcnosťou ekonomiky. A pre vznik nových firiem sú dôležití vzdelaní ľudia, pripravení na súčasné potreby trhu. Vzdelávanie sa musí čo najskôr prispôsobiť potrebám budúcnosti, aby sa nestalo, že o niekoľko rokov budeme mať pretlak ľudí, ktorí budú nezamestnateľní. O vzdelávaní, ale aj o tom, ako funguje startupové prostredie na Slovensku, sa TREND rozprával s Petrom Kolesárom, šéfom slovenskej pobočky konzultačnej firmy Civitta. 

Takmer pred rokom ste v rozhovore uviedli, že systematická podpora startupov sa na Slovensku zatiaľ nekoná a uteká nám vlak. Čo sa odvtedy zmenilo?

Nič zásadné sa nezmenilo, a to nie preto, že by sa na Slovensku nič nerobilo, ale susedné krajiny aj mnohé ďalšie v Európe toho robia podstatne viac. Robia to najmä systematickejšie, koncentrovanejšie a uvedomujú si, že mladé, inovatívne firmy sú budúcnosťou ekonomík. Podnikavosť ako zručnosť alebo séria zručností 21. storočia pripravuje ľudí pre budúci trh práce. Nejde o to, aby každý mal svoj startup. Zručnosti, ktoré získajú vzdelávaním k podnikavosti – kritické myslenie, tímová práca, schopnosť riešiť problémy –, sú zručnosti, ktoré ich pripravia na budúci trh práce, a všetky dáta nasvedčujú tomu, že vlak nám ušiel. S plánom obnovy a s tlakom na zelenú ekonomiku máme výnimočnú príležitosť pokúsiť sa ho dobehnúť.

Ako sa nám to môže podariť?

Na jednej strane na to treba dobrý plán a podľa krokov, ktoré robia ministerstvá a úrad vlády, je tlak na to, aby ten plán bol dobrý. Podľa toho, čo som videl, sú tam aj veľmi dobré kroky. Kľúčová bude exekúcia a či sa podarí niektoré zložité a nepopulárne veci – ak hovoríme konkrétne o vednej politike či inováciách – presadiť. Ak áno, máme veľkú šancu urobiť nie krok, ale skok v podpore inovácií, technologických firiem, vedy a výskumu tak, aby sme začali budovať novú ekonomiku.

Spomínali ste, že mnohé krajiny robia oveľa viac než my. Prečo je to tak?

Určite to závisí od priorít vlády a od ľudí, ktorí sú pri moci a ktorí zostavujú rozpočet. Práve rozpočet je ultimátny rebríček priorít a na posledných rozpočtoch vidno, že veda, výskum a inovácie nepatrili medzi top priority ktorejkoľvek doterajšej vlády. Nejde o to, že by vláda sama osebe bola spúšťačom inovácií, ale môže byť katalyzátorom. V každej krajine, ktorá je známa silnou digitálnou ekonomikou, silnými technologickými firmami, hrá verejná podpora vedy a výskumu obrovskú úlohu. Keď sa pozrieme na Estónsko, tam berú inovácie, digitalizáciu a podporu inovatívnych firiem ako budúcnosť krajiny. To sa týka aj ďalších krajín ako Izrael, pre ne je to vec prežitia. Preto existuje politický konsenzus na tom, čo robiť, a debatuje sa len o nástrojoch, ako to urobiť. Je absolútna zhoda na tom, že vzdelávací systém, podpora vedy, výskumu a inovácií, kvalita života a zameranie na občana sú top priority politického vedenia naprieč spektrom, a to nám chýba.

Verejné či súkromné akcelerátory

Vývoju v oblasti inovácií pomáhajú aj akcelerátory, ktoré sú vhodné pre začínajúce firmy. Je možné špecifikovať, pre ktoré startupy sú vhodné?

Čo sa týka fázy vývoja, akcelerátory zväčša pracujú s firmami, ktoré neprichádzajú len s nápadom, ale majú prototyp produktu alebo služby, ktorá je nejako zvalidovaná s trhom. Nie je to len nápad, s ktorým sa chcem pozrieť, či je po ňom dopyt, ale produkt musí byť v určitej fáze vývoja a ja už musím mať aspoň základné odpovede od zákazníkov, či je toto niečo, čo budú kupovať, ak dokončím vyvoj. To je prvý predpoklad. Musí to byť niečo, na čom sa ľudia už nielen zamysleli, ale na čom pracujú, a akcelerátor ich môže na tej krivke posunúť podstatne ďalej. Akcelerátor im pomôže komunikovať s ďalšími zákazníkmi, pracovať na biznismodeli a na ceste k investícii. Čo sa týka zamerania, mali by to byť inovatívne, zväčša technologické firmy. Sektorová zameranosť akcelerátorov je rôzna – od biotechnológií, medicínskych technológií, udržateľnosti po sociálne inovácie, ktoré sú teraz v rámci EÚ veľkým trendom.

Akcelerátory vznikajú väčšinou pod hubmi alebo organizáciami, ktoré sa v tomto prostredí pohybujú. Ako to funguje v zahraničí?

Neexistuje jeden model, ktorý by fungoval univerzálne. Prvé najznámejšie akcelerátory v USA sú súkromné iniciatívy, ktoré spájajú pomoc startupom s malou investíciou výmenou za vlastnícky podiel v danej firme. Toto je biznismodel, ktorý viac či menej funguje v špičkových akcelerátoroch. V Európe, Ázii a iných častiach sveta častejšie vidíme akcelerátory, ktoré sú podporené verejnými financiami alebo sú organizované verejnými inštitúciami. Existujú aj korporátne akcelerátory, ktoré financujú veľké firmy, a startupy, ktoré sa tam nachádzajú, by mali nejako pomôcť danej firme inovovať. Aj v našom portfóliu je viacero typov akcelerátorov, ktoré sa od seba líšia zameraním na konkrétnu oblasť.

Akcelerátory podporené verejnými zdrojmi vidíme častejšie v Európe a Ázii

V niektorých startupových veľmociach sú firmy bežne naučené využívať služby akcelerátorov.  Sú na akcelerátory naučené aj slovenské začínajúce firmy?

Dá sa povedať, že áno. Našimi akceleračnými programami prešli stovky firiem. Povedomie je také, že za krátky čas sa môžu zásadne posunúť. Ako Slovensko budeme mať dlhodobo problém s tým, aby firiem, ktoré sa hlásia do akcelerátora a potom gradujú, bolo dosť. Práve v tomto vidíme veľké rozdiely oproti iným krajinám. Zásobáreň firiem sa zužuje. Musíme spraviť dva kroky späť a pracovať so študentmi stredných škôl na vzdelávaní k podnikavosti, ako pracovať s nápadmi a posúvať ich ďalej. Máme už programy, ktoré budú zásobárne akceleračných programov.

Väčšia podpora štátu

Je možné zapojiť do tohto procesu aj niektorú štátnu inštitúciu, aby sa to medzi študentov dostalo čo najskôr?

Dlhodobo komunikujeme so štátnymi inštitúciami, aby takéto programy podporovali. Veľkú hodnotu a inšpiráciu zahraničím vidíme v partnerstve verejného a súkromného sektora. Dobré podporné schémy môžu vzniknúť len ako výsledok diskusie s cieľovou skupinou, ktorej sa to týka. Snažíme sa komunikovať so štátom, aby na takých schémach pracoval a aby začal podporovať akceleračné programy tak, ako to vidíme v zahraničí. V Estónsku sa napríklad pracuje na popularizácii témy podnikavosti a podnikateľského vzdelávania. Sedem rokov tam funguje televízny akcelerátor Ajujaht, čo je súťaž inovatívnych firiem na obrazovke, pričom podobné formáty fungujú aj v USA alebo v Spojenom kráľovstve. Za relatívne malé zdroje to môže mať na spoločnosť reálny pozitívny dosah.

V mnohých oblastiach sa porovnávame s Českom.  Aké rozdiely sú medzi oboma krajinami v rámci startupovej scény, investovania a v ich podpore zo strany štátu?

V Česku funguje viac typov programov podpory startpov či inovatívnych firiem. Na jednej strane je to väčší trh a fungujú tam aj akcelerátory na investičnom, respektíve komerčnom princípe. Zároveň je tam dôležitý prvok verejného financovania najmä cez kraje. Každý jeden kraj v Česku robí v podpore inovatívnych firiem viac ako celé Slovensko. Len Juhomoravský kraj so svojím Juhomoravským inovačným centrom funguje už osemnásť rokov. Na Slovensku sa dlhodobo debatuje o tom, čo urobiť s automobilovým priemyslom, že je priepasť medzi tým, čo robia automobilky, a tým, čo robia univerzity alebo startupy. Úsťanský kraj spravil pred dvoma rokmi mobility innovation hub, kde prepájať automobilky s univerzitami. Takmer každý kraj má iniciatívu a to isté platí o národnej úrovni, kde CzechInvest spustil smart mobility lab na prepájanie škôl, automobiliek, dodávateľov a startupov. Prepojenia musíme systematicky budovať a to sa deje zatiaľ náhodne alebo len okrajovo prostredníctvom akceleračných programov.

Väčšina akcelerátorov je skôr súkromného charakteru. Existujú však prípady, keď akcelerátory zastrešuje štát?

Určite áno. Asi najznámejšia globálna iniciatíva je napríklad Start-Up Chile. Je to podobná krajina ako my, no pred viac ako desiatimi rokmi predstavili akceleračný program pre startupy z Čile, ale aj zo zahraničia. Cieľom bolo, aby zahraničné startupy prišli do Čile, pričom by mali pokryté výdavky a dostali aj investíciu. Podľa štatistík bolo akcelerovaných okolo dvetisíc startupov. Väčšina z nich z Čile odišla, no niekoľko stoviek tam ostalo a hodnota, ktorú vytvorili pre ekonomiku, je obrovská. Ďalším príkladom je iniciatíva Start-up Denmark, kde lákajú aj startupy zo zahraničia a takisto veľmi dobre funguje.

Zelená ekonomika a udržateľnosť

Ako Civitta stojíte aj pri akcelerátore s názvom Challenger, ktorý sa od ostatných v niektorých veciach odlišuje. V čom je tento akcelerátor iný?

Je to program, ktorý prináša medzinárodnú skúsenosť, pretože ide o prvý medzinárodný akceleračný program na Slovensku. Odlišuje sa aj tým, že je zameraný na zelenú ekonomiku – udržateľné riešenia. Vzhľadom na to, že ide o jeden z trendov vo svete a v Európe, sa snažíme podporiť transformáciu ekonomiky na zelenú a digitálnu, ale takisto vidíme veľa pohybu v startupoch a veľa zaujímavých projektov v široko definovanej oblasti udržateľnosti, do ktorej patrí napríklad mobilita, cirkulárna ekonomika, smart cities, smart homes či agritech. Toto všetko sú veci, ktoré majú potenciál.

Zelená ekonomika či udržateľnosť sú jedným z najväčších trendov súčasnosti. Bude pribúdať aj takýchto akcelerátorov?

Zatiaľ takých akcelerátorov v strednej a vo východnej Európe nie je veľa. Je to prekvapivé napriek tomu, že v tejto oblasti vidíme veľký záujem a  cítiť tam aj obrovský tlak. Vieme, že v budúcnosti vzniknú ďalšie, čo je veľmi dobré. Musíme podporovať premýšľanie o zelených a udržateľných nápadoch už na základných a stredných školách. Nech nejde len o to, ako zarobiť peniaze, ale ako ich zarobiť udržateľným spôsobom, alebo urobiť projekt, ktorý dokáže zásadne zmeniť a zlepšiť životné prostredie. Pomáha to meniť spôsob myslenia mladých ľudí.

Potenciál vidíme v startupoch cirkulárnej ekonomiky, smart cities či smart homes

Mnohí z mentorov sú manažéri úspešných firiem, ktorí akceleračnými programami prešli. Prečo chodievajú mentorovať pri svojej vysokej vyťaženosti? Berú to ako povinnosť?

Určite by som to nenazval povinnosťou, a ak áno, tak povinnosť k danej krajine. Pomáhajú firmám a chcú, aby sa vyvarovali chýb, ktoré urobili pri svojich začiatkoch. Radia aj v tom, čo urobili dobre, a nemusia sa to učiť na svojich chybách alebo krachoch. Skôr si uvedomujú to, čím startupy žijú. Napriek tomu, akí sú vyťažení, vždy, keď ich zavoláme, prídu.

Nedávno ste sa vrátili zo sabatikalu. Prečo ste ho využili a čo vám to dalo?

V prvom rade mi to dalo mentálny oddych a slobodu. Slobodu v tom, že som sa dokázal vymaniť z každodennej operatívy a zároveň som sa mohol spoľahnúť na kolegov, ktorí poznajú všetky projekty a dlhodobejšie veci, na ktorých pracujeme. Viac času som venoval sám sebe a rodine a to je niečo, čo som chcel urobiť už dlhé roky. Nebol to zásadne dlhý sabatikal, keďže som na ňom bol len tri mesiace, no na jeho konci som si povedal: Ako je možné, že som tak dlho vydržal bez koncentrovanejšieho voľna?

Peter Kolesár
je predsedom Predstavenstva a partnerom Civitta Slovakia, ktorá do roku 2019 niesla názov Neulogy. Je to poradenská firma a hub, ktorý pomáha startupom a firmám v strednej a vo východnej Európe inovovať a rásť. Predtým pôsobil ako obchodný a inovačný radca na slovenských veľvyslanectvách v Tel Avive a vo Washingtone. Je tiež členom Správnej rady Americkej obchodnej komory na Slovensku.