Štart stavbári nemajú najhorší

V podnikaní pokračujú a krízu sa im pravdepodobne podarí zvládnuť. Patria k siedmim najväčším firmám, majú viac ako 500 zamestnancov a vlani im produkcia narástla v porovnaní s predminulým rokom o polovicu, takmer na 1,1 miliardy eur. Z celkovej stavebnej výroby, ktorú Štatistický úrad SR predbežne spočítal na 5,4 miliardy eur, tak prestavali pätinu.

Dynamický rast

S výnimkou troch mesiacov na začiatku roka bol medziročný rast dvojciferný a trikrát sa vytiahol nad 25 percent. To sa podpísalo pod konečnou dynamikou rastu odvetvia, ktorá podľa predbežných údajov vychádza za vlaňajšok na 17,9 percenta. V absolútnom vyjadrení produkcia stúpla o vyše 910 miliónov eur, za jediný rok dohnala trojročný výpadok a dostala sa takmer na úroveň roku 2011. Ešte priaznivejší vývoj mali tržby, podniky ich zdvihli medziročne až o 20,7 percenta.

Na tento rok už také smelé vyhliadky nemajú ani manažéri stavebných firiem a ani analytici. Rast odvetvia by mal pokračovať, ale len na úrovni približne dva a pol percenta, podľa predikcií, ktoré spracovala analytická spoločnosť CEEC Research vlani v novembri. Segment inžinierskych stavieb očakáva po výživnom období v tohtoročných výkonoch stagnáciu. Odhadovaný priemerný rast tržieb sa hýbe okolo 3,2 percenta a vo veľkých spoločnostiach by mohol byť rýchlejší.

Zamestnanosť v stavebníctve vlani ešte klesala. Údaje z podnikovej evidencie odhaľujú najhlbší prepad v najväčších podnikoch. Zamestnávali v priemere necelých päť a pol tisíca ľudí, skoro o desatinu menej ako v roku 2014, rastúce výkony tak pripísali externým zamestnancom a subdodávkam. Priemerná mesačná nominálna mzda narástla o 5,2 percenta na 632 eur, kým predvlani stála na 600 eurách. Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý pôsobí na ministerstve financií, má nominálna mzda rásť aj v tomto roku, a to popri verejnom sektore najväčšmi práve v stavebníctve vďaka výraznému rastu produktivity práce v minulom roku.

Zvyšovanie nominálnych miest v celom hospodárstve má pretrvať až do roku 2019 so stúpajúcou dynamikou, ale tempo rastu zamestnanosti sa má v tomto čase postupne spomaľovať. V stavebníctve IFP predpokladá v roku 2016 stagnáciu zamestnanosti v dôsledku výraznejšieho prepadu prác súvisiacich s vlaňajším dočerpávaním eurofondov. Priestor na jej zvyšovanie vidí až od budúceho roka. Odhaduje, že vlani sa pri poklese nezamestnanosti trh práce už prehrieval a súkromný sektor cítil deficit kvalifikovaných ľudí. Firmy načreli hlbšie do radov nezamestnaných a zvyšovali mzdy.

Produkcia v stavebníctve za jediný rok dohnala trojročný výpadok a dostala sa takmer na úroveň roku 2011

Rezidenčný segment štartuje

O rastúcom napätí v kapacitách svedčia aj vyjadrenia niektorých manažérov. Miloš Milanovič, riaditeľ bratislavskej spoločnosti PS Stavby, predpokladá, že nedostatok kvalifikovaných profesií spôsobí v tomto roku opäť mierny rast cien. Malé zdražovanie subdodávok stavebných prác v súvislosti s vysokou vyťaženosťou stavebných kapacít a obavy, že by mohlo pokračovať aj v tomto roku, naznačil pre TREND aj Milan Murcko, generálny riaditeľ YIT Slovakia, ktorá vlani pôsobila ešte ako YIT Reding. Dodal, že sa už bežne stretávajú s menším záujmom svojich subdodávateľov o ďalšie objednávky.

„Množstvo stavebných robotníkov odišlo v čase úpadku odvetvia do zahraničia, ale najmä do iných segmentov hospodárstva, ako sú automobilky či ostatné strojárske odvetvia,“ vraví M. Milanovič. Prílev nových je takmer nulový, lebo odborné školstvo pomaly zaniklo a celková atraktivita zamestnania v stavebníctve je nízka. Ale dopyt rastie a vlastné firemné kapacity už majú takmer úplne využité.

Stavebný trh kulminuje pred voľbami takmer vždy, takže pre stavbárov to nie je prekvapenie, ale po dlhých rokoch stagnácie skôr príjemná zmena, hodnotí vývoj M. Murcko. „Pre stavebníctvo je omnoho dôležitejšia kontinuita a rovnomernosť ich rozloženia počas roka,“ dodáva M. Milanovič. Skutočnosť, že klienti z privátneho prostredia sa riadia hlavne trhom, zdôrazňuje Erik Ivaničko, obchodný riaditeľ a člen predstavenstva v považskobystrickej Hant BA. YIT Slovakia chce tržby oproti vlaňajšku zdvojnásobiť a posunúť o 40 percent.

PS Stavby majú vyšší počet zmluvných zákaziek oproti vlaňajšku a M. Milanovič po 10-percentom poklese tržieb predpokladá, že teraz si polepšia až o 20 percent. Realizujú totiž vlaňajšie projekty, na ktoré už investori získali financovanie.

Pre veľmi nerovnomerný vývoj v jednotlivých segmentoch považuje celý stavebný trh v minulom roku za trochu schizofrenický a značne rozkolísaný Patrik Polakovič, generálny riaditeľ spoločnosti Xella v Českej a Slovenskej republike. Infraštruktúra bola podľa neho masívne naštartovaná cez verejné financovanie a výrazný, spravidla dvojciferný rast mal v druhej polovici roka aj nerezidenčný segment, ťahaný najmä silnou výstavbou v Bratislave. Ale rezidenčný segment pokračoval v poklese napriek tomu, že dopyt po bývaní už stúpal. P. Polakovič preto usudzuje, že v roku 2016 by mala výstavba bytov rásť, a opiera sa o stúpajúce počty stavebných povolení, ktoré štatistici interpretujú ako začatú výstavbu. Preto Xella očakáva v tomto roku opäť rast tržieb, a to jednociferný.

Sociálne barličky nesú zdroje

Na obnovu bytových budov sa vlani našlo takmer 330 miliónov eur, z nich približne dve tretiny pochádzali z Európskej únie. Tieto zdroje držali v raste opravy a údržby v rezidenčnom segmente. Na všetky účely podpory vrátane nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb mal Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) k dispozícii vyše 422,5 milióna eur, po troch zmenách rozpočtu. Na tento rok je to zatiaľ štandardných takmer 152,1 milióna eur, na obnovu takmer o 300 miliónov eur menej ako vlani.

Nové verejné zdroje do rezidenčného segmentu i realizačným firmám nesú opatrenia z vládnych sociálnych balíčkov. Neprehľadné – kvôli rôznym gestorom. Na zateplenie rodinných domov rozdeľuje 30 miliónov eur ministerstvo výstavby a prvá výzva už beží. Projekty obnovy a zatepľovania bytových domov sú nosné pre košickú Izolu, pri ich realizácii sa sústreďuje na región východného Slovenska. Jej konateľ Jaroslav Varga tvrdí, že volebný rok vníma momentálnym dopytom po obnove bytových domov vzhľadom na vládne sľuby o pridelení viac peňazí zo ŠFRB. Keďže vlaňajší skoro 50-percentný nárast tržieb im čiastočne priniesla výstavba a predaj bytov v nízkoenergetickom štandarde z vlastného projektu, v tomto roku také tržby zrejme dosiahnu.

Za 30 miliónov eur chce vláda postaviť 1 500 nájomných štartovacích bytov pre mladé rodiny.