Starosti Smeru vôbec nie sú politické. Mínou je kauza Bašternák

Nielen štáty, ale aj vládne zostavy sú udržiavané ideou, na ktorej základe vznikli. Radoslav Procházka už ako expredseda Siete priznal, že vládna koalícia „nevznikla ako hrádza proti extrémizmu, ale ako hrádza proti predčasným voľbám“.

Priznal tým, že úvod programového vyhlásenia vlády je lož, lebo tam koalícia tvrdila, že vznikla ako odpoveď na výzvu doby, ktorou je „presadenie novej väčšinovej dohody o demokratickom fungovaní Slovenskej republiky a posilnenie úlohy dôveryhodnej politiky v nej“. 

Tretia vláda Roberta Fica preto deklarovala, že „chce ísť cestou upevnenia politickej stability krajiny a posilnenia dôvery občanov k demokratickým inštitúciám“. Nie že by to nebolo jasné aj bez Procházkovho priznania, ale po ňom je to takmer oficiálne – boli to len prázdne reči a propaganda. Pri zliepaní koalície išlo hlavne o to, aby nevznikla úradnícka vláda, aby sa nekonali predčasné voľby a aby si členovia vládnej zostavy užili – kým sa dá – svoj podiel na moci.

„Idea“, na ktorej základe vznikla tretia vláda Roberta Fica, trvá bez ohľadu na to, či ide o štvor- alebo trojkoalíciu. Podstatné je, že počet vládnych poslancov je dostačujúci.

Premena Siete na nič

Ak sa zdalo, že Sieť pod vedením R. Procházku vytvorila neprekonateľné rekordy v rýchlosti rozkladu, tak pod novým šéfom Romanom Brecelym strana dokázala rozpad ešte akcelerovať. Na jej úplnú anihiláciu ako politického subjektu stačil necelý týždeň.

V sobotu na sneme Siete sa delegát Andrej Kopták ako člen partaje zastal „odpadlíkov“ Andreja Hrnčiara a Martina Fedora. V pondelok sa A. Kopták ako riaditeľ odboru PPP projektov na ministerstve dopravy dozvedel, že dostal výpoveď. Tri dni pred snemom totiž absolvoval konkurz na vedúci post a výsledok mu mali oznámiť po straníckom rokovaní. Pretože sa na sneme pridal na nesprávnu stranu, „konkurzom“ neprešiel.

Takto bezohľadne mocensky sa správala skupina okolo ministra dopravy a nového predsedu R. Brecelyho ešte na začiatku týždňa. Potom vyhlasovala, že keby jej partneri vypovedali koaličnú zmluvu a vymenili ministra dopravy, tak by išlo o „politické hazardérstvo“.

Ešte vo štvrtok R. Brecely písal o tom, čo chce „jasne zakódovať aj do DNA Siete“, ktorú vedie ako predseda. Ale už v piatok strana na všetkých frontoch bezpodmienečne kapitulovala. R. Brecely oznámil, že sa vzdá funkcie ministra, lebo chce prispieť k vzniku „novej a efektívnejšej štruktúry vládnej koalície“.

Nové rozloženie síl v parlamente
(počet poslancov)

Nechce prísť o omrvinky

Absolútny rekord v politickej submisivite však čerstvý vodca Siete prekonal tým, keď do posledného koaličného vyhlásenia, ktoré podpísal ako šéf vládnej strany, dostal vetu, že ako predseda má záujem „nájsť zmysluplné využitie potenciálu strany Sieť v štruktúre niektorej z vládnych strán formou integrácie“.

Ešte nikdy sa šéf strany, ktorá bola vlastným pričinením a z rozhodnutia partnerov zlikvidovaná ako vládny subjekt, tak pokorne nedomáhal, aby sa nad ním zmilovala niektorá z vládnych partají. Komentátor Peter Schutz sa ani nepokúšal spomenúť si, „či sa už niekde stalo, že strana odídená z koalície nepresadne do opozície, ale ryje sa späť, akurát bez podielu na moci“.

Fakt, že Sieť už nebude mať podiel na moci, ešte nevylučuje, že nebude mať podiel na omrvinkách z panského stola ako ocenenie za to, že vyprázdnila samu seba a všetko, čo obsadila.

Vznikom trojkoalície sa Most-Híd dostal k ministerstvu, o ktorom vždy sníval

Expredseda R. Procházka sa už vyjadril aj k možnosti, čomu by sa venoval, ak mu nevyjdú jeho plány a nestane sa eurosudcom. Vraj sa vráti k tomu, čím ako politik začínal – k téme „kultivácie právneho štátu a rovnosti pred zákonom“. Pokiaľ ide o rovnosť pred zákonom, tam je roboty ako na kostole, lebo premiér (nestíhaný za to, že porušil daňové tajomstvo) a minister vnútra (vyšetrovaný podriadenými z trestného činu) mu aktualizovali agendu.

Problém je, že na otázku, či dokáže Sieť splatiť dlhy, za ktoré osobne ručí, R. Procházka odpovedal, že dokáže, „ak budeme štyri roky dostávať príspevok, na ktorý máme zo zákona nárok“. Z čoho je zrejmé, že presadzovanie rovnosti pred zákonom nesmie pretrhnúť „hrádzu proti predčasným voľbám“.

Bugár sa postará

Z redukcie štvorkoalície na trojkoalíciu najviac profituje strana Bélu Bugára. Príchodom piatich bývalých poslancov Siete sa Most-Híd zmenil z malej strany na stranu strednej veľkosti. Hoci spôsob, akým k piatim novým „žetónom“ prišiel kolega Bugár, nevyvolal u predsedu SNS Andreja Danka nadšenie, realita nepustí: Most-Híd môže žiadať všetko, čo má SNS, lebo počet ich poslancov v národnej rade je rovnaký. Mocenské posilnenie strany B. Bugára nebude mať žiadne politické konzekvencie, ktorých by sa musel Smer-SD a jeho predseda obávať.

Vznikom trojkoalície sa Most-Híd dostal k ministerstvu, o ktorom vždy sníval. Nejde len o to, že prostredníctvom svojho ministra bude spolurozhodovať o diaľniciach, výbere mýta, železniciach a letectve či výstavbe priemyselných parkov. Podstatné je, že nominant strany môže ministerskými rozhodnutiami priamo