Rast medzinárodného obchodu ovplyvňuje kríza, ale napriek tomu sa do roku 2020 očakáva rast objemu prepraveného tovaru cez Slovensko o 42 percent. Celkových prepravných výkonov o 50 percent oproti roku 2008. Zahusťovanie dopravy si tak žiada rýchle tempo budovania infraštruktúry. Problémom najbližších rokov paradoxne nie sú financie, ale schopnosť ich čerpať. Stavanie brzdia obštrukcie a lobing v rámci prideľovania zákaziek firmám v rozumnom termíne.
Priority diaľničnej výstavby
Cestná sieť vyššej kvality Slovenska má na mapách nakreslených 1 864 km diaľnic a rýchlostných ciest. V súčasnosti firmy prepravujúce tovar aj cestujúci môžu využívať približne tretinu, teda 660 km. Základným cieľom podľa ministra dopravy Jána Počiatka je dobudovať diaľnicu D1, najmä chýbajúce úseky od Žiliny po Košice v dĺžke takmer 100 kilometrov. Súčasne sa prioritne majú riešiť úseky D3 a R2. Minister tvrdí, že do roku 2020 by mala byť hotová celá diaľnica D3 od Žiliny po poľskú a českú hranicu a väčšina z vyše 300 chýbajúcich kilometrov na rýchlostnej ceste R2 na trase Trenčín – Zvolen – Rimavská Sobota – Košice. „Tempo výstavby cestnej infraštruktúry by sa malo významne zvýšiť, sú na to prostriedky z Európskej únie. Po úprave zákona o verejnom obstarávaní by malo dôjsť aj k zrýchleniu výberu zhotoviteľov,“ uviedol J. Počiatek. Počas mandátu súčasnej vlády prisľúbil dokončenie 130 km a rozostavať 310 km kvalitnejších ciest. Sľuby však treba brať s rezervou, pretože tempo stavania a sprístupňovania nových úsekov sa od roku 1990 nepodarilo ani jednej z vlád splniť na viac ako 50 percent.
Peniaze s ťažkosťami
Premiér Robert Fico pritom prudko padajúcemu stavebnému trhu prisľúbil, že nasledujúce štyri roky natečie do dopravnej infraštruktúry osem miliárd eur. Ministerstvo dopravy nevie túto sumu presnejšie štruktúrovať. Uviedlo len, že ide o sumár prostriedkov štátu a eurofondov súčasného končiaceho sa (2007 – 20013), nového programovacieho obdobia (2014 – 2020) aj súkromných zdrojov.
Podľa výskumného ústavu dopravy na cestnú infraštruktúru sa má z toho použiť 4,3 miliardy eur, ostatok bude smerovať do železničných tratí vrátane prekladísk a projektov integrovanej dopravy. Reálnym problémom tak už druhý rok nie je dlhodobo uvádzaný nízky objem peňazí, ale neschopnosť čerpať a kontrahovať nové úseky. Napríklad bilancia minulého roka ukázala, že do Bruselu posiela Slovensko úplne nereálne odhady schopnosti čerpania Kohézneho fondu smerujúceho do dopravy. Celkovo krajina dokázala vlani septembrové odhady do konca roka naplniť na 80 percent. Pri Kohéznom fonde smerujúcom do dopravy však len na neuveriteľných 20 percent. Aj kontrahovanie nových úsekov si tento rok pýta znásobenie doterajšieho tempa. Aktuálne po čerstvom bruselskom áno pre niekoľko projektov kontrahovanie dosiahlo 65 percent z 3,9 miliardy eur celého Operačného programu Doprava (OPD).
Masívnejšia výstavba
Rýchlejšie sa má výstavba diaľnic rozbehnúť na prelome tohto a nasledujúceho roka. Je to najmä kvôli podmienke dokončiť úseky, ktoré chceme financovať z OPD, do konca roka 2015. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) nedávno vyhlásila súťaže súčasne na výstavbu piatich úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v dĺžke 44,3 kilometra s odhadovanými stropnými nákladmi 1,4 miliardy eur. „Je to impulz pre celú ekonomiku. Zákazky by mali zabezpečiť dostatok práce pre stavebné firmy aj práce v regiónoch,“ uviedol minister dopravy. Ide o jeden úsek D1 pri Žiline (Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka) a krátky úsek D3 tiež pri Žiline (Strážov – Brodno). Súčasne firmy finišujú s ponukami na tri úseky na ceste R2 – výstavbu obchvatu Bánoviec nad Bebravou (Ruskovce – Pravotice) a dva úseky od Zvolena smerom na Lučenec (Zvolen východ – Pstruša a Pstruša – Kriváň). Po započítaní troch ďalších veľkých projektov, v ktorých NDS viac ako rok nedokáže ukončiť výber stavebnej firmy, sa aktuálne vyberajú zhotovitelia pre viac ako 85 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Ďalších 65 kilometrov je vo výstavbe. „Do konca vládneho mandátu rozostaviame 310 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest,“ tvrdil J. Počiatek.
Napriek enormnému úsiliu rozbehnúť infraštruktúrne stavby najbližšie dva roky nebudú príliš štedré na sprístupňovanie nových úsekov. Koncom tohto roka sa sprejazdní vyše 14-kilometrový úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc k hranici s Maďarskom s polročným oneskorením pre nečakaný archeologický prieskum na trase. V roku 2014 by mali pribudnúť štyri úseky diaľnic v dĺžke 32 km, napríklad martinský úsek D (Dubná Skala – Turany) alebo popradský úsek Jánovce – Jablonov I.
Dokončí sa D1 do Košíc do roku 2018?
Odpoveď na otázku desaťročia, kedy bude diaľnica Bratislava – Košice, nemá doteraz jednoznačnú odpoveď. Pôvodný zámer dokončiť ju v roku 2018 rezort dopravy už korigoval vyjadreniami aj o možnom oneskorení pre nekonečne sa predlžujúce verejné obstarávania. Odpoveď na túto otázku závisí predovšetkým od schopnosti dotiahnuť ekológiu na úseku pri Ružomberku (Turany – Hubová) a postaviť v termíne tunel Višňové medzi Žilinou a Martinom (Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala).
Tunel Višňové s priľahlou povrchovou diaľnicou je predmetom súťaže na projektovanie a výstavbu 13,5-kilometrovej trasy už od konca roka 2011. Zatiaľ bez výsledku. Realizácia potrvá päť a pol roka, preto môže byť úsek sprejazdnený najskôr v roku 2019. Aj to len za predpokladu vyhnutia sa zvyčajným technickým aj termínovým problémom pri výstavbe tunelov na Slovensku. Najlacnejšiu ponuku podalo konzorcium Skanska + Strabag s cenou 338 miliónov eur. To je len 38 percent zo štátom odhadovaných nákladov v sume 897 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Druhé v poradí, konzorcium v kombinácii firiem Doprastav a Marti Contractors, s ponukou drahšou o 45 miliónov eur napadlo vyhodnotenie. Úrad pre verejné obstarávanie prikázal NDS ponuky vyhodnotiť znova.
Druhý problém D1 je úsek medzi Martinom a Ružomberkom (Turany – Hubová). Spor s ochranármi trvajúci viac ako tri roky sa podarilo vlani na jeseň urovnať, Brusel odobril po dlhom lobovaní lacnejšiu trasu podľa predstáv štátnej NDS s dvoma kratšími tunelmi Rojkov a Havran. Pôvodný variant podporovaný ochranármi bol s jedným oveľa náročnejším tunelom. NDS musí doinvestovať takmer 50 miliónov do opatrení na zmierenie vplyvu na prírodu, nájsť rozdiely s pôvodnými projektmi a znova dať riešenie posúdiť z hľadiska vplyvu na životné prostredie. „Následne sa musí upraviť aj projektová dokumentácia. Stavať bude možné začiatkom roka 2015, ak sa verejné obstarávanie nebude predlžovať,“ uviedol šéf NDS Milan Gajdoš. Čas výstavby je viac ako štyri roky, takže úsek bude aj pri optimistickom variante dokončený až v roku 2019.
Ďalšie čudné príbehy
Aj ďalšie úseky prioritných diaľničných ťahov D1 a D3 súperia s problémami v rámci verejného obstarávania a ich sprejazdnenie sa posúva až do roku 2018, hoci mali byť realizované skôr.
Na úseku D1 Hubová – Ivachnová pri Ružomberku sa súťaží ešte od októbra 2011. V súčasnosti zákazka smeruje do rúk Váhostavu – Sk, ktorý však dal až štvrtú cenovú ponuku v poradí výhodnosti. Bola o 20 miliónov eur vyššia ako najlacnejšia od združenia vedeného spoločnosťou Hant s ponukou postaviť diaľnicu za 207,5 milióna eur. Súťaž už prešla niekoľkými zvratmi, NDS vlani takmer uzavrela zmluvu s druhou v poradí, skupinou Inžinierske stavby Košice a TuCon Žilina. Po niekoľkých zásahoch ÚVO sa rieši tretie kolo námietok aktuálne štyroch vylúčených vrátane troch najlacnejších účastníkov. Stavba má trvať tri a pol roka.
Rýchle zadanie výstavby sa nepodarilo ani na D3. Vyše 12-kilometrový úsek Svrčinovec – Skalité pri poľskej hranici sa tiež už rok borí so snahou vybrať zhotoviteľa. Cenovými ponukami sa zaoberá Protimonopolný úrad SR pre podozrenie z kartelu. Najlacnejšia ponuka na doprojektovanie a postavenie len polovičného profilu kysuckého úseku je od firiem Váhostav, Doprastav, Strabag a znela na 330 miliónov eur. Bolo to tesne pod stropom zo štátnej expertízy 365 miliónov eur. Po dvoch rokoch prišlo vytriezvenie z teórie o geniálnom súťažení stláčajúcom ceny až na úroveň 40 až 60 percent expertíz. Firmy to komentovali rizikami vyplývajúcimi z mimoriadne náročných podmienok. V takom zložitom teréne v horách sa vraj ešte diaľnica na Slovensku nestavala.
Rýchlostné cesty sa rozbiehajú
Nedávny rozbeh súťaží na zhotoviteľa na troch úsekoch R2 v dĺžke 28 kilometrov predstavuje návrh zvýšenia investícií aj do budovania rýchlostných ciest. Reálne sa totiž stavia v súčasnosti len niekoľkokilometrový obchvat Žiaru nad Hronom na trase R2. Rezort dopravy prisľúbil v priebehu roka 2013 vyriešiť financovanie rýchlostnej cesty R7 z hlavného mesta cez Dunajskú Lužnú na Dunajskú Stredu a má neskôr pokračovať cez Nové Zámky až po Lučenec. Stále platí, že je to adept na projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP). Tento spôsob financovania pilotne využitý pri výstavbe R1 PR1bina medzi Nitrou a Banskou Bystricou podľa slov premiéra Robera Fica zvažuje vláda využiť ešte na dva projekty. Limitom využitia sú ročné splátky štátu v sume najviac 260 mil. eur ročne.
Rok 2013 by mal priniesť jasnejšiu odpoveď na roky trvajúce spory ako trasovať a akým tempom investovať do rýchlostnej cesty R3 a R4. NDS si objednala komplexný dopravný model severo-južného prepojenia koridorov diaľnic a rýchlostných ciest. Posudzovať sa bude najmä R1 cez Donovaly a R3 medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, ako aj dopravné prepojenie koridoru diaľnice D3 a cesty R3 do Poľska. Stalo sa tak pod tlakom Bruselu, ktorý odmieta podporovať nezmyselne hustú sieť ciest vyššej kvality.
Železničné koridory
Železničná infraštruktúra výrazne zaostáva za cestnou v objeme financií smerovaných do rozvoja. Reálne sa financuje takmer výlučne z eurofondov nasmerovaných do rekonštrukcie hlavného ťahu Bratislava –Žilina –Čadca, ktorý je súčasťou medzinárodného koridoru Ten-T, a do niekoľkých prekladísk. Do roku 2016 sa má podľa J. Počiatka zmodernizovať 80 kilometrov železničných tratí a rozbehnúť nové stavby v dĺžke 87 kilometrov. Modernizácia železničnej infraštruktúry na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu má prispieť k zmierneniu preťaženej cestnej siete a presunúť časť dopravných výkonov na železnice v osobnej i nákladnej doprave.
Trať od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom (92 km) sa opravila v minulých rokoch, do roku 2015 sa buduje 60-kilometrový úsek z Nového Mesta nad Váhom do Púchova. Zo štyroch úsekov sa aktívne pracuje na troch, prvý bude odovzdaný onedlho. Aj železničné stavby majú problémový tender, je to úsek pri Trenčíne (Zlatovce – Trenčianska Teplá). Súťaž trvá tri roky a rieši sa už na súdoch. Najnovšie Úrad pre verejné obstarávanie prikázal tretíkrát znova vyhodnotiť ponuky, predtým však nezabránil podpísaniu zmluvy s druhým a drahším v poradí TSS Grade, ktorý už začal stavať. Čerpanie eurofondov je navyše pozastavené pre zásah európskeho orgánu na šetrenie korupcie OLAF, ktorý preveruje niekoľko železničných tendrov. Súčasne Brusel nedávno odobril financovanie dvoch zo štyroch projektov (Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce a Beluša – Púchov), čím sa na 95 percent vyčerpalo 940 miliónov eur, ktoré boli v OPD rezervované na investície do koľajníc.
Foto - Maňo Štrauch
Článok je súčasťou prílohy TREND + logistika a transport.
