Stagflácia na obzore: Ceny prudko rastú a ekonomika spomaľuje

Ľudia si zvykli na pohodlný život. Do obchodu idú nakúpiť iba to, čo aktuálne potrebujú. Žiadne zásoby si tvoriť nemusia. Ak však zrazu zistia, že nejaký tovar, napríklad toaletný papier, sa v regáloch míňa, nákupné správanie rýchlo zmenia. Nakúpia si tovar do zásoby, čím sami prispejú k jeho ďalšiemu nedostatku. Ak to začnú robiť všetci, vznikne minimálne krátkodobý globálny nedostatok. A takých zažil svet za posledný rok mnoho. Veľká väčšina ekonómov pritom po skončení druhej vlny covidu verila, že výpadky v dodávateľských sieťach sú iba dočasné a už o pár mesiacov sa veci dajú do poriadku. Zásoby nedostatkového tovaru mali vzrásť a jeho ceny poklesnúť. Ku koncu tohto roka sa však ukazuje, ako veľmi sa mýlili. Prichádzajú Vianoce a problémy so zásobovaním nepoľavujú. Naopak, ceny rastú rekordným tempom a ekonomický rast sa spomaľuje. Začína sa skloňovať termín stagflácia – rast cenovej hladiny spojený s poklesom ekonomiky.

Až do konca 60. rokov minulého storočia si ekonómovia mysleli, že stagflácia nie je možná. Inflácia predsa mala byť následkom silnej ekonomiky. Práve dopyt tlačí ekonomický rast vyššie a s ním aj cenovú hladinu. Zrazu však prišli 70. roky a ukázalo sa, že aj pri vysokej inflácii môže hospodársky produkt klesať. Ekonómovia boli zdesení. Kým hľadali spôsoby, ako sa s novou situáciou vyrovnať, svetová ekonomika prežívala druhý najväčší šok 20. storočia. Riešením boli až dramaticky vyššie úrokové sadzby.

Súčasná situácia v svetovej ekonomike naznačuje podobné paralely. Rast cenovej hladiny v mnohých vyspelých krajinách prekročil päť percent a dosiahol niekoľkodekádne maximá. Napriek tomu hospodársky rast začína klesať. Termín stagflácia sa udomácnil v mnohých ekonomických debatách. Kým až donedávna väčšina centrálnych bánk vrátane slovenskej považovala vyššiu infláciu za dočasnú, situácia sa v poslednom období zmenila. Mnohé finančné autority sa zľakli a začali zvyšovať úrokové sadzby. Rastúce množstvo ekonómov sa totiž obáva, že ak sa raz džin z fľaše vypustí, už sa do nej tak ľahko nevráti.

Len pre istotu

Tak ako si ľudia zvykli v obchodoch nakupovať iba to, čo momentálne potrebujú, zvykli si na to aj firmy. Globalizácia, ktorá gradovala v prvej dekáde nového tisícročia, vytvorila efektívny spôsob fungovania na báze just in time. Každá firma vedela, kedy si čo objednať, aby tovar dostala načas. Tým sa odbúrala nutnosť skladovať medzitovar, čím ušetrili všetci. Globálna dodávateľská sieť fungovala ako dobre namazaný stroj. Jeho lubrikantom bolo šesťtisíc lodí plaviacich sa po svetových moriach a prevážajúcich viac ako 25 miliónov kontajnerov. Na ne nadväzovala sieť prístavov, železničnej a kamiónovej dopravy, ktorá tovar z kontajnerov rozvážala po celom svete. Až do príchodu covidu si takmer nikto neuvedomoval, aký je systém just in time zraniteľný.