Srí Lanka na troch kolesách: divočina a obrovské dobrodružstvo

Tuktuk väčšina z nás pozná z krajín Ázie ako lacný taxík na rýchlu prepravu po rušných veľkomestách. V Indonézii je známy aj pod názvom bajaj, známejší je anglický názov auto-rickshaw (auto rikša), hoci názov tuktuk je pôvodný a asi aj výstižnejší – má v sebe typický zvuk motora. Hádam každý milovník cestovania si už urobil selfičko v tuktuku alebo na video zachytil jeho šialenú jazdu, keď sa šofér tejto motorizovanej trojkolky adrenalínovo niekde prediera v prehustenej premávke. Ale vlastnoručne riadiť toto ázijské motorové čudo sa len tak hocikomu nepodarí. Práve to nás lákalo najviac.

Tuktuky sú mimoriadne populárne najmä v Indii, Thajsku, Laose, samozrejme, na Srí Lanke, ale vidno ich už aj v krajinách Latinskej Ameriky. V Ázii si ich však niektorí majitelia nádherne farebne zdobia, čo dodáva celej jazde nádych exotiky. „Najdôležitejšia je hlasná trúba a dobré brzdy,“ nezabudli nás hneď na začiatku upozorniť so smiechom domáci. Hoci sme to tušili, neskôr sme sa o tom presvedčili na vlastnej koži.

Skalný chrám v Dambulle. Chrámy sa rozprestierajú medzi skupinou žulových skalísk. V jaskynných chrámoch nájdete vyše stovky sôch Budhu. Zdroj: Jozef Terem

Na letisko v Negombe na Srí Lanke sme prileteli neskoro v noci, nasadli do minibusu a vystúpili až v hoteli priamo pri mori. Neskoro v noci sme sa ešte vrhli do vĺn Indického oceána a snažili sa nasať exotiku Srí Lanky. Na druhý deň nás už čakal prvý kontakt s tuktukmi – výučba jazdy a prvé skúšobné pokusy priamo v premávke. Veľké motorovo-tuktukové dobrodružstvo sa začalo.

Divočina na cestách

Doobeda sme sa vybrali na miestne sídliskové ihrisko kriketu, športu, ktorý je na Srí Lanke najpopulárnejším športom. Zrejme najvernejšie ho asi pripomína už aj u nás známy bejzbal. Pre nás však bolo podstatné, že na ihrisku čakalo niekoľko zelených krásavcov s troma kolesami a dvaja trpezlivým úsmevom vyzbrojení Srílančania. Tí mali v pláne nás počas niekoľko najbližších hodín naučiť, ako prežiť v tunajšej šialenej premávke. Už po prvých pokusoch sa ukázalo, že to nebude vôbec ľahké.

„Plyn je ako na motorke a musíte ho púšťať postupne. V zákrutách treba jazdiť veľmi opatrne, lebo tuktuk sa môže prevrátiť. Má len tri kolesá!“ stále dookola opakovali trpezlivo vo chvíľach, keď si niekto z nás začal namýšľať, že už všetko vie. Výučba vyvrcholila, keď po dvoch-troch hodinách cvičných jázd inštruktor zavelil: