V čase koronakrízy prechádza aj lekárnictvo, tak ako celá zdravotná starostlivosť, turbulentným obdobím. CEO spoločnosti Dr. Max Jan Žák v rozhovore hovorí o krátkodobej aj dlhodobej zmene spotrebiteľského správania. Regulačná rola štátu v tomto segmente je výrazná, preto aj od postoja ministerstva zdravotníctva bude závisieť budúcnosť lekárnictva na Slovensku.
Profesor Krčméry sa v nedávnom rozhovore obával potenciálnej superinfekcie koronavírusu a chrípky. Bolo by prospešné, keby sa ľudia dali proti nej zaočkovať. Cítite aj v lekárňach záujem o vakcíny proti chrípke?
O tejto kombinácii sa začalo hovoriť v lete, že chrípka v spojení s covidom môže byť naozaj veľmi riziková, špeciálne pre určitú skupinu pacientov. Odkedy médiá o tom začali informovať, dopyt po nich neuveriteľne vyskočil. Boli sme nachystaní na nejaký objem, no pri súčasnom dopyte ani my, ani celý trh jednoducho nemá dostatok vakcín.
Osobne som sa nedal nikdy proti chrípke očkovať. Ako ten proces prebieha?
Musím povedať, že som sa nechal očkovať – a v tomto mám aj medzinárodné skúsenosti. Ešte po štúdiách v Amerike som bol očkovaný na chrípku v K-marte na hlavnej ulici za desať dolárov. To je svojim spôsobom extrém voľného kapitalizmu.
U nás očkovanie spĺňa vyššie štandardy, ale ten proces je relatívne jednoduchý. Prídete k svojmu obvodnému lekárovi alebo mu zavoláte, požiadate o očkovanie, vypíše vám recept alebo vystaví e-recept, ktorý si vyzdvihnete v akejkoľvek lekárni. Takto by to malo fungovať, ale v tejto chvíli je dopyt x-násobne väčší, a tak očkovacích látok nie je dostatok.
Pacient si kúpi vakcínu, no musí sa vrátiť späť k lekárovi dať sa ňou zaočkovať. Funguje to takto v celej Európe?
V niektorých krajinách je táto kombinácia spojená, to znamená, že lekárnici aplikujú vakcínu proti chrípke priamo v lekárni. Napríklad vo Veľkej Británii to trvá spravidla 15 minút.
Kompetencie lekární by mohli vzrásť
Myslíte si, že rozšíriť kompetencie lekárnikov aj v tomto smere by bolo vhodné?
Keď sa pozerám do budúcnosti, verím, že rola lekárnika sa bude vyvíjať. V nejakej dobe by sme mali dospieť k tomu, že lekárnik bude mať viac zodpovednosti.
Celý trh sa ale neustále vyvíja. Niektoré lieky už nejdú v tejto chvíli cez lekárne, ale napriamo cez poisťovne, ktoré si zaisťujú špecifické lieky. Časť, ktorá ostáva na lekárňach, sa zmenšuje. Verím, že tým vzniká priestor na to, aby na lekárne nejaká časť tohto procesu prešla.
Myslíte aj očkovanie verejnosti?
Nešiel by som rovno do očkovania.
Potom kam?
Napríklad, začnime merať ľuďom tlak. A túto informáciu dajme do karty pacienta tak, aby doktor vedel, že tu prebehlo niekoľko meraní – čiže bude poznať históriu pacienta. Veľkú výhodu má tento prístup v tom, že dostupnosť lekární je neporovnateľná voči ambulantnej sfére.
Takéto zásahy by odbremenili preťažených lekárov, no asi na Slovensku nie je spôsob, ako by lekárnik mohol vstupovať do karty pacienta.
Nie je. Bolo by treba vôľu a ochotu celý systém posunúť. Samozrejme, mala by tomu predchádzať aj širšia odborná diskusia. Určite to nie je tak, že to chceme od zajtra vykonávať, ale sme otvorení rozprávať sa o možnostiach, ako by mohol byť lekárnik ešte viac nápomocný v celom zdravotníckom systéme. Exitujú tu dva rôzne názory. Časť odbornej verejnosti by to uvítala, ale časť lekárov hovorí, že treba byť s uvoľňovaním pravidiel opatrný.
Ako to funguje v zahraničí? Má lekárnik viac možností konzultovať, poradiť, možno viac komunikovať s klientom ako na Slovensku?
Niekde je rola lekárnika oveľa väčšia, kde vykonáva konzultácie a predpisuje lieky. Napríklad, ak je pacient chronik, lekárnik vidí kartu pacienta a vie, aké lieky sa mu predpisujú, čím môže túto rolu na seba prevziať a pacient potom nemusí chodiť k samotnému doktorovi tak často.
Tých tém je veľa a myslím si, že sú zaujímavé do budúcnosti. Ešte pred covidom sme sa snažili ministerstvu ponúknuť nejaké riešenie. Máme teraz nového ministra a verím, že sa tie témy opäť vrátia.
Keď hovoríme o ministerstve, objavili sa tu snahy limitovať otváranie nových lekární. Ako keby tu prebiehal nejaký súboj medzi malými a veľkými lekárňami. Vnímate ho?
V súčasnosti je na Slovensku dostatočná hustota a kvalitné pokrytie dostupnosti lekárenských služieb. Nejaké obmedzovanie či regulácia v tomto smere nemá v súčasnosti opodstatnenie. Zavedenie limitov v tomto smere by bol neštandardný a skôr neefektívny krok. Pokiaľ lekárnictvo ako odbor bude fungovať a nájde modely do budúcnosti, budem len rád. Pokiaľ sa nebudú zodpovednosti lekárnikov len zmenšovať, tak to bude výhodné pre všetkých.
Sieť lekární má svoje výhody, a nie je to iba o efektivite. Máme tu ľudí, ktorí sa môžu venovať jednotlivým odborom a vďaka tomu sme schopní mať na trhu svoj podiel. Ale verím tomu, že môžu fungovať aj malé lekárne so svojím špecifickým prístupom. Totižto lekáreň je o človeku. Ľudský prístup je tu extrémne dôležitý a je jedno, či je to sieť alebo nie.
Takže nie ste zástancom amerického prístupu, aby sa z lekární stali viac-menej obchody?
Neviem si predstaviť, že by tu takýto model fungoval. Amerika je iná aj v zmysle zdravotného poistenia. Nehovorím, že by lekárne nemali ponúkať širší sortiment. Ale ten základný faktor, kvôli ktorému sa budete vracať do lekárne, je človek. A ten, trebárs si myslím, že v americkej lekárni chýba. Tu by som toho človeka z procesu nechcel vynechať.
Ekonomika a konkurencia
Aký bol tento rok z pohľadu lekární v súvislosti s covidom?
Veľmi zaujímavý. Ukázal ich veľkú dôležitosť, keď splnili rolu prvého kontaktu s pacientom.
Prvé tri mesiace až do marca boli výborné. A potom prišiel výrazný prepad, keď sa nepredpisovali lieky a celý trh na ďalšie tri mesiace poklesol. Potom nasledoval návrat a teraz v novembri opäť prepad. Starší ľudia zostali doma a nechodili ani k lekárovi a, samozrejme, ani do lekární. Takže je to taká jazda na horskej dráhe.
Lekárnictvo je jedno z najviac regulovaných odvetví. Ako sa v ňom podniká?
Na Slovensku je každá lekáreň samostatná „eseročka“ a funguje jednotlivo sama za seba. Máme viac ako 300 jednotlivých lekární. Už to je obmedzenie, že robíte účtovníctvo pre každú lekáreň zvlášť. Medzi lekárňami si nemôžete posielať ľudí na zastupovanie bez toho, aby ste s nimi nepodpísali ďalšiu zmluvu či dohodu. Je s tým spojenej veľa administratívnej práce navyše. Ale ako vidno, keď je treba, tak sa riešenie nájde.
Bol by som rád, keby sme sa k tejto téme mohli v budúcnosti vrátiť, a s ministerstvom otvoriť diskusiu o nastaveniach, ktoré nemajú opodstatnenie.
Takže každá lekáreň je samostatný právny subjekt?
Áno. Predstavte si, že máte infikovaného lekárnika na Covid-19. Ten ostáva doma v karanténe a ak všetko prebehne dobre, za 10 dní sa vracia. Výhoda siete by mala v tom, že sme schopní danú lekáreň udržať otvorenú a dostupnú pre pacienta. Pošleme tam teda kolegu z inej lekárne, čo už na seba nabaľuje nejaký administratívny proces, pretože to nie je posielanie zamestnancov v rámci jednej firmy. A to sú veci, ktoré ukazujú zbytočnosť niektorých byrokratických nariadení.
Myslím si, že práve koronakríza by mohla byť zrkadlom niektorých procesov a zároveň poslúžiť na zlepšenie efektivity, aj v prospech pacienta.
Je to špecifické iba pre Slovensko, alebo to platí aj niekde v zahraničí?
Povedal by som, že to bude špecifické pre Slovensko.
Dr. Max ale nepôsobí iba na slovenskom trhu. Keď porovnáte rôzne krajiny, ako vyzerá Slovensko proti nim?
Pôsobíme fyzicky, to znamená, že máme lekárne v šiestich krajinách. Povedal by som, že regulácie sú rôzne. Poľsko je tiež relatívne zložité. Tam regulácia znemožňuje robiť akékoľvek marketingové aktivity. Na druhej strane je potom napríklad Česko, kde je fungovanie siete relatívne bezproblémové. Naša najväčšia sieť v tejto chvíli je ale v Rumunsku, kde máme takmer 700 lekární.
Poďme ale naspäť na Slovensko. Nedávno sa zrušili ďalšie doplatky na lieky. Ovplyvňuje to vaše marže?
Marža na lieky na recept je daná štátom. Je to rovnaké pre celý trh. Pre niektoré lieky ešte ponúkame zľavu z doplatku, ktorá môže byť maximálne 50 percent z neho. Na jednej strane nám to maržu znižuje, ale na druhej strane nám to privádza pacientov, hlavne chronických, ktorí dostanú u nás tento liek s doplatkom, ktorý je o niečo znížený.
Takže je veľmi ťažké na tomto trhu bojovať s cenou, keďže tá je výrazne regulovaná?
Nakupujeme od rovnakých distribútorov ako zvyšok trhu. Ak máte väčší objem, môžete niečo získať, ale je to v rádoch pár percent. Ten priestor je veľmi limitovaný.
Rozdiel v konkurencii je z veľkej miery o ľuďoch. Je dôležité, aby klient od vás odchádzal s pozitívnou skúsenosťou.
Ale nepredávate iba lieky na predpis. Ako je to s voľnopredajnými liekmi?
Tam sa dá fungovať trhovo lepšie. Našou výhodou je určite privátna značka, pretože je lacnejšia ako zvyšok trhu, samozrejme pri zachovaní rovnakej alebo v niektorých prípadoch aj vyššej kvality. Tu vidím rozdiel, že sme schopní ponúknuť širší sortiment ako zvyšok trhu.
Aký pomer z vašich tržieb tvoria voľnopredajné lieky?
Tento parameter je závislý do značnej miery od umiestnenia lekárne. Ak pri poliklinickej lekární ide o pomer 90 percent v prospech lekárskych predpisov, tak v prípade lekární umiestnených v obchodných centrách je pomer 50 na 50, recepty a voľnopredajný sortiment. Máme relatívne väčšiu časť voľnopredajných liekov, vďaka rôznorodosti typov lekární v našej sieti, no sme rovnako ako všetci ostatní závislí na liekoch na predpis.
Zmenil sa tento pomer za posledné roky?
Chorobnosť sa mení a s ňou sortiment, ktorý si chodíte vyzdvihnúť či kúpiť do lekárne, napríklad dietetické prípravky. Takže verím, že sme schopní v tomto segmente rásť aj do budúcna.
Generiká
Podľa rôznych odhadov sa dajú ušetriť desiatky miliónov eur tak, že miesto originálnych liekov na predpis sa budú predávať generiká. Vidíte tu aj vy potenciál?
Áno, takto vidím veľkú šancu na zníženie nákladov za lieky. Čísla sú rôzne od rôznych zdrojov, ale od 60 do 70 miliónov eur by bola možná úspora, ak by sa prešlo na celom Slovensku na generiká ako také. Netvrdím, že je možné prejsť na generiká plošne a okamžite – u niektorých liekov môžu byť nejaké špecifická.
Aká je vaša politika ohľadom generík?
Snažíme sa ich aktívne propagovať. Chceme, aby sa pacient k nám vracal. Preto sa mu snažíme ponúkať riešenia.
Ale má to aj druhú stranu. Maržu máte danú percentami - čím lacnejšie liek predávate, tak síce máte maržu v percentách o niečo väčšiu, ale v peniazoch je to menej. Pre lekárnikov je preto výhodnejšie ponúknuť drahší liek. A to je téma, ktorú sme sa snažili otvoriť tiež s bývalým ministerstvom: dajte tam nejakú výhodu a bude to win-win pre obe strany.
Keď lekár napíše e-recept, tak do neho uvedie účinnú látku a do zátvorky dá výrobcu?
Lekár tým, že dáva účinnú látku, tak pacientovi ponúka riešenie. Stále sa však za ňou objavuje zátvorka, kde môže napísať špecifický liek pre pacienta.
Je to teda niečo, čo znižuje použitie generík?
Určite znižuje. Aj keď pri e-recepte je to trošku zložitejšie oproti papierovému receptu.
No nezávisle od toho, či je tam zátvorka alebo nie, lekárnik je povinný informovať pacienta o tom, že je možnosť generickej zámeny. Na konci je to pacient, ktorý povie, či ho chce alebo nie.
Nechávajú si ľudia poradiť?
Vieme zo spätnej väzby od našich lekárnikov, že pre niekoho je úplne prirodzené nechať si poradiť a pre niekoho v žiadnom prípade. Tu sa prejavuje rola dôvery, o ktorej som sa zmienil už skôr. Ak je tam dôvera, je to jednoduchšie.
Koronakríza
Ako zmenila koronakríza správanie ľudí?
Historicky, keď som pred tromi rokmi prišiel do firmy, tak naše najsilnejšie lekárne boli poliklinické lekárne. Bolo to tým, že keď ľudia vychádzajú od doktora, automaticky idú do najbližšej lekárne. Ale s tým, ako prišla koronakríza, viac sa začal používať e-recept.
Vo finále by som povedal, že elektronický recept zafungoval úplne fantasticky. Telemedicína ako odbor, ktorý de facto na Slovensku neexistoval, zrazu začala fungovať. Ľudia nechodili k doktorovi, volali s ním. Pokiaľ ide hlavne o chronických pacientov, doktor im vystaví e-recept a oni si môžu prejsť do akejkoľvek lekárne s vyzdvihnúť ho s preukazom poistenca.
A tu sme videli veľkú zmenu v správaní sa ľudí. Tí si začali čoraz viac vyberať lieky na predpis pri nakupovaní, v lekárňach spojených s nejakým obchodom. Vidíme zmenu správania sa, že lekárne, ktoré sú naviazané na nákupné domy, vydávajú oveľa viac liekov na predpis než historicky vydávali.
Aký pomer majú v súčasnosti papierové recepty a e-recepty?
Pred koronakrízou sme každomesačne bojovali o nárast percenta-dvoch s e-receptom. Teraz môžeme povedať, že za rovnaké obdobie, teda jeden mesiac, dosahujeme i až deväťdesiatpercentné pokrytie e-receptami. A to je obrovská úspora pre lekárne, poisťovne, jednoducho pre všetkých.
Sieť lekární Dr. Max aj vydavateľstvo News and Media Hoding, ktorého súčasťou je týždenník TREND, vlastní skupina Penta.
- Jan Žák (50)
- Od marca 2018 vedie najväčšiu sieť lekární na Slovensku Dr. Max. Z pozície generálneho riaditeľa spoločnosti, ktorá je lídrom na slovenskom lekárnickom trhu, je zodpovedný za celkové obchodné a finančné výsledky a rovnako za tvorbu a implementáciu holdingovej stratégie. Zároveň je predsedom predstavenstva Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární.
