Správa o polícii: falšovanie štatistík, tresty a cenzúra pri politických kauzách

Major Mika mal v polícii v tom čase odslúžených takmer osemnásť rokov a do civilu sa mu nechcelo. No medzi žilinskými policajtmi sa hovorilo, že musí odísť preto, lebo na jeho miesto chcú niekoho iného.

M. Mika šéfa neposlúchol, v určenú hodinu k nemu do kancelárie prišiel bez žiadosti o odchod do civilu. Následne sa medzi nimi odohral rozhovor, ktorý je zdokumentovaný na nahrávke.

A. Gonščák na nej podriadenému tyká: „Chcem vidieť žiadosť! Nedáš? Dobre, tak mám pripravené štyri disciplinárky za tie tri dni, čo som tu.“ Vyhráža sa disciplinárnym stíhaním policajtovi a ide ešte ďalej.  „Povedal som ti, dones si žiadosť do civilu. Vravím ti to úprimne ako otec tvoj, lebo potom pokoru budeš mať takú, že ťa vyberú z cépézetky,“ spomína skratku z policajného žargónu, ktorá znamená celu predbežného zaistenia, v ktorej sedia obvinení. Stretnutie sa končí nejasnou vyhrážkou, že to teda „urýchli“.

Mika neustúpil. Hoci mu odobrali služobnú zbraň, nasledovali disciplinárne tresty a napokon o mesiac a pol aj obvinenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Obvinili ho na základe odpočúvania telefónu, že mal zo svojej pozície vybavovať dopravné priestupky známych.

M. Mika ani A. Gonščák sa pre týždenník TREND nechceli k celej záležitosti vyjadriť. Šéf krajskej žilinskej polície prostredníctvom hovorkyne ministerstva vnútra odkázal, že nemôže, lebo nahrávka ich rozhovoru je predmetom vyšetrovania.

Nahrávka sa totiž dostala na prokuratúru. A tá ju posunula policajnej inšpekcii.

Zdroj: TASR/Marko Erd

Problémová inšpekcia

Inšpekcia teda rieši A. Gonščáka. Vedie ju dlhoročný vyšetrovateľ Milan Lučanský. Pri Martine si postavil dom. V Martine robil riaditeľa okresnej polície pred príchodom do Žiliny A. Gonščák.    

Inšpekcia sa zaoberala aj Mikovými telefonátmi, pre ktoré je v súčasnosti obvinený. Z pôvodných troch skutkov sú už len dva, v jednej veci bolo stíhanie zastavené. Vyšetrovateľ ho stíha za zneužitie právomocí verejného činiteľa.

Z policajného uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že raz volal hliadke kvôli zrážke motorky a kamióna. Účastníkom nehody bol jeho známy. Druhý prípad sa týka prekročenia rýchlosti. Šofér, ktorý sa mal priestupku dopustiť, napokon pokutu nedostal. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave je jasné, že M. Mikovi „napichli“ telefón v súvislosti s celkom inou vecou, v ktorej vystupoval ako svedok. Prvý telefonát, pre ktorý ho začali vyšetrovať, zaznamenali ešte v roku 2016 a obvinenie vzniesli koncom roka 2017. Po jeho rozhovore s nadriadeným, pri ktorom odmietol vyhovieť jeho príkazu.

Či je M. Mika vinný, rozhodne v prípade obžaloby súd. Jeho príbeh je však podobný ďalším skúsenostiam, ktoré opisujú dlhoroční policajti.

V najvyšších funkciách Policajného zboru sú politickí nominanti, ktorí majú spravidla životnosť jednej vlády. Keď nastúpia, často si svojvoľne vymenia podriadených na kľúčových pozíciách tak, aby si zabezpečili lojalitu. Prehrešky medzi policajtmi, ako je vybavovanie dopravných pokút „našim ľuďom“, sa tolerujú, ak je človek lojálny a poslúcha. Ak sa vzprieči, nastupuje disciplinárka, posielanie na detektor lži či psychologické vyšetrenia. Systém zabezpečuje imunitu páchateľom veľkej korupcie a ekonomickej kriminality, ktorí majú kontakty na najvyššie miesta politiky. A obrovskú frustráciu kvalitným vyšetrovateľom, ktorých v Policajnom zbore stále nie je málo, hoci mnohí už poodchádzali.

Nadácia Zastavme korupciu a týždenník TREND niekoľko týždňov zbierali svedectvá policajtov, aby zvnútra polície zistili, aké sú jej hlavné nedostatky a prečo sa na Slovensku nedarí vyšetrovať veľké kauzy. Hĺbkové rozhovory poskytlo 16 súčasných alebo bývalých vyšetrovateľov, funkcionárov, ale tiež radových policajtov či jeden operatívec. Odslúžených mali priemerne pätnásť a viac rokov, najvyššia dosiahnutá hodnosť bola podplukovník. Tí, ktorí v Policajnom zbore stále pôsobia, žiadali o anonymitu.

Kariérny rast nerešpektujú

Za najväčší problém považujú všetci zhodne spôsob, akým sa v súčasnosti obsadzujú riadiace posty v polícii. Od prezidenta Policajného zboru až po riaditeľov obvodných oddelení.

Na najvyššie poschodia prezídia, ale aj elitných útvarov NAKA sa dostávajú politickí nominanti. V okresoch sú to potom nezriedka policajti napojení na miestnych podnikateľov. Vplyv politikov by možno nebol najväčší problém, keby títo „manažéri“ spĺňali odborné a charakterové kritériá, ale veľakrát to nie sú osoby, ktoré predstavujú to najlepšie, čo v Policajnom zbore je.

„Existuje vnútorný predpis o kariérnom postupe, ale ten sa dodržiava prevažne formálne,“ vraví Marek Gajdoš, bývalý šéf tímu Gorila na NAKA. Nadriadení môžu urobiť výnimku a dotiahnuť si k sebe za vedúceho aj podriadeného policajta bez predpísaných skúseností. A robí sa to veľmi často. Platí totiž vymenúvací princíp, výberové konanie nie je žiadne alebo môže byť len veľmi formálne.

Na okresnej úrovni nie je politický vplyv až taký zreteľný ako napríklad na kriminálnej agentúre. Politicky dosadení nominanti tak majú cez rozdeľovanie spisov nielenže vplyv na to, kto vyšetruje politicky citlivé kauzy, ale vedia stav vyšetrovania aj priebežne kontrolovať. A to najmä cez lojálnych podriadených a cez takzvaný NAKA tok, čo je informačný systém zavedený pri vzniku agentúry. Vyšetrovatelia sú doň povinní nahadzovať mnohé informácie, ktoré sa týkajú aktuálnych prípadov, a vedenie NAKA má k nim prístup.

Z oslovených vyšetrovateľov nezažil priamy príkaz na zastavenie stíhania „nášho človeka“ nikto. Robí sa to podľa nich celkom inak. „Nadriadený má na oddelení človeka, ktorému sa 90 percent vecí končí zastavením trestného konania, a to z dôvodu, že sa mu nechce zbierať dôkazy, je neschopný alebo jednoducho dopredu vie, čo je želateľný výsledok. Šéf mu pridelí politickú kauzu a ani na neho nemusí tlačiť, skončí v zásuvke,“ opisuje policajt, ktorý je zamestnaný priamo na prezídiu. A ak sa náhodou dotyčný predsa vymkne spod kontroly, čo je málokedy, majú podľa neho nadriadení páky na to, ako ho upratať.

M. Gajdoš odišiel z NAKA pred rokom. Aj pre pomery v agentúre. Spomína, ako bol zavolaný na detektor lži pre únik takzvanej Gorily 2. Išlo o prepisy rozhovorov rôznych ľudí s bývalým šéfom kontrarozviedky SIS Ľubomírom Arpášom, ktoré si on nahrával. Niekto ich zavesil na web. Hoci to bolo v čase, keď bol M. Gajdoš na dovolenke, na detektor pozvali jeho a nie osobu, ktorá to mohla urobiť.

Detektor lži sa používa v polícii na skríningové vyšetrenie policajtov. Nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, pretože súdy naň neprihliadajú. Nemá ani pracovnoprávne následky, lebo ho nemožno využiť pri prepustení alebo preradení. Môže byť iba pomôckou pri rozhodovaní o povýšení policajtov. Tí však spomínajú, že na detektor sú často posielané pre vedenie nepohodlné osoby.

Zdroj: SITA/Diana Černáková

Polícia bez dôvery

Gajdošovi kedysi šéfoval Rudolf Cádra, bol zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK). Úrad bol predchodcom NAKA. R. Cádra odišiel do civilu pred piatimi rokmi. Jeho tímu sa podarilo rozložiť takmer všetky známe bratislavské organizované zločinecké skupiny. Momentálne pracuje v advokácii a vníma, že nedôvera voči policajtom za posledné roky extrémne narástla. „Veľké percento bežných občanov by v prieskume určite povedalo, že koľkokrát sa obrátili na políciu, nikto im nepomohol,“ konštatuje.

Podľa posledného Eurobarometra je na Slovensku najväčšia nedôvera v políciu spomedzi všetkých členských krajín Únie. Na Slovensku je to až 53 percent, priemer Únie je 23 percent. Na porovnanie, v susednom Rakúsku polícii neverí len asi 13 percent.

Dôvody, prečo sa k spokojnosti obyvateľstva nerieši bežná agenda, sú podľa R. Cádru iné než pri veľkej korupcii. Spočívajú v slabej odbornosti riadenia útvarov a spôsobe odmeňovania, ktorý nemotivuje na výkony. Pre veľkú časť policajtov je pohodlnejšie odmietnuť trestné oznámenie. Odmeny sa rozdeľujú plošne podľa odslúžených rokov. Osobné príplatky môže zvýšiť nadriadený, a tak ich často majú vyššie tí, s ktorými je zadobre.

Pred voľbami v roku 2006 prišiel exminister Robert Kaliňák zo Smeru s odvážnym návrhom sociálneho zabezpečenia, ktorým si získal popularitu v bezpečnostných zložkách. Po pätnástich odrobených rokoch mal policajt nárok na vyšší výsluhový dôchodok ako dovtedy. Neskôr však vláda zistila, že z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné, a vek odchodu do penzie predĺžila o desať rokov.

Povolanie policajta s nástupným platom okolo 600 eur prestáva byť atraktívne najmä v Bratislave, kde bolo podľa posledných údajov štyristo neobsadených tabuľkových miest. S manažérskymi platmi v Bratislave sa nedajú porovnať ani tie na elitných zložkách NAKA. R. Cádra spomína, že pri odchode zarábal 1 300 eur v čistom.

Podstav sa rieši náborom z iných regiónov, ktorí však nemajú miestnu znalosť. „Aby sa naplnil stav, podliezajú sa latky, prijímajú sa takí, ktorí by pred rokmi neprešli, lebo nemajú ani len potrebnú fyzickú kondíciu. Je veľká fluktuácia,“ potvrdzuje jeden z aktívnych policajtov.

Viacerí policajti potvrdili, že štatistiky sa umelo upravujú, aby vyzerali dobre. A opísali aj ako

Názory na počty policajtov sa rôznia. Slovensko ich má tabuľkovo asi 25-tisíc, čo je na počet obyvateľov omnoho viac, ako majú napríklad severské štáty.

Kým v Bratislave nie je mzda pre policajta žiadnym lákadlom, na východe Slovenska je to jeden z dôvodov, pre ktorý nedajú na exministra R. Kaliňáka viacerí z nich dopustiť. „Je populárny u policajtov, od materiálneho vybavenia až vozový park sa všetko udialo počas jeho vedenia. To ťažko niekto zmaže,“ podotkol operatívec z východného Slovenska.

Otázne je, podľa čoho ministerstvo tabuľky požadovaného počtu policajtov nastavuje. Podľa medzinárodných porovnaní ich totiž máme viac než dosť. Z podrobnej analýzy českého ministerstva vnútra spred šiestich rokov vyplýva, že v prepočte na obyvateľov patríme ku krajinám s najvyšším počtom policajtov. Na jedného slovenského príslušníka vtedy pripadalo 254 obyvateľov. V susednom Poľsku dokázal jeden policajt zabezpečiť poriadok a zákon pre takmer 400 obyvateľov, v Rumunsku pre 421 a vo Fínsku až pre 705 obyvateľov. Odvtedy sa počet slovenských policajtov zvýšil z 21,4 tisíca na takmer 25-tisíc, čiže na jedného z nich pripadá ešte menej obyvateľov ako v roku 2016. Na jednej strane sa za pôsobenia R. Kaliňáka Policajný zbor neustále zväčšoval. Na strane druhej sa exminister pred rokom pochválil, že za jeho pôsobenia sa kriminalita znížila až o 40 percent. Na čo potom potrebujeme čoraz viac policajtov? A dá sa štatistikám o kriminalite a objasnenosti veriť?  

Zdroj: Maňo Štrauch

Falšovanie štatistík

Bývalý minister a súčasný šéf polície Tibor Gašpar sa zvykli chváliť zlepšujúcimi sa štatistikami, pokiaľ ide o objasnenosť trestných činov či klesajúcu nehodovosť. No viacerí policajti potvrdili, že štatistiky sa umelo upravujú, aby vyzerali dobre. A opísali ako.

Napríklad pri dopravnej nehode účastníkov presvedčia, že škoda na vozidlách nepresiahla 3 990 eur. A v takom prípade už ide iba o škodovú udalosť. Alebo sa závažnejšie trestné činy prekvalifikujú na menej závažné. Napríklad príde niekto nahlásiť, že mu ukradli doklady v podniku z vrecka bundy. Policajt ho presvedčí, že ich jednoducho stratil. Nevyšetruje trestný čin krádeže, ale len stratu dokladov, kde vyhlási pátranie po nich a nadriadený ho pochváli, že nevyrobil neznámy spis.

Naopak, ak mladý Róm babke vytrhne z rúk tašku a podarí sa ho vypátrať, do zápisu sa uvedie, že babku pritom sotil na zem. Z menej závažnej krádeže je zrazu (vďaka vyfabrikovanému použitému násiliu) objasnené lúpežné prepadnutie.

Veľakrát policajti po spracovaní obhliadky miesta činu neurobia to, čo im zákon káže – nevydajú uznesenie o začatí trestného stíhania. Hovoria tomu, že miesto „nechajú vychladnúť“. Ak sa neprihlási nikto z poškodených a netrvá na vyšetrovaní, tak sa jednoducho „skutok nestal“.

„Bol aj prípad, keď sme v Bratislave našli bezdomovca s podrezaným hrdlom. Ale nebola zbraň a bolo jasné, že páchateľa len ťažko vypátrame. Aby z toho nebola neobjasnená vražda, presvedčil sa ohliadajúci lekár a bola z toho nehoda. Bezdomovec mal padnúť na ostrý drôt,“ opísal jeden z bratislavských vyšetrovateľov. Viac zarážajúci je príklad z opačnej strany Slovenska. Dvaja chlapci ukradli zo záhrady debničky s ovocím. Prípad priniesli operatívci a páchateľov poznali. Keďže si potrebovali „spraviť čiarky“, že majú objasnenú závažnú trestnú činnosť, namiesto krádeže ich stíhali za vlámanie, za čo sú omnoho vyššie trestné sadzby. Chlapci totiž preliezli asi dvojmetrový plot, čo policajti vyhodnotili ako prekonanie zásadnej prekážky. Pre policajtov bola dôležitejšia štatistika než to, že život chlapcov bude poznačený vážnym záznamom v registri trestov.

Že to s úspechmi slovenskej polície nie je tak, ako jej predstavitelia prezentujú na tlačovkách, svedčí aj bližší pohľad na štatistiky. Napríklad čo sa týka daňových trestných činov, máme vysokú objasnenosť. Avšak ide o trestné činy nižšej hodnoty v porovnaní s Českou republikou, kde vidno, že stíhajú „veľké ryby“.

Spoločnosť Surveilligence, ktorá sa zaoberá forenznými službami, urobila nedávno porovnanie hospodárskej kriminality v oboch krajinách od roku 2011. Zistila, že pri trestnom čine podvodu je na Slovensku miera objasnenosti nižšia až o dve pätiny v porovnaní s Českou republikou. Pri úpadkových trestných činoch nedosahuje v porovnaní s ČR ani polovicu a podobne je to pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Pokiaľ ide o daňové trestné činy, objasnenosť na Slovensku síce prudko narástla, ale priemerná škoda je oproti ČR len pätinová. Z toho vyplýva, že naši vyšetrovatelia objasnili prípady s nižšou hodnotou.

Slabé výsledky pripisujú policajti aj zle fungujúcemu Úradu kriminálnej polície. Je súčasť prezídia, experti z úradu majú na starosti vyšetrovanie z hľadiska metodiky, vyhodnocujú informácie, analyzujú a posudzujú štatistiky. Mali by upozorňovať na nové formy páchania podvodov a sprostredkúvať nové poznatky z oblasti kriminalistiky. Ale to podľa mnohých nefunguje.

Inšpekcia nejde po veľkej korupcii

Ako je v Policajnom zbore rozšírená korupcia? Na to sa podľa mnohých ťažko odpovedá. Policajtov vyšetruje inšpekcia, ktorá je na ministerstve vnútra. Bez ohľadu na aktuálne personálne obsadenie, je závislá od politického obsadenia v rezorte. „Radových policajtov nikdy nebol problém odstíhať. Ak niekto na doprave berie pár desiatok eur ako úplatky a nemá krytie, inšpekcia ho rieši, potrebuje výsledky. Ale za súčasného nastavenia si neviem predstaviť, že by mala inšpekcia odstíhať veľkú korupciu,“ myslí si jeden z bývalých vysokopostavených vyšetrovateľov NAKA.

Podľa neho by mala inšpekcia fungovať ako nezávislý orgán a mal by ho riadiť človek, ktorého funkčné obdobie presiahne jeden volebný cyklus.

Pre bežných policajtov je nepredstaviteľné, že by inšpekcia siahla na vedenie Policajného zboru

Podobne reagujú aj policajti z východu. Keď tam bol TREND, žili aktuálnym prípadom odhalenia korupcie v ich radoch. Obvinených bolo naraz niekoľko policajtov za to, že pri skúškach na získanie špeciálnej kartičky potrebnej na riadenie služobného auta, slangovo nazývanej kupón, dali skúšajúcemu fľašu pálenky a ten im za to poradil v teste. Ich kolegovia sa z toho smejú .„Stíhajú takéto hlúposti, ale keď som nahlásil korupciu nadriadeného, tak z toho nebolo nič. Ešte sa to okamžite dozvedel a vozil sa po mne,“ dodáva jeden z nich.

Je pre nich nepredstaviteľné, že by inšpekcia siahla napríklad na prezidenta alebo viceprezidentov Policajného zboru. Hoci sa v polícii traduje, že medzi súčasným šéfom inšpekcie Milanom Lučanským a T. Gašparom panuje nevraživosť.

Róbert Krajmer (druhý zľava) Zdroj: Michal Smrčok

Únava na NAKA

Mnoho skvelých odborníkov odišlo z NAKA – elitnej agentúry. Medzi nimi bol Vladimír Priesol, ktorý okrem iného pracoval na podvodoch DPH. Politické tlaky nie sú jediným dôvodom odchodov tých najlepších, ďalší je nedostatočné ocenenie a zázemie. „Na okrese som mal 15 spisov, ktoré mali spolu sto strán. Keď som prišiel na ÚBOK [predchodca NAKA], otvorili mi tri veľké skrine plné dokumentov a to bol jeden vyšetrovací spis,“ porovnáva náročnosť práce.

Reformu by si podľa neho zaslúžil Trestný poriadok, pretože celé trestné konanie je veľmi zložité. Mnohé úkony musí vyšetrovateľ opakovať, vypočuje sto svedkov v prípravnom konaní a po vznesení obvinenia znova. Na Slovensku sa tak súdy s mafiánmi ťahajú niekoľko rokov.

Iný policajt z NAKA opisuje práve tlaky, akým musia niektorí čeliť. Takým bol prípad asistenta poslanca SaS, bankového úradníka Filipa Rybaniča, ktorý je obžalovaný z vyzradenia bankového tajomstva. Pozrel sa totiž na účty exministrov Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka, ktorým prišli peniaze od firmy založenej podnikateľom Ladislavom Bašternákom.

Trestnú vec F. Rybaniča riešila NAKA, hoci vôbec nepatrila do pôsobnosti agentúry. Tá totiž rieši prípady nad určitú finančnú hranicu. Má však takzvanú výberovú právomoc, čiže si k sebe môže stiahnuť aj iné veci. Na základe tejto výnimky dali elitným vyšetrovateľom NAKA „riešiť“ F. Rybaniča a robili to neštandardne, keďže na prvom výsluchu nebol prítomný ani jeho advokát.

Ako to bolo za iných ministrov

Podplukovník Peter Irša strávil v polícii 22 rokov, okrem iného vyšetroval podvody DPH okolo Záreckého skupiny na západnom Slovensku. Spomína si na viacerých ministrov.

„Zásadná zmena sa udiala za ministra Vladimíra Palka, vtedy sa prestalo piť. Na pracovisku sa dávalo fúkať a za alkohol vyhadzovali,“ vraví. Nezávislosť pociťovali vyšetrovatelia podľa neho počas ministrovania Daniela Lipšica, vtedy policajtov vedenie povzbudzovalo k odhaľovaniu korupcie.

Politický vplyv necítil nikdy. Raz sa mu stalo, že zaznamenal politicky citlivú výpoveď, účtovníčka Miroslava Čižiková zo Záreckého kauzy mala vypovedať, ako jej podvodník s DPH povedal, aby bola pokojná, lebo celá záležitosť má najvyššie politické krytie a siaha až k R. Kaliňákovi. Jej výpoveď posunul vyššie, ale nevie, čo sa s ňou ďalej dialo.

Bývalý vyšetrovateľ z NAKA východ Pavol Milan, ktorý je momentálne asistentom podpredsedníčky SaS Lucie Nicholsonovej, si myslí, že medzi policajtmi funguje autocenzúra. Netrúfnu si vyšetrovať veľké prípady, v ktorých sú politicky exponované mená. On sám pôsobil pre kolegov ako odstrašujúci príklad. Začal vyšetrovať rozsiahly podvod s DPH, do ktorého boli namočené politické špičky Smeru, a prinútili ho odísť do civilu.

„Čo som tým dosiahol? Absolútne nič. Každý sa pozerá na to pragmaticky, pud sebazáchovy funguje. Najmä u tých, čo majú veľa rokov do výsluhového dôchodku. Koľko je ľudí, čo pôjdu proti nadriadeným? Tak desať percent,“ odhaduje. Hoci radí opozičnej poslankyni, nie je celkom presvedčený, že by politici nabrali odvahu zmeniť tieto pomery, mocným totiž vyhovujú.

Ako ďalej?

Keby bol Policajný zbor SR súkromný podnik, s 25-tisíc príslušníkmi by s veľkým náskokom bola najväčšou slovenskou firmou. Vzhľadom na počet ľudí, ktorí v nej pracujú, a obrovský význam, ktorý polícia v každom štáte má, je zarážajúce, koľko málo o nej vieme.

Táto správa je snahou vniesť viac svetla do jej vnútra, keďže z úst čelných predstaviteľov ministerstva a policajného prezídia počúvame roky to isté: nedôveryhodné štatistické údaje, populistické vyjadrenia o rómskej kriminalite a alibistické reči o nedostatku dôkazov páchania korupcie vo vysokej politike.

Z našich rozhovorov s malou vzorkou skúsených vyšetrovateľov je pritom zrejmé, že skutočný stav slovenskej polície je značne odlišný od obrazu vykresľovaného vedením rezortu vnútra. Dobrá správa je, že v polícii pracovalo a ešte stále pracuje aj niekoľko čestných profesionálov, ktorí išli do zboru pre ideály, a nie kvôli výsluhovému dôchodku. To však neplatí o funkcionároch nad nimi, ktorí sa menia s každými parlamentnými voľbami a v riadení polície neuplatňujú verejný, ale súkromný záujem.

Aj preto sa dnes slovenská polícia v skutočnosti oveľa viac podobá na privátnu firmu než na dôveryhodný a nezávislý štátny orgán. Jej akcionármi sú vládni politici a im blízki oligarchovia. Ak chce Slovensko prežiť ako demokratický štát, musí sa jeho polícia v čase po R. Kaliňákovi zásadne zmeniť.  

Táto správa vznikla vďaka podpore Nadácie Zastavme korupciu