Spôsobí umelá inteligencia apokalypsu na trhu práce? Komu pomôže a koho ohrozí

Americká banka Goldman Sachs koncom marca šokovala svet. Umelá inteligencia (AI) má podľa nej potenciál ovplyvniť takmer dve tretiny pracovných pozícií v Spojených štátoch a Európe. Fyzickej práce sa však dotkne len málo, čo je dôvod, prečo rozvíjajúci sa svet zasiahne svojím nástupom menej. Banka proces zavádzania AI nazvala „robotizáciou sektora služieb“.

Tú odštartovala generatívna umelá inteligencia, ktorá poskytuje výstupy podobné ľudskej reči. Podľa Goldman Sachs dokáže obsiahnuť až štvrtinu pracovných činností. Extrapolácia týchto odhadov hovorí o ekvivalente nahradenia 300 miliónov pracovných pozícií automatizáciou.

S emotívnejšou predikciou prišiel Mustafa Suleyman, spoluzakladateľ spoločnosti DeepMind, ktorá je nosnou divíziou Alphabetu pri vývoji umelej inteligencie. „Je nepochybné, že mnohé činnosti bielych golierov budú v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch vyzerať veľmi odlišne. Bude veľký počet porazených, ktorí budú veľmi nešťastní,“ povedal. Ako biele goliere sa označujú úradnícke profesie, napríklad administratívni pracovníci, manažéri, právnici či finanční sprostredkovatelia.

Spoločnosť OpenAI, ktorá stojí za aplikáciou ChatGPT, tvrdí, že až 80 percent americkej pracovnej sily môže delegovať minimálne desať percent pracovných činností na generatívnu umelú inteligenciu. Tá najviac zasiahne profesie, ako sú matematici, daňoví poradcovia, finanční analytici, autori, weboví dizajnéri, prekladatelia, korektori, účtovníci, audítori, novinári a administratívni asistenti, pri ktorých to môže byť aj viac ako 50 percent činností.

Goldman Sachs dodáva, že takýchto profesií, kde hrozí takmer úplné náhrada ľudí strojmi, je okolo sedem percent. Na rozdiel od robotizácie, ktorá zasiahla manuálne pracujúcu triedu označovanú ako modré goliere, väčšie využitie umelej inteligencie tentoraz zasiahne najmä lepšie platené pracovné činnosti bielych golierov.

Bublina umelej inteligencie

Wall Street, ako aj spoločnosti vytvárajúce umelú inteligenciu, prirodzene vidia príchod novej éry podobnej zavádzaniu internetu či osobných počítačov. Čím atraktívnejšie nový segment vyzerá, tým viac investícií môže očakávať. Príkladom je oznámenie Googla z polovice mája, že do svojho webového vyhľadávania zavedie umelú inteligenciu. Akcie spoločnosti reagovali rastom a v priebehu niekoľkých hodín sa ich trhová hodnota zvýšila o 120 miliárd dolárov, čo je viac ako kapitalizácia spoločnosti Starbucks alebo Intel. Takýchto príkladov dokumentujúcich veľký záujem investorov o akcie technologických spoločností je viacero. Podľa Bank of America akciový trh vstupuje do prvých fáz bubliny umelej inteligencie.

Veľké ambície v oblasti AI spôsobili, že 20 akcií naviazaných na umelú inteligenciu zvýšilo svoju hodnotu o 40 percent, vypočítala francúzska banka Société Générale. Bez týchto akcií by americký index S&P 500 prišiel o desať percent hodnoty a dostal by sa v tomto roku do mínusu. Za jeho rastom sú aj akcie Microsoftu, ktorý vzrástol o vyše 30 percent, ale najmä piatej najväčšej americkej firmy podľa hodnoty Nvidie, ktorej akcie vzrástli dvojnásobne. Čipy od Nvidie sú integrálnou súčasťou hardvéru podporujúceho využitie umelej inteligencie v praxi. A tie sa následne používajú v cloudových riešeniach od spoločností Amazon, Google alebo Microsoft, čím ťahajú vyššie aj ich hodnotu.

Nepredvídateľnosť produktivity

Na rozdiel od technologických spoločností sa Svetové ekonomické fórum pozerá na zavedenie umelej inteligencie z pohľadu trhu práce optimistickejšie. Na konci apríla publikovalo štúdiu, ktorá odhaduje, že AI spôsobí stratu zamestnanosti na úrovni štrnásť miliónov ľudí počas nasledujúcich piatich rokov. Pritom desiatky miliónov ľudí o prácu prídu, no iné desiatky miliónov ju získajú. V konečnom dôsledku by prácu stratili iba dve percentá svetovej pracovnej sily. Dodáva však, že tieto odhady sú značne neisté, pretože osvojenie nových technológií je veľmi nepredvídateľné.

Slávny príklad úkazu, keď sa preháňa vplyv technológie na ekonomickú realitu, osvetlil nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Robert Fogel. Ten publikoval štúdiu, ktorá narušila naratív, že za transformáciou Spojených štátov z agrárnej spoločnosti na priemyselnú bola železnica. Tá podľa jeho výpočtov iba nahradila ostatné technológie, napríklad kanály, ktoré by fungovali podobne dobre. Keby železnicu nestavali, priemerný príjem zo začiatku roka 1890 by Američania dosiahli len o niekoľko mesiacov neskôr.

Prvé štúdie naznačujú, že umelá inteligencia zvýši produktivitu práce. Podľa Erika Brynjolfssona jej zavedenie v klientskej podpore a v technologických spoločnostiach zvýšilo produktivitu o štrnásť percentuálnych bodov. Celkovo by mohla prispieť v americkej ekonomike jej zvýšením o 1,5 percentuálneho bodu. Tržby spoločností v indexe S&P 500 by mohli vzrásť o štyri percentuálne body, odhaduje Goldman Sachs.

„Sme presvedčení, že AI zmení svet,“ pridal sa k jeho názoru stratég Deutsche Bank Jim Reid. História však ukazuje, že s rýchlym rastom produktivity to nie je také jednoduché. Aj keď sa elektrická energia začala zavádzať v Spojených štátoch na konci 19. storočia, boom produktivity prišiel až na konci prvej svetovej vojny, píše Economist. Podobne ani príchod osobných počítačov ju príliš nezvýšil.

Ekonóm Robert Solow v roku 1987 vyhlásil, že „osobné počítače sú všade okrem štatistík produktivity“. Dokonca sa môže stať, že ekonomika založená na AI môže byť menej produktívna. Podobne ako smartfóny môže odpútavať pozornosť alebo ako e-mail zahlcovať ľudí 24/7. Stačí si uvedomiť, že AI dokáže v priebehu minút vytvoriť tisíce strán textov námietok, podvodných e-mailov či sťažností, na ktoré niekto bude musieť reagovať.

Momentálne až polovica firiem na svete experimentuje s AI, pred piatimi rokmi to bola iba pätina. Experimentovať a plne implementovať sú však dve rôzne veci. V skutočnosti mnoho firiem žije na inovačný dlh a zaostávajú v digitalizácii, analýze veľkých dát či vo využití cloudových riešení. Používajú zastarané a nekompatibilné systémy, na ktoré nie je možné jednoducho nasadiť umelú inteligenciu.

Aj preto namiesto veľkých investícií do novej infraštruktúry stále preferujú outsourcing administratívnych činnosti v krajinách s lacnou pracovnou silou, ako je India či Filipíny. Nahradiť ľudskú prácu automatizáciou je možné, no vo finálne výsledok závisí od ekonomických kalkulácií.

Na to, aby sa firmám podarilo úspešne implementovať AI, musia mať veľmi jasnú predstavu, čo ňou chcú dosiahnuť. Ak ju nemajú, nárast produktivity a tržieb nemusí prísť. Podľa štúdie McKinsey iba štvrtina firiem používajúcich AI pocítila nárast tržieb o viac ako päť percent. Tržby nad 20 percent zaznamenalo iba jednociferné množstvo spoločností. Väčšinou išlo o technologické firmy. To ukazuje, že umelá inteligencia ešte dlho nemusí priniesť plošný benefit pre všetkých.

Nepredvídateľnosť prepúšťania

Pre veľké technologické spoločnosti, ktoré sú schopné AI aplikovať, sa pozitívne účinky takmer určite dostavia. Napríklad najväčšia britská telekomunikačná spoločnosť BT oznámila, že do konca dekády prepustí 55-tisíc zamestnancov, z toho 10-tisíc bude súvisieť s digitalizáciou, automatizáciou a AI. Budú to pracovníci v klientskych centrách, ktorých nahradia boty, ale aj analytici dát a operátori v oblasti digitálnych služieb. Aj keď takýchto príkladov bude viacero, mnoho spoločností si zvolí pozvoľnejší prístup.

Napríklad IBM ohlásilo, že zastavuje najímanie na pozície, ktoré bude možné nahradiť umelou inteligenciou. Pôjde najmä o backofficeové pozície, ktoré sa môžu týkať až 26-tisíc zamestnancov. „Pokojne by som videl, že 30 percent z toho v priebehu piatich rokov nahradí AI a automatizácia,“ povedal CEO spoločnosti Arvind Krishna. Dokonca aj v prípade Microsoftu ide o beh na dlhé trate.