Spojenie Rusko a teror nie je nové

Väčšina teroristických výčinov v Európe, o ktorých informujú svetové masmédiá, sa odohráva vo veľkomestách tzv. starých členských štátov Európskej únie. O to viac zarazia teroristické akcie v takom veľkomeste, akým je ruský Petrohrad. Masaker v tamojšom metre z 3. apríla preto vzbudzuje zaslúženú pozornosť a zároveň vyvoláva otázku, či a v čom sa terorizmus v Rusku a v Európe od se západnejba odlišujú.

Bez hraníc

Bilancia teroru v Európe sa počas uplynulej Kvetnej nedele rozšírila na severoafrické Stredomorie a počet jeho obetí o egyptských koptských kresťanov v Tante a Alexandrii.

„Nech križiaci a odpadlíci vedia, že zaplatia vysokú cenu, a to krvou svojich synov,“ odkázali Egypťanom i Európanom džihádisti skupiny Islamský štát v internetovom vyhlásení svojej agentúry Amak. Každý desiaty Egypťan je podľa štatistík koptským alebo iným kresťanom. Ak budú útoky islamských radikálov na túto náboženskú menšinu v krajine pod pyramídami pokračovať a pripomínať etnické čistky, bude sa Európa musieť pripraviť na prílev egyptských utečencov kresťanského vierovyznania, ktorí sa budú môcť kvalifikovať pre získanie politického azylu na základe náboženského prenasledovania.

Egypt má už vyše 90 miliónov obyvateľov, čo znamená, že počet kresťanských egyptských azylantov by sa mohol pohybovať rádovo v miliónoch. Čo to má spoločné s Ruskom a Petrohradom? K zodpovednosti za útoky sa prihlásila odnož džihádistov zo Sinajského polostrova, ktorá prisahala vernosť fanatikom organizácie Islamský štát. Tú tvoria v tejto strategickej lokalite hraničiacej s Izraelom popri bojovníkoch z Egypta aj internacionáli z Európy, z Ruska a z postsovietskeho priestoru. Najobávanejšími a najviac prahnúcimi po pomste sú tí, ktorých ruská vojenská intervencia rozprášila v Sýrii. Sú ošľahaní bojmi a zväčša nie sú ochotní vrátiť sa do domovských krajín ako poriadkumilovní občania.

Terorizmus v Rusku páchajú najčastejšie bojovníci zo zoskupení, ktoré vznikali na konci sovietskej éry pôvodne ako národnooslobodzovacie hnutia

Islamský štát disponoval v období najväčšej slávy a územnej expanzie v Iraku a Sýrii niekoľkými desaťtisícmi slušne platených mužov v zbrani. Dnes ich má na výrazne zmenšenom území a sotva polovicu. Pokiaľ sa Rex Tillerson tento týždeň počas prvej návštevy ako šéf americkej diplomacie dohodne v Moskve na zefektívnení rusko-americkej ofenzívy proti Islamskému štátu, tisíce džihádistických „veteránov“ sa rozpŕchnu po Európe. Neobídu ani Rusko. Keby sa ruskej diplomacii nepodarilo presvedčiť amerického hosťa, aby Washington neobnovoval kampaň za výmenu režimu v Damasku a Bašár al-Asád by prichádzal o moc, Islamskému štátu by svitlo na lepšie časy. Menej džihádistov by sa vracalo do Ruska a radoví ruskí občania by sa mohli nádejať, že výskyt teroristických útokov sa nebude zvyšovať.

Z hrdinov lúpežní banditi

Terorizmus v Rusku páchajú najčastejšie bojovníci zo zoskupení a štruktúr, ktoré vznikali na sklonku sovietskej éry ako národnooslobodzovacie a partizánske hnutia. V zahraničí najznámejšiu národnooslobodzovaciu vojnu proti Rusku viedol čečenský odboj. Ostatné partizánske skupiny v oblasti Kaukazu dostávali zväčša nálepky separatistických hnutí. Finančná závislosť od saudských fondov v nich pozvoľna utužovala wahhábistické náboženské zanietenie a prekonávala kmeňové i národnostné spory v záujme šírenia viery a upevňovania bojovej akcieschopnosti.

Ruský severný Kaukaz a bývalé sovietske republiky sú tretím najväčším „dodávateľom“ bojovníkov Islamského štátu. Zdroj: Profimedia.cz

Prvá a druhá rusko-čečenská vojna poskytli tisícom mladých islamských rebelov príležitosť vycvičiť sa v ozbrojenom boji vrátane záškodníckych, sabotážnych a teroristických foriem odboja. Vladimir Putin si na paralyzovaní, rozložení a rozštiepení čečenského odporu