Druhá vlna prišla skôr, ako verejnosť očakávala. Voľný pohyb ľudí z rizikových destinácií sa stal výrazným faktorom nového rozmachu epidémie. S koncom dovolenkovej sezóny sa síce problém potlačí, no vznikne nový – riziko stretávania veľkých skupín ľudí na školách a pracoviskách. To sme od začiatku koronakrízy nemali. Ťažkou otázkou pre epidemiológov je, aký efekt bude mať súbežná existencia oboch týchto faktorov počas najbližších týždňov. Ale tou najväčšou obavou, ktorá sa môže objaviť už na jeseň, je pridruženie tretieho faktora – chrípkovej sezóny.
Silný nárast počtu chrípkových ochorení by výrazne skomplikoval boj s koronavírusom. Najmä v krajinách, ako je Slovensko. Lekári by boli zahltení pacientmi, u ktorých by bolo ťažké identifikovať, o aké ochorenie ide, keďže obe ochorenia majú rovnaké symptómy. Testovanie na Covid-19 by muselo dramaticky narásť. Zdá sa však, že Slovensko sa už teraz pohybuje na hranici testovacích kapacít.
Napriek druhej vlne epidémie, ktorá sa u nás prejavila novými maximami v počte nakazených, počet vykonaných testov rastie iba pozvoľna. Existujú obavy, že ani zdvojnásobenie kapacít, ak je vôbec možné, nemusí stačiť. Neblahým faktom je, že sa Slovensko pohybuje na úplnom konci rebríčka vykonaných testov na počet obyvateľov v celej Európskej únii.
Zdá sa však, že naša krajina má aj šťastie. Kým u nás chrípková sezóna sa čoskoro začne, na južnej pologuli sa končí. Jej výsledok je prekvapujúci. Austrália, Nový Zéland, Južná Afrika či krajiny Južnej Ameriky zaznamenali iba minimálny počet prípadov chrípky.
Kým počas predchádzajúcich rokov to boli tisíce prípadov, tento rok išlo len o desiatky. Napríklad v Austrálii do konca augusta zomrelo na chrípku 36 ľudí, zatiaľ čo minulý rok to bolo 480. Bezprecedentné, hovoria epidemiológovia.
Opatrenia súvisiace s Covidom-19 výrazne zredukovali aj prenos chrípky. Dáva to logiku. Nakoniec sa môže stať, že počet úmrtí na nový koronavírus vykompenzuje znížený počet úmrtí na chrípku. Či to tak skutočne bude, sa dozvieme až na konci zimy.
