Ešte nikdy sa nevybrala z Pekingu do Spojených štátov početnejšia a reprezentatívnejšia delegácia ako tá, ktorá viedla minulý týždeň po dva dni Strategický a hospodársky dialóg medzi USA a Čínou (U.S.-China Strategic and Economic Dialogue – S&ED). Prečo priamo nehovoriť o dialógu skupiny G2, keď to signalizuje aj často citovaný výrok prezidenta Baracka Obamu, že „vzťah medzi Spojenými štátmi a Čínou bude tvarovať 21. storočie“? Washington a Peking popierajú formovanie globálneho tandemu G2, ale obavy pretrvávajú. Možno zbytočne, pretože čínsko-americké vzťahy nesú viac charakteristík dočasnej symbiózy ako dravého dvojzáprahu, ktorému patrí budúcnosť.

Otrasená symbióza

Ako duo sa americké a čínske hospodárstvo podieľajú na svetovom HDP takmer tretinou, čo je dosť na ťahanie globálnej ekonomiky z krízy. Hoci o tom účastníci protikrízového grémia S&ED rečnili, obe strany sa v záverečnom memorande o porozumení zdržali siláckych výrokov. Nezaťažili ho ambíciami spasiť svetové hospodárstvo a nazvali ho Memorandum o porozumení na prehĺbenie spolupráce v oblasti klimatických zmien, energetiky a životného prostredia medzi vládami USA a Číny. Z prítomnosti takmer dvoch stoviek čínskych štátnikov, bankárov a ekonómov bolo zrejmé, že išlo o viac ako o utužovanie družby v oblasti ekológie a energetiky. Upriamením pozornosti na energiu a životné prostredie ostali iné a vážne aspekty v závetrí.

V kuloároch vo Washingtone a v New Yorku záplavu vysokopostavených čínskych štátnikov a špecialistov ironicky označovali za inšpekčnú návštevu veriteľov v dome dlžníka, ktorý je príliš veľký na to, aby ho nechali padnúť bez zváženia následkov. Dlhoročnú symbiózu USA ako dlžníka a Číny ako veriteľa narušila svetová finančná kríza, keď prudko opadol americký dopyt po dovoze z Číny. Kým Spojené štáty bezstarostne dovážali, hoci aj na dlh, Čína prosperovala. Keď export do USA výrazne poklesol, úverovanie sa zmenilo na bremeno s otáznym poslaním. Symbióza praskala vo švíkoch a mnohí Číňania v nej začínali vidieť americký parazitizmus. Chápali však aj enormné riziko vyrezania amerického parazita z tela čínskeho hostiteľa. Pritlačený k stene domáhajúcimi sa čínskymi veriteľmi, mohol by Washington zareagovať viacerými spôsobmi. I tak, že by dopustil roztočenie inflačnej špirály.

Za zatvorenými dverami

Čínske politické a hospodárske vedenie, vystrašené globálnou krízou, neľutovalo námahu a vyslalo do USA politické a odborné tímy, aby hľadali vo Washingtone a v New Yorku s americkými partnermi prijateľné riešenie.

Závažnosť rozhovorov osvetlí zoznam účastníkov rokovaní. Z tých známejších treba spomenúť šéfa Fedu Bena Bernankeho, ministra pôdohospodárstva Thomasa Vilsacka, ministerku práce Hildu Solisovú, ministra dopravy Raymonda LaHooda, šéfa rozpočtového úradu Petra Orszaga, predsedníčku Komisie pre cenné papiere Mary Schapirovú či šéfku Federálnej korporácie pre poistenie vkladov FDIC Sheilu Bairovú.

Rozhovory prebiehali za zatvorenými dverami. Zo zverejnených informácií vyplýva, že Číňania sa starali predovšetkým o ochranu svojich vkladov pred znehodnotením. Navonok však dominovala diplomacia. Ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová bilancovala dvojdňový rokovací maratón slovami – položili sme základy pozitívnej a všestrannej spolupráce našich krajín v 21. storočí. A v oblastiach, „v ktorých sa vždy nezhodujeme, ako napríklad ľudské práva, sme si úprimne vymenili názory“.

Bez právnej záväznosti

Pečať relevantnosti vtlačil podujatiu úvodný prejav prezidenta B. Obamu. Mediálne zarezonoval jeho už spomínaný výrok, že „vzťah medzi Spojenými štátmi a Čínou bude tvarovať 21. storočie...“. To vyvolalo v Japonsku, Európe, Indii, Latinskej Amerike a inde vo svete znepokojenie, že obe veľmoci sa chystajú preberať osud globálnej ekonomiky do vlastnej réžie. Boli to však zbytočné obavy, pretože stačilo neskracovať spomínaný Obamov výrok o vedľajšiu vetu „... čo ho robí rovnako dôležitým ako ktorýkoľvek iný bilaterálny vzťah“. Americký prezident tým konštatoval, že vzťahy s Čínou sa vyrovnajú zväzkom s tradičnými spojencami – EÚ, Japonskom a ďalšími.

Prejavy určené verejnosti a tlačové konferencie H. Clintonovej, ministra financií Timothy Geithnera či ich čínskych náprotivkov poskytujú priehrštia vyhlásení o preberaní spoločnej zodpovednosti za osud svetovej ekonomiky, za rozzelenanie energetiky, za brzdenie globálneho otepľovania a za ochranu životného prostredia. Nájsť reakcie americkej strany na nástojčivé otázky a požiadavky Číňanov si vyžaduje trpezlivejšie čítanie. Až v poslednej vete memoranda o porozumení sa napríklad dozvedáme, že jeho záväzky nie sú pre signatárov medzinárodnoprávne záväzné. Vzájomne dané sľuby sa tým menia na dobré úmysly. Napĺňať sa začnú najmä vtedy, keď sa ukážu ako ekonomicky alebo inak výhodné.

Niečo za niečo

Prezident B. Obama upokojil Číňanov, že jeho vláda upevní finančnú stabilitu regulačnými reformami a vnesením väčšej transparentnosti do finančných trhov. Minister financií T. Geithner potom vysvetlil, že Čína a USA prijmú makroekonomické a štrukturálne opatrenia na položenie základov udržateľnejšej a vyrovnanejšej trajektórie rastu. Miera úspor má v USA stúpnuť a v Číne naopak klesnúť, aby stimulovala spotrebu a dopyt po tovaroch a službách. Obe krajiny sú podľa T. Geithnera odhodlané zrovnoprávniť zahraničných investorov a podnikateľov s domácimi vrátane zadávania štátnych objednávok. Tým by sa Spojené štáty podvolili tlaku čínskeho kapitálu na rozšírenie investičného spektra v USA. Washington je odteraz pripravený pomôcť Číne rozšíriť jej zastúpenie v medzinárodných finančných inštitúciách.

Podľa vicepremiéra Wang Čchi-Šana je Peking ochotný zreformovať systém zdravotnej i sociálnej starostlivosti a celoplošne zaviesť dôchodkový systém. Číňania by potom mohli menej sporiť a viac spotrebúvať. Zmienil sa aj o prehĺbení bilaterálnej spolupráce pri budovaní pevnejšieho a stabilnejšieho svetového finančného systému. Dotkol sa záväzku USA pravidelne informovať Čínu o zbavovaní sa toxických aktív. Spojené štáty podľa neho sľúbili uľahčiť vývoz najmodernejších technológií do Číny.

Životnosť partnerstva

Ak pôsobia zverejnené závery týkajúce sa svetového finančníctva kuso, stojí za tým nevyhnutnosť ponechať viaceré pripravované dohody na finalizáciu účastníkom septembrového londýnskeho summitu skupiny G20. Tam už sa Čína zrejme neuspokojí s klauzulou, že prijaté dohody sú záväzkami bez medzinárodnoprávnej záväznosti. Čína dosahuje po stimulačných injekciách opäť vysoký hospodársky rast. Neskrýva ani presvedčenie, že zvládne pokles závislosti od exportu zvýšením výroby pre domáce trhy.

Hospodárske dobiehanie USA tak bude môcť pokračovať a úmerne tomu sa bude meniť náplň partnerstva s USA: Čína akceptuje reformy svetovej finančnej architektúry do tej miery, v akej vyhovujú jej dlhodobým zámerom. Tie predpokladajú dosiahnutie globálneho prvenstva v každom ohľade a podľa možnosti nekonfrontačným spôsobom. Svetovému hospodárskemu a finančnému systému, ktorý práve reformuje Američanmi vedený Západ, vtlačí vtedy Čína inú podobu a náplň.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Adrian Peter Pressburg