Spojené štáty sa z mnohých dôvodov Európe vzďaľujú

Hlavné mesto Spojených štátov amerických Washington má svoje čaro. Na to, že je to hlavné mesto najväčšieho a vojensky aj ekonomicky najsilnejšieho štátu sveta, je tam nezvyčajný pokoj. Tamojšia svätá trojica – Lincolnov pamätník, obelisk a budova Kongresu USA, má ohromiť a skutočne aj ohromuje. Rovnako ako Kongresová knižnica, taká svetová knižnica všetkých knižníc, a vedľa nej stojaca anticky čistá budova najvyššieho súdu. Biely dom zďaleka taký ohromujúci nie je. Hoci to viete vopred, aj tak vás prekvapí, aké normálne je sídlo najmocnejšieho muža sveta.

Zvyšok centra Washingtonu, ktorý sa podobne ako iné americké mestá tiahne v podobe vilových štvrtí doďaleka, je síce čistý, veľmi zelený, ale vlastne pre návštevníka z Bratislavy či Prahy ničím ohromujúci. Vyzerá to tam bohato, ale keď chcete zájsť na raňajky, v okruhu stoviek metrov sú len dve biedne kaviarne. A v porovnaní s nimi sú stovky podobných podnikov nielen v Bratislave, ale vlastne takmer  v každom väčšom slovenskom meste raj luxusu a vkusu.

A tak je to tam s mnohými vecami. Internet funguje, ale v Bratislave je rýchlejší. Sem-tam prejde nejaký elektromobil, ale žeby to bola samá Tesla, to ani náhodou. O nabíjaciu stanicu návštevník za dva dni ani nezavadí. Veľká časť Američanov aj po meste jazdí v obrovských tereniakoch. Po Washingtone sa jazdí aj na bicykloch a kolobežkách, ale v Paríži a dokonca aj v Bratislave je to oveľa lepšie.

Napríklad Brusel sa počtom obyvateľov tmavej pleti od Washingtonu takmer nelíši. Len v hlavnom meste Spojených štátov sú títo ľudia skutočne integrovaní, sú to Američania. V Bruseli sa na nich ako na Európanov stále nepozerá. Vo Washingtone je čistejšie, menej sa tam toho opravuje, vyzerá to tam o niečo luxusnejšie. Hlavné mesto Európy je však krajšie, malebnejšie. Ale v porovnaní s Indiou či Japonskom sú Spojené štáty a Európa ako dve strany jednej mince. Dve strany jednej mince, ktoré patria k sebe.

Polovičná inflácia

Lenže keď sa Európan ocitne v Spojených štátoch po piatich až desiatich rokoch, má pocit, že schudobnel. Všetko je oproti spomienkam o polovicu, niekedy o sto percent drahšie, hamburger s trochou hranolčekov za dvadsať dolárov, pivo za desať a viac nie sú žiadnou výnimkou. K tomu všadeprítomný terminál, ktorý sa spýta, či chce dať pätnásť, dvadsať, alebo dvadsaťpäť percent k cene ako prepitné. Chudobný si pripadá aj v americkom supermarkete, len pri benzínovej pumpe sa to trochu zlepší.

„Inflácia je niečo, čo predovšetkým chudobnejších Američanov skutočne trápi a čo pociťujú ako najväčšie mínus posledných rokov,“ hovorí mi päťdesiatnik Michael. „Máme pocit, že všetko zdraželo,“ uvádza. Lenže stačí sa pozrieť na grafy, aby bolo jasné, že Američania síce po skončení covidu a na začiatku ruskej agresie proti Ukrajine zažívali nebývalú infláciu, ale tá sa ni-kdy nedostala cez jednociferné čísla. Bola tak v porovnaní s európskymi krajinami zhruba polovičná. Dolár sa síce nedostal vo svojom kurze nad euro, ale priblížil sa mu natoľko, že to už ani nemá cenu prepočítavať.

Únia prehráva

Okrem toho nastal v Spojených štátoch hlavne v službách niečo ako socializmus. Kaviarne, ale v podstate všetky reštaurácie zatvárajú vo Washingtone o tretej popoludní, keď sa pre návštevníkov uzatvárajú aj štátne inštitúcie a pamiatky. „Prišiel covid, museli sme zavrieť a ľudia sa do tohto segmentu už nevrátili, našli si prácu inde. To je Amerika,“ vysvetľuje mi recepčný v hoteli, prečo to ani v ňom nefunguje tak, ako by podľa európskych meradiel fungovať malo. Napríklad že by v hoteli za 350 dolárov na noc niekto cez deň upratal a ustlal
posteľ.

Štatistiky ukazujú, že Spojené štáty od finančnej krízy v roku 2008 Európskej únii výrazne ušli a rýchlym tempom utekajú aj v súčasnosti. Zatiaľ čo rast v Európskej únii je od roku 2010 priemerne 1,6 percenta ročne, v Spojených štátoch je viac ako dvojnásobný – 3,4 percenta ročne. Preto je v súčasnosti pomer hrubého domáceho produktu na osobu približne dva k jednej, v Európskej únii asi 40-tisíc dolárov na hlavu ročne, v Spojených štátoch asi 80-tisíc. Keď sa to prepočíta na paritu kúpnej sily, klesne tento rozdiel niečo pod 30-tisíc dolárov ročne. Čo aj štatisticky ilustruje osobné pocity, že Amerika je pre Európanov o niečo drahšia.