Otvorené sú viaceré pozície členov predstavenstva v dvoch štátnych železničných dopravcoch, osobnom ZSSK a nákladnom ZSSK Cargo, Letových prevádzkových službách, na bratislavskom letisku a v Národnej diaľničnej spoločnosti. Nejde o bezvýznamné posty. Firmy ministerstva dopravy spravujú aktíva a vytvárajú tržby v hodnote stoviek miliónov eur.
Patria k najväčším verejným obstarávateľom a prúdia cez ne masívne investície zo štátneho aj z európskeho rozpočtu. Je preto pochopiteľné, ak má politická strana, ktorej daný rezort prislúcha, záujem udržať si vo firmách manažérsku kontrolu. Vláda sa na začiatku volebného obdobia zaviazala, že pozície šéfov štátnych firiem bude obsadzovať transparentne cez otvorené výberové konania. História však ponúka nemálo príkladov, keď sa deklarovaná idea transparentnosti ukázala ako veľmi tvárna.
Ako pozitívny príklad môžu slúžiť nedávne výberové konania v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave. Proces prebiehal pod taktovkou ministerstva financií a informácia o možnosti prihlásiť sa kolovala v médiách takmer mesiac vopred. Výsledkom bolo, že sa do súťaže prihlásilo viac ako šesťdesiat uchádzačov. Svoje pozície napokon do veľkej miery obhájili pôvodní dočasní manažéri. Snaha o transparentnosť však bola v tomto prípade uveriteľná. O aktuálnych výberových konaniach na ministerstve dopravy sa uchádzači mohli v dostatočnom predstihu dočítať na jeho internetovej nástenke a v Hospodárskych novinách. Tlačové agentúry a ostatné médiá správu priniesli až neskôr.
V prípade NDS dokonca len štyri dni pred uzavretím prihlášok. Výsledkom je, že uchádzačov možno zrátať na prstoch jednej ruky. Viacerí súčasní manažéri sú, samozrejme, medzi nimi. Súperiť tak viac-menej ani nebudú mať s kým. Ministerstvo dopravy vtesnalo transparentnosť do obligátnych byrokratických medzí. V tej polohe tak má podobu ľahko zameniteľnú s legitimizáciou dávno vopred vybratých nominantov.
