Kedy ste sa rozhodli robiť projekt Spievankovo profesionálne a živiť sa tým?
Miroslav Čačík (MČ): Bolo to v roku 2005, keď už bolo koncertov tak veľa, že sme si povedali, že s tým buď sekneme a budeme to robiť len ako hobby raz za mesiac, alebo do toho pôjdeme naplno, ale musíme odísť z našich vtedajších zamestnaní. Pre mňa to nebolo ťažké, nebol som na mojej pozícii bankára až taký spokojný.
Mária Podhradská (MP): Začali sme si vydávať albumy sami. Niekedy aj dva za rok. Išli sme dlhé roky neuveriteľným tempom, ale nemali sme inú možnosť.
Vedeli ste, ako riadiť také vydavateľstvo?
Richard Čanaky (RČ): My sme sa učili za pochodu. Je to ako s tým čmeliakom. Vedci vypočítali, že čmeliak vzhľadom na svoju veľkosť a hmotnosť nemôže lietať, ale čmeliak o tom nevie, a preto lieta. My tiež nevieme, čo sa má a nemá a musí. Robíme si svoju prácu najlepšie, ako vieme, a tak, ako to cítime.
MČ: Vydavateľstvo je vlastne jedna položka v živnosti. Formálne tých zručností na jeho základné fungovanie netreba zas až tak veľa. Potrebovali sme však dostať naše CD do distribúcie, čo bolo veľmi ťažké. V začiatkoch nás nebrali veľkí distribútori vážne, lebo ako nové vydavateľstvo sme mali iba jeden titul a žiadnu históriu za nami. Ale nevzdali sme to a často sme s jednou škatuľou CD chodili stovky kilometrov, aby sme ju dostali tam, kam sme chceli. Paradoxom je, že za tých 13 rokov, čo už pôsobíme, sme boli svedkami krachu troch veľkých distribúcií, ktoré nad nami na začiatku ohŕňali nos. Trh distribúcie hudobných nosičov sa však za tie roky prečistil. Po krachu tých troch distribučných firiem sme sa stali viac ostražití pri tom, s kým spolupracujeme.
Ako máte v súčasnosti vyriešené koncerty? Organizujete si ich sami alebo si vyberáte z ponúk?
MP: V súčasnosti si už väčšinu koncertov organizujeme sami. Máme dve zamestnankyne. Jedna z nich má na starosti mejlovú komunikáciu a odpovedá na ponuky na koncert. Ročne máme až dvetisíc ponúk. Sme si vedomí toho, že uspokojiť všetkých sa nedá. Koncerty robíme hlavne vo väčších mestách, kde sú aj väčšie sály a vedia tam prísť aj ľudia zo širšieho okolia. Ale, samozrejme, nebránime sa ani menším obciam či škôlkam, kam tiež radi chodíme.
Richard Čanaky a Mária Podhradská / Spievankovo Zdroj: Maňo Štrauch
S pribúdajúcimi koncertmi ste dvíhali aj vstupné?
MČ: Áno, je to o ponuke a dopyte, ale k tomu začalo prichádzať až po vydretých siedmich rokoch. V princípe nemáme presne stanovenú cenu za vystúpenie. Odvíja sa to od viacerých faktorov. Či je to vonku, alebo vo vnútri. Či je to s rodičmi, alebo bez nich. Či ide o firemnú akciu, alebo verejnú. Samotný honorár nie je až taký dôležitý ako Máriin a Rišov dobrý pocit z koncertu. Príde ponuka, ktorá je komplexná, a cena tvorí len jednu časť z nej. Nákupné centrum môže poslať vysokú sumu, ale už tam nezahráme, lebo sme s tým mali veľa nepríjemných skúseností.
Ako máte teda ošetrené vystúpenie po finančnej stránke?
MČ: Naše príjmy sa odvíjajú od vstupného. Ak si to organizujeme sami, tak v podstate zaplatíme náklady na prenájom a iné položky a zvyšok nám zostáva. Niekedy však ideme aj cestou presne stanoveného podielu zo vstupného. Keď ide o firemnú akciu, vtedy je to, samozrejme, za honorár.
Celý projekt Spievankovo nevnímame v prvom rade ako biznis, ale ako naše poslanie, ktoré nás našťastie baví
Čo bolo najťažšie pri budovaní Spievankova?
MČ: My sme celé Spievankovo vybudovali na zelenej lúke. Ani sme vlastne netušili, že niečo budujeme. Nikdy sme k tomu projektu nepristupovali ako k biznisu. Vždy to bolo o tom, že nás to baví. A to je dôležité. Peniaze sú pre nás len príjemným benefitom a neustále ich investujeme do nových projektov. Natočiť DVD je finančne veľmi náročné. Pri poslednom sa náklady vyšplhali na
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
