Korisť bola zaujímavá, lebo Košičan úplne od piky vybudoval v meste najväčšiu tuzemskú pekáreň. Tá mesačne vyrobí až jeden a pol tisíca ton pečiva a denne dokáže vychrliť 350-tisíc rožkov. Viac pre Slovákov v niekoľkých fabrikách naprieč krajinou pečie iba najbohatší Slovák Andrej Babiš so svojím Penamom.
Napokon je Vamex dodnes v rukách Kopaničákovcov. Dcéra zakladateľa Zuzana s manželom Viktorom Gumánom (na úvodnej fotografii), ktorý dovtedy pôsobil v iných biznisoch, totiž v hektickom období po smrti lídra presvedčili obchodných partnerov i úverujúce banky, že pekáreň ide ďalej. Lebo aj oni s ňou majú jasné vízie. Dnes po ich inovatívnejšom prístupe k riadeniu je podnik dokonca ziskovejší ako kedykoľvek predtým.
Seriál Rodinné firmy:
Návrat Austrálčanky
To, že raz Vamex zvládne prevziať ďalšia generácia Kopaničákovcov, sa začalo rodiť v roku 2007. V smutnej atmosfére. Zakladateľovi vtedy zistili lekári nádor v hlave. Bývalý aktívny horolezec sa nevzdával. Liečil sa popritom, ako ďalej riadil firmu.
V tom období sa z Austrálie do Košíc vrátila jeho dcéra Zuzana, ktorá u protinožcov žila desať rokov. Vyštudovala tam medzinárodný obchod i marketing, rozbehla si kariéru a získala nových priateľov. „Prišla som otca v ťažkej chvíli podporiť. Na Slovensku som mala byť len pol roka. Napokon som tu zostala a v pekárni som začala robiť personálnu riaditeľku. Chcela som mu pomôcť aj preto, že jeho prácu a úspech v biznise si veľmi vážim,“ hovorí Zuzana s dôvetkom, že hoci bola dlho v zahraničí, pekáreň poznala už od detstva. Chodila do nej s otcom, a tak mnohých zamestnancov poznala.
V. Kopaničák má aj syna. Ten však ešte skôr ako jeho sestra odišiel do Kanady, kde žije dodnes. Pracuje tam v štátnej správe a na pekáreň nemá žiaden dosah.
Zdroj: Ivan Fleischer
Aj tak náhly odchod
Dcéra bola pre liečiaceho sa V. Kopaničáka v pekárni oporou. Ako však sama hovorí, otec ju na prevzatie najvyššieho vedenia firmy príliš nepripravoval. „Vždy bol vo všetkom bojovník. Aj po mojom príchode stále veril, že chorobu zdolá a povedie pekáreň naďalej sám,“ uvádza dcéra. Otec jej hovoril, že vlastne ani nevie, či má firmu predať, alebo ju nechať jej. Zdôvodňoval to tým, že pekárstvo je ťažký biznis a môže dcéru zničiť rovnako ako jeho.
V. Kopaničák vychádzal z toho, že pekárne musia bežať nepretržite, lebo čerstvým pečivom zásobujú obchody deň čo deň. A pekárstvo je aj najkonkurenčnejším odvetvím tunajšieho potravinárstva. Na trhu pôsobí až osemdesiat pekární s viac ako dvadsiatkou zamestnancov, medzi ktorými panuje ostrý cenový boj. Druhých najpočetnejších mäsokombinátov je len niečo vyše dvadsať.
Cesta k najväčšej pekárni v krajine
- Po roku 1989 bývalý veterinár a horolezec Vladimír Kopaničák, ktorý si už za socializmu privyrábal natieraním komínov a výškových budov, zakladá na jednom z košických sídlisk svoju prvú pekáreň.
- V roku 1994 prevádzku s 30 zamestnancami predáva, pretože novootváraných pekární je na Slovensku až príliš veľa, radšej v Košiciach rozbieha sieť predajní potravín.
Vladimír Kopaničák Zdroj: Ivan Fleischer
- Po prelome milénia do tuzemského predaja potravín vstupujú veľké nadnárodné reťazce, a preto V. Kopaničák svoje predajne predáva a vracia sa do pekárenstva.
- V roku 2005 pekárenská firma Vamex prerába v Košiciach bývalý supermarket na najväčšiu pekáreň na Slovensku. Tá zamestnáva takmer tri stovky ľudí a vyrobí vyše 1 500 ton pečiva mesačne.
- Rok 2007. Po tom, ako V. Kopaničák vážne ochorie, vracia sa po desaťročnom pobyte v Austrálii na Slovensko jeho dcéra Zuzana. V pekárni preberá post personálnej šéfky Vamexu.
- Koncom roka 2013, po smrti zakladateľa, vedenie firmy preberá narýchlo dcéra Zuzana spolu s manželom Viktorom Gumánom, ktorý dovtedy viedol právne a personálne oddelenia spoločnosti Falck.
- Od roku 2014 manželia Gumánovci zavádzajú do Vamexu viac riadiacich a plánovacích procesov, firma si po dlhých rokoch vysokých tržieb pripisuje prvé vyššie zisky.
Manžel k manželke
V čase smrti zakladateľa nebola firma pripravená na plynulý prechod na novú generáciu. Navyše jeho dcéra bola vtedy krátko pred pôrodom. Syn sa jej narodil mesiac po smrti starého otca Vladimíra. „Výplaty našim pekárom som musela posielať hneď po príchode z pôrodnice,“ spomína Zuzana.
Vamex zdedili po otcovi ona i jej matka Zuzana staršia. Kľúčové pre zachovanie firmy v rukách rodiny i v slušnej finančnej kondícii bolo, že sa na čelo firmy k Zuzane pripojil aj jej manžel Viktor, s ktorým sa spoznali po jej návrate z Austrálie.
V. Gumán mal už s manažovaním skúsenosti. Vyštudovaný právnik pracoval predtým osem rokov pre záchranársku spoločnosť Falck. Bol šéfom jej právneho i personálneho oddelenia pre strednú Európu. Odišiel z nej len pár mesiacov pred smrťou svokra, aby začal pôsobiť v advokácii. Odchod lídra Vamexu však jeho plány zmenil a postavil sa na čelo pekárne. A neskôr v nej oficiálne prevzal aj najvyšší riaditeľský post.
„Vtedy som nemal na výber. Firma, ktorú budoval svokor dlhé roky, bola po jeho odchode v ohrození. Začali sa už okolo nej zlietať špekulanti, ktorí sa ju snažili ovládnuť, a my sme museli konať,“ spomína Viktor. V prvom rade vtedy ubezpečoval všetkých obchodných partnerov Vamexu, že rodinný podnik pokračuje a že vie, ako pekáreň ďalej rozvíjať aj bez zosnulého lídra.
Viac plánovania i načúvania
Manželskému tandemu sa prevzatie Vamexu vydarilo. Až tak, že zatiaľ čo pod vedením zakladateľa podnik sem-tam aj prerábal, a ak zarábal, tak skôr len desiatky tisíc eur. Po ostatné dva roky bol však v zisku vyše štvrť milióna eur. Lebo nastupujúca generácia priniesla do firmy viac plánovania i vnútornej kontroly.
„Svokor bol vizionár a vybudoval veľkú firmu doslova z ničoho. Ale zároveň ju stále viedol ako menší podnik. Viac ju riadil cez emócie ako cez čísla. My sme to otočili,“ hovorí V. Gumán s tým, že vo Vamexe zavádzal všetko, čo sa naučil vo Falcku. Firma si začala viac kontrolovať efektivitu i plánovať.
„Naši ľudia si už neodrábajú len svoje hodiny, domov idú až vtedy, keď splnia to, čo majú presne predpísané. Tých najlepších však odmeňujeme navyše. Po novom máme napríklad aj zamestnanca mesiaca,“ hovorí Viktor s tým, že pracovníkov berie aj na návštevy do pekární v západnej Európe. Aby videli, ako v ich brandži pracuje technologická špička. „Na ľudí mám vysoké nároky, no nič nerobím direktívne. Skôr nastavím ciele a čakám, ako sa k nim sami dopracujú,“ ozrejmuje.
Po horolezcovi Vladimírovi Kopaničákovi ťahá pekáreň dopredu jeho zať, vzpierač Viktor Gumán
Navyše firma podľa neho viac komunikuje aj so zákazníkmi. „Odstúpili sme od pohľadu, že naším klientom je predajca. Je ním konečný spotrebiteľ a nás zaujíma, čo hovorí na naše výrobky,“ hovorí V. Gumán s dôvetkom, že Vamex má osobitnú stránku na podnety konzumentov. Mesačne ich dostane do štyridsať.
„Na každý podnet vždy odpovieme. A keď je to potrebné, sadneme do auta a ideme výrobok vymeniť priamo k zákazníkovi,“ pokračuje Viktor, ktorý svoju pracovitosť a cieľavedomosť budoval rovnako ako svokor pri náročnom športe. Kedysi reprezentoval Slovensko vo vzpieraní.
Šéfujú si navzájom
„Otec bol veľký vizionár, manžel je zasa lepší výkonný manažér. Keby boli v pekárni spolu, bolo by to pre podnik ideálne. No spolu by to mali aj ťažké,“ hovorí Zuzana s vysvetlením, že otec bol predsa len pomerne dominantný a mnohé veci v personálnej oblasti firmy si mohla dovoliť zaviesť až po jeho smrti.
„Po otcovi som aj dosť tvrdohlavá, ale zasa žiadne spory sa s nami neťahali. Vždy sme vedeli nájsť kompromis v prospech samotnej firmy. To je kľúčové,“ pokračuje Zuzana. Obdobne dnes riešia aj prípadné nezhody o ďalšom napredovaní firmy s manželom Viktorom. Niekedy to nie je jednoduché, veď Viktor manželke Zuzane šéfuje ako svojej personálnej riaditeľke. Ona však zároveň dohliada na jeho prácu ako vlastníčka pekárne. „Samozrejme, že máme aj nezhody. Ale na konci dňa máme vždy jediný cieľ. Posunúť firmu dopredu. A to sa nám darí,“ dopĺňajú sa obaja vetu po vete.
Zdroj: Ivan Fleischer
Iný pohľad majú napríklad na disciplínu zamestnancov. Viktor vie podriadeným odpustiť viac ako Zuzana. Keď chce niekoho manželka prepustiť, manžel jej to sem-tam vyhovorí. „S ľuďmi mám trochu viac trpezlivosti. Priniesol som si to zo zdravotníctva,“ dodáva V. Gumán. To, že práve on sa stane najvyšším šéfom, nebolo pri jeho vstupe do firmy jasné. „Po smrti otca sme pozície neriešili. To, že najvyššie postaveným manažérom je Viktor, prišlo nejako prirodzene, a ja ďalej robím personálnu oblasť,“ hovorí Zuzana.
Manžel sa toho, aby sa stal aj spolumajiteľom pekárne, nikdy nedomáhal. „Podiely pre mňa neboli nikdy na stole. Nemám potrebu niečo vlastniť. Ide mi hlavne o rozvoj firmy,“ komentuje. V tomto smere je pre neho podstatné, že manželka i svokra nechávajú peniaze vo firme na jej ďalší rast.
Sen o poriadnom rožku
Rodina chce Vamex posúvať dopredu zlepšovaním marketingu. Pracuje na novom dizajne značky. Zvyšovať mieni aj kvalitu produkcie. Vamex síce stále produkuje vo veľkých objemoch aj pečivo štandardnej kvality, lebo toho sa na Slovensku predá vyše deväťdesiat percent. Na trh chce však dodávať aj čoraz viac pečiva bez E-čiek či lepku, navyše so zvýšeným obsahom vlákniny či vitamínov.
Nemci si čerstvé pečivo môžu kupovať už len od drobných pekárov a za oveľa vyššie ceny ako na Slovensku
Čerstvé pečivo vyššej kvality je podľa V. Gumána najlepšou odpoveďou na rast predaja mrazeného pečiva, ktoré si dopekajú obchodné reťazce vo vlastných pekárňach v predajniach. Nerád by sa dožil toho, čo nedávno videl v nemeckých supermarketoch, že predávajú už len dopekané mrazené pečivo. Čerstvé pečivo si môžu kupovať Nemci v susedstve len od drobných pekárov za oveľa vyššie ceny ako na Slovensku. Mrazené pečivo zatiaľ podľa neho na Slovensku pokrýva len okolo pätnásť percent spotreby. Jeho podiel však stále rastie.
Na západ či do mlynov
Rodina rozmýšľa aj o väčších investíciách do rozširovania podnikania. Aktuálne ešte stabilizuje existujúci biznis, ale v budúcnosti mieni ísť aj do nových projektov. Zo zásuvky sa tak môže dostať aj plán zakladateľa na výstavbu ďalšej veľkej pekárne na západe Slovenska.
Chlieb a rožky sa dajú voziť len do vzdialenosti 150 kilometrov, a tak dnes biznis Vamexu končí pri Poprade či Lučenci. V. Kopaničák sa chcel posunúť na západ Slovenska výstavbou ešte väčšej pekárne, ako je v Košiciach. Mala stáť vyše tridsať miliónov eur. Tento plán napokon zmarila jeho choroba. Po jej prepuknutí sa už na takýto veľký projekt necítil.
Zdroj: Ivan Fleischer
Zuzana i Viktor nevylučujú, že raz sa možno k tomuto plánu vrátia. Viac však preferujú vertikálny rast do biznisov prepojených s pekárňou. Opäť to pre nich nie je téma dneška, ale možno by si k pekárni mohli kúpiť či vybudovať vlastný mlyn na múku či farmy, ktoré by doň dodávali obilie. Rásť by chceli aj v predaji pečiva, s čím už aj majú skúsenosti. Vamex má dnes na východe krajiny desať vlastných predajní. Predáva cez ne desatinu výroby.
Právnik sa nezaprie
V. Gumán navyše spolu s ďalšími členmi Únie priemyselných pekárov Slovenska, v ktorej vedení sedí, vytiahol do boja proti predaju pečiva pod výrobné náklady. Takýto predaj je už dlho najväčšou slabinou tohto biznisu a ženie ho do vysokých strát. Za posledných sedem rokov boli pekári s celkovými ročnými tržbami vyše štvrť miliardy eur v zisku iba raz a dohromady za toto obdobie prerobili 33 miliónov eur. Lebo mnohé pekárne idú po tlaku odberateľov s cenou až príliš dole, len aby si udržali kontrakty. To potom tlačí ceny dole na celom trhu.
V. Gumán preto po preštudovaní domácej legislatívy o cenách pripravil spolu s vedením únie kampaň, ktorá upozorňuje pekárov a ich odberateľov, že ak budú uzatvárať ceny pod výrobnými nákladmi, vystavujú sa v zmysle zákona o cenách pokutám či dokonca odobraniu povolenia na podnikanie.
Za kampaň sa postavil aj rezort pôdohospodárstva, ktorý je garantom dodržiavania zákona. „Nijaká pekáreň sa zatiaľ v žiadnom konaní nerieši, a to ani nie je cieľom našej únie, no cítime na trhu väčšiu ostražitosť,“ uvádza V. Gumán.
Podnik pre rodinu
Viktor a Zuzana Gumánovci robia všetko preto, aby podnik zachovali v rodine. Predať ho nechcú. „Svokor firmu budoval vyše dve desaťročia a my v tom chceme pokračovať,“ vraví Viktor. Či ich bude v biznise nasledovať aj tretia generácia, zatiaľ nie je jasné. Dcéra Gumánovcov má zatiaľ len osem a syn tri roky.
