Keď prišiel do Lesov SR, lesníci hromžili: čo robí dlhoročný bankár v ich fachu. Lesom SR, štátnej firme, ktorá obhospodaruje vyše polovice lesov krajiny, šéfoval v rokoch 2003 až 2006. Hoci zmeny, ktoré zaviedol, neprijímalo jeho okolie ľahko, fakt je, že dostal tento štátny podnik do prvých významnejších ziskov. To, čo sa vo firme dialo po jeho odchode, nekomentuje s nadšením. No po pár rokoch v zdravotníctve sa k drevu vrátil. Od konca minulého roku riadi v Liptovskom Hrádku jedinú tuzemskú veľkokapacitnú pílu nemeckej rodiny Rettenmeier a popri tom plánuje svoju prvú vlastnú fabriku. No nevylučuje, že práca v štátnej firme by ho, napriek prieniku s politikou, za istých okolnosti vedela zlákať.
Keď ste na jar roku 2006 odchádzali na vlastnú žiadosť z postu šéfa Lesov SR, tvrdili ste, že vaša záchranná misia je splnená. No zdá sa, že v naďalej stagnujúcom biznise s drevom veľa problémov zostalo.
Finančná stabilizácia podniku sa vydarila. Preto som odtiaľ odišiel s tým, že misia krízového manažéra sa naplnila. Vo firme sa výrazne zvýšili zisky. Ale hlavne sme tam nastavili nové mantinely, ako by mal podnik na trhu pôsobiť. Zmenili sme to zažité, že si lesníci predtým riadili podnik tak trochu sami pre seba. Zaviedli sme, že keď chce byť firma zdravá, musí sa starať o svojich zákazníkov. Nie o priekupníkov, čo na dreve len zarábajú. Jej zákazníkmi musia byť priamo kľúčoví spracovatelia dreva v krajine.
V biznise sa hovorí, že za vaším odchodom bol fakt, že hoci vám politici z prostredia druhej Dzurindovej vlády do obchodu s drevom veľmi nehovorili, tlak na získanie poľovných revírov pre nich či ich kamarátov bol enormný.
Bolo to tak. Vlastnosťou tohto prostredia, bohužiaľ, je, že s blížiacimi sa voľbami vždy stúpajú tlaky na nie celkom korektné správanie štátnych podnikov. V tej chvíli má manažér len dve možnosti. Buď sa do toho zapojí, alebo dá najavo svoj názor tak, že rezignuje. Ja som chcel najhodnotnejšie revíry nechať aj naďalej štátne. Z dakedy bohatého zoznamu po pár rokoch od môjho odchodu nezostalo nič. Za smiešne peniaze sa revíry prenajali súkromníkom. Aj tie najlepšie lokality.
Súhlasíte s tým, že len čo prišla ku kormidlu prvá vláda Roberta Fica, tak staré väzby tradičných slovenských drevárov na vtedy koaličné HZDS sa prejavili rozšírením klientelizmu?
Keď podnik prevzalo HZDS, prišlo k totálnej demontáži tejto štátnej firmy. Bolo to jednoducho bezbrehé vykrádanie cez objednávky predražených služieb, nevýhodné zámeny pozemkov či lacné predaje dreva. Ale že by mali slovenskí špekulanti s drevom len politickú nálepku „HZDS“, sa tiež povedať nedá. Tie nálepky idú krížom cez celé politické spektrum. No pravda je, že pravicové strany sa na jednotlivých rezortoch vždy viac strážili. Žiadna nemala nad Lesmi SR takú moc ako HZDS počas prvej vlády Smeru.
Za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej zaviedli Lesy SR na predaj dreva elektronické aukcie. Čo na ne hovoríte?
Transparentnosť sa im uprieť nedá. No nie je to dobrý nástroj na lákanie nových investícií. Strategickí investori chcú dlhodobé kontrakty. A nie ceny z boja o drevo v aukciách. Trhovou cenou nemôže byť cena z aukčného predaja pár stoviek kubíkov, ale cena z dlhodobého kontraktu veľkého spracovateľa. Lebo až v nej je premietnutá aj jeho schopnosť predať výrobky z toho dreva. O cene surového dreva nemôže rozhodovať ani lesník a ani priekupník. Ale len trh s finálnymi drevárskymi výrobkami.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
