Po solárnych hodoch prišlo vytriezvenie. Podporu dostanú zelené palivá

Práve tlak drahších zelených elektrární na ceny elektriny spôsobuje, že Slovensko na ne po počiatočnom boome už pár rokov zavádza podstatne prísnejšie obmedzenia ako iní solventnejší členovia EÚ. A nič sa na tom nemení ani po nástupe novej vlády spred pol roka.

Dopredu s rozumom

„Zastúpenie obnoviteľných zdrojov energií v našej energetike chceme ďalej zvyšovať, ale prioritou bude aj minimalizácia ich vplyvu na koncové ceny elektriny,“ hovorí Juraj Novák, hlavný štátny radca na odbore energetickej a surovinovej politiky slovenského ministerstva hospodárstva.

V záujme toho štát bude aj naďalej podporovať hlavne vznik ďalších teplární spaľujúcich biomasu či napojených na geotermálne pramene. Tie sú totiž aj cenovo plne konkurencieschopné voči uhoľným či plynovým kotolniam. Štát by rád videl investorov aj vo výrobe biometánu pre dopravu. Ten je síce drahší ako klasické ropné palivá, no pomôže krajine vyrovnať sa s agrárnymi odpadmi i s plynom unikajúcim zo skládok odpadov.

Zelená elektrina zostane otvorená len pre menších investorov. Budú sa dať stavať iba nízko výkonové vodné elektrárne a bioplynky. A už od začiatku tohto roka si s pomocou eurofondov môžu slnečné elektrárne inštalovať aj domácnosti.

Veľké pármegawattové projekty s poľami zastavanými fotovoltickými panelmi či megaveľké elektrárne na drevo sú aspoň nateraz minulosťou. Aj preto, ako hovorí J. Novák, lebo Slovensko si v Európskej únii môže splniť svoje záväzky v ďalšom rozširovaní obnoviteľných energií aj bez nich.

Pritom konkretizuje, že aktuálne krajina kryje obnoviteľnými zdrojmi vyše 12,7 percenta svojich energetických potrieb, takže do naplnenia 14-percentného podielu, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo na pôde EÚ do roku 2020, jej chýba už len vyše percento. A potom sa chce do roku 2030 posunúť na 20-percentný a do roku 2040 na 26-percentný podiel obnoviteľných zdrojov. Gro nových prírastkov má podľa J. Nováka plniť práve cenovo výhodne zelené teplo. Do budúcnosti zelené energie nemajú prinášať žiadne zdražovanie.

Ministerské sľuby

A to sa nový minister hospodárstva Peter Žiga po nástupe do funkcie pochlapil, že on by chcel spätne korigovať aj cenový tlak už skôr postavených zelených elektrární. Dnes doplatky za ne musia platiť slovenské podniky i domácnosti. Minister naznačil, že v budúcnosti by túto zaťaž mohol na seba aspoň sčasti prevziať štátny rozpočet. Ako sa reálne znížia koncové ceny elektriny, zatiaľ jasné nie je, pretože ministerstvo podľa J. Nováka na tomto riešení ešte len pracuje.

Slováci škrtia slnečné elektrárne viac ako iné národy
(garantované ceny výkupu slnečnej elektriny za megawatthodinu, eur)

Doplatok za zelené elektrárne za celé Slovensko predstavuje zhruba 350 miliónov eur ročne. Aj v dôsledku toho slovenské fabriky majú o približne pätinu drahšiu elektrinu ako konkurenti z iných blízkych krajín. Na takú vysokú úroveň dostali doplatok hlavne fotovoltické elektrárne.

Pred pol tuctom rokov ich množstvo investorov rozbiehalo s tým, že štát im celých 15 rokov bude musieť za každú megawatthodinu elektriny platiť okolo 430 eur. To je päťnásobok terajšej ceny solárnej elektriny a až 15-nasobok trhovej ceny elektriny.

Terajší skoro 600-megawatový výkon slovenských fotovoltických elektrární síce kryje iba dve percentá domácej spotreby elektriny, ale z koncovej ceny elektriny ide na ne zhruba až jedna sedmina. A to je dosť iracionálny záverečný účet a priamy dôkaz toho, ako krajina pred pár rokmi prepálila štart svojich zelených energií. Nie je prekvapením, že na politikov a úradníkov, čo fotovoltické elektrárne schvaľovali, a investorov, čo ich stavali, sa pozerá s nevôľou.

Uspaté teplo

Pritom Slovensko sa vôbec nemuselo púšťať do solárnych hodov pre vybraných. Stačilo už skôr uprednostňovať zelené teplo. Krajina síce so svojimi 40 percentami lesov patrí k najlesnatejším štátom Únie a má aj veľa zdrojov termálnych vôd, vo využívaní tepla z obnoviteľných zdrojov však za inými členmi EÚ značne zaostáva.

Zo štatistík z roku 2014 vyplýva, že si zeleným teplom kryla iba deväť percent celkových tepelných potrieb. Menej ako Slovensko ho využívali už iba krajiny Beneluxu a Veľká Británia. V priemere celá EÚ sa vyhrievala 18 percentami zeleného tepla. Česko 17 percentami.

Teraz bude na nové zelené teplárne podľa J. Nováka prioritne využitých aj 70 miliónov eur, ktoré sú pre celú priemyselnú zelenú energetiku vyčlenené do roku 2020. Prvé výzvy na tieto nové fondy by mohlo ministerstvo životného prostredia zverejniť už koncom tohto roku. Podporu dostanú hlavne tie teplárne, ktoré budú prerobené zo starších teplární na uhlie i zemný plyn a budú mať výkon aspoň 300 kilowattov, pritom ich účinnosť využitia paliva bude najmenej 85 percent.

Domácim farmárom zostáva každoročne prebytočných zhruba trištvrte milióna ton slamy, ktorá je dvojnásobne výhrevnejšia ako drevo

Biomasu si musia zvážať z okruhu najviac do stovky kilometrov, aby nepreťažovali cesty. A ak budú spaľovať drevnú biomasu, tak iba takú, čo