Globálny kontext, ako ho v retrospektíve vidieť v súčasnosti, nebol v roku 1989 zrejmý ani mnohým západoeurópskym štátnikom, nehovoriac o nastupujúcich politických garnitúrach strednej a východnej Európy. Väčšina Stredo- a Východoeurópanov túžila po tom, aby sa mohli stať súčasťou vtedajšej demokratickej a prosperujúcej západnej Európy. Tá mala vtedy zmiešané hospodárstvo so štátnym a súkromným sektorom v sociálno-trhovom hospodárskom systéme. Z významnejších západoeurópskych štátov to bola len Veľká Británia, vedená premiérkou Margaret Thatcherovou, ktorá otvorene razila cestu odštátňovania, deregulácie a uvoľňovania kreatívnej energie súkromným iniciatívam v ekonomike. Hoci sa disidentské elity z roku 1989 hlásili k zavádzaniu trhovej ekonomiky, verejnosť si ju vysvetľovala ako zrkadlový obraz tej, ktorú mala západná Európa. Veľkorysé sociálne siete, o týždeň i dva dlhšie dovolenky ako tie, aké bývali v tzv. krajinách socialistického tábora, násobne vyššie príjmy a štátom poskytované sociálne istoty západoeurópskej úrovne. Na prechod do takéhoto raja nebolo treba Východoeurópanov mimoriadne presviedčať. Východoeurópski komunisti pripúšťali v rokoch 1989 – 1991, že experiment s reálnym socializmom zlyhal. Pohotovo chválili západoeurópske modely sociálneho trhového hospodárstva s tým, že by sa k nemu prepracovali perestrojkou zmarenou novembrom 1989.(app)
